"Prínos z elektriny z V1 by mohlo prevýšiť obmedzenie fondov EÚ pre Slovensko,“ povedal Mikuš, ktorý je nezávislým poslancom parlamentu zvoleným za HZDS a trnavským županom.
Bolo správne pripraviť v čase plynovej krízy na štart elektráreň V1?
Na začiatok musím povedať, že bytostne nesúhlasím s odstavením elektrárne V1 a som presvedčený, že by mohla fungovať ďalších dvadsať rokov. No späť k vašej otázke. Ak by vznikla situácia, že by nebolo možné z iných zdrojov nahradiť to, čo môže poskytnúť V1, tak áno. Jej opätovné nabehnutie, aj keď len na dva mesiace, by malo význam. Lenže elektriny mala krajina k dispozícii dosť.
Boli sme teda pripravení nahradiť výpadok V1 aj v čase plynovej krízy?
Plánovanie elektrárenských kapacít sa robí na niekoľko rokov dopredu. Keďže odstávka V1 na konci minulého roka bola známa, štátna Slovenská elektrizačná prenosová sústava prijala celkom rozumné opatrenia. Dohodli si zmluvy na odber energie z iných zdrojov. Elektrina teda bola k dispozícii. Keď je dnes zaťaženie sústavy 4 400 megawattov, tak jeden 220–megawattový blok V1 z toho tvorí asi päť percent potrebného výkonu. Takýto objem sa na európskom trhu bežne a ľahko kupuje.
Ak by Slovensko zaplo V1, porušilo by zmluvu o vstupe krajiny do EÚ. Stálo by to za to?
Za týchto okolností to bolo príliš veľké riziko. Hospodárske straty pre Slovensko by mohli prevýšiť efekt z krátkodobého nabehnutia V1, ktorej druhý blok by mohol so súčasnom objemom paliva v reaktore za dva mesiace vyrobiť elektrinu tak za miliardu korún (33,1 milióna eur). Pozitívne však je, že diskusia o V1 sa otvorila a ľudia si uvedomujú kvalitu elektrárne, ktorá by mohla ďalej vyrábať lacnú elektrinu. Budovanie jadrových zdrojov je cesta, ako byť pripravený, ak by vznikla nielen plynová kríza vyvolaná politikmi, ale skutočné obchodné či technické problémy. Jadrové elektrárne totiž majú strategickú zásobu paliva vždy na rok dopredu.
Čo by nám mohla EÚ spraviť za zapnutie V1?
Každé jednostranné porušenie zmluvy má za následok sankcie. Na jednej strane je teda prínos vo výrobe elektriny, ten by však mohol byť prevýšený napríklad obmedzením fondov pre Slovensko. Citlivo treba vnímať aj otázku spoľahlivosti Slovenska ako partnera. My nemáme len priateľov, ktorí by povedali, súhlasíme s rozbehom V1, veď potrebujete vlastne zachraňovať ľudské životy. Mnohí by, naopak, boli radi, keby našli bič, na základe ktorého by nás mohli spochybňovať a odobrať nám, na čo máme nárok.
Neuškodil by štart V1 aj ďalším jadrovým ambíciám Slovenska?
Všetko, samozrejme, so všetkým súvisí. Že chceme pokračovať v jadrovej energetike, je absolútne správna politika vlády.
Aj keď teraz radšej bez V1…
Nehovorí sa mi to ľahko, keďže som zástancom jadra. V minulosti som navyše vo výbore pre európske záležitosti presadil návrh, aby sa vláda zaoberala otázkou o ďalšom využití V1 na podporu rozvoja jadrovo–energetického komplexu. Uvedomujem si však, že krátkodobá prevádzka V1 v podmienkach, ktoré nie sú absolútne krízové, by nám mohla uškodiť. Žiadny distribútor elektriny totiž v čase plynovej krízy u nás nepovedal, že by mal nedostatok elektriny. A nepovedali to ani predstavitelia prenosovej sústavy, ktorí už dávno v predstihu boli na túto situáciu pripravení a dohodli si dodávky elektriny z iných krajín.
Nevznikol by väčší záujem o elektrinu, keď nebol plyn?
Pri nedostatku plynu sa nevykuruje a podniky obmedzujú výrobu. Produkcia sa však, samozrejme, krátila aj preto, lebo mnohí výrobcovia v čase svetovej finančnej krízy nemajú odbyt, a tak sa vyhovárali na plyn. Pri znížení výroby však klesá aj spotreba energie a odľahčuje sa elektrizačná sústava.
Hlasuj za tento článok na -->
Tibor Mikuš (56)
Je nezávislým poslancom parlamentu, zvoleným za HZDS, trnavským županom a predsedom Slovenského jadrového fóra. Pôsobil v najvyšších orgánoch HZDS a za Mečiarovej vlády šéfoval Slovenským elektrárňam. Je viacnásobným česko– –slovenským a slovenským majstrom v karate.