Zmenu zákona o ochrane pôdy musí odsúhlasiť parlament. Ak prejde, odovody začne štát vyberať od 1. júla tohto roku. Vláda predpokladá, že ročne by mohla získať okolo 750 miliónov korún. Peniaze by sa stali príjmom ministerstva pôdohospodárstva.
PREČÍTAJTE SI TIEŽ:
V Česku sa poplatky za záber pôdy ešte zvýšia****
Štát by sa mal o príjmy za pôdu podeliť****
Záber metra pôdy vyjde aj na 500 Sk****
Na sprísnenie liberálneho zákona z roku 2004 nalieha ministerka pôdohospodárstva Zdenka Kramplová. Tvrdí, že v posledných rokoch sa prudko zvýšili zábery úrodnej pôdy. Denne sa premieňalo na stavebné parcely okolo šesť hektárov. Na pribrzdenie záberov by malo slúžiť obnovenie odvodov.
| Návrh odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy |
| Zdroj: Vládny ná vrh novely zákona o ochrane pôdy |
Odvody sa rovnajú 50-ročnej rente
Návrh neráta s takými vysokými odvodmi ako v deväťdesiatych rokoch, keď sa za štvorcový meter platilo štátu až 1130 korún. Teraz by klesli o viac ako polovicu. Za záber najkvalitnejších orných pôd – tzv. černíc by platil stavebník 500 korún za štvorcový meter.
Odvody klesajú podľa úrodnosti pôdy – najmenej vyjde záber pôd siedmej triedy bonity – 20 korún za štvorcový meter. Za záber pôdy nízkej úrodnosti, v 8. a 9. triede bonity, štát odvody vyberať nebude. Podľa odborníkov súčasná situácia v záberoch pôdy nie je kritická z hľadiska bezprostrednej výroby potravín.
„Ak žiadame zmenu, tak preto, aby sme si udržali potenciál všetkých ostatných funkcií pôdy potrebných pre náš život,“ povedal riaditeľ Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy Pavol Bielek.
Na to, aby sme si mohli podľa Bieleka „užiť“ ekonomický rast v dobrom životnom prostredí, musíme mať voľnú, a nie zastavanú pôdu. „Načo nám bude blahobyt, keď bude krajina zabetónovaná a budeme chodiť v plynových maskách?" kladie otázku Bielek. Investori ponúknu za pozemky menej
Zmena zákona môže do istej miery ovplyvniť trh s pôdou. Investorom, ktorí budú nakupovať poľnohospodársku pôdu s cieľom premeniť ju na stavebné pozemky, sa zvýšia náklady. Za zábery pôdy budú musieť totiž zaplatiť.
„V takom prípade by sa developeri celkom prirodzene usilovali znížiť vlastníkom cenu pôdy,“ uviedla Lucia Langerová, bratislavská odborníčka na reality. Odvody za zábery pôdy by podľa nej v konečnom dôsledku mohli viesť k predraženiu celej investičnej výstavby. Na jej konci by mohol byť drahší byt, dom či priemyselný park.
„Pokiaľ ide o predaj pôdy na ďalšie poľnohospodárske využitie, všetko zostáva po starom,“ pripomenul riaditeľ Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Gejza Blaas.
Oživiť staré priemyselné parky
„Pôda nie je ani v trhovej ekonomike len tovar. Hoci má konkrétnych vlastníkov, plní dôležité funkcie pre celú spoločnosť. Preto má štát legitímne právo narábať s týmto statkom vo verejnom záujme,“ povedal poľnohospodársky ekonóm Blaas.
„Toto opatrenie prichádza oneskorene a môže byť bičom na kraje, kde doteraz neprišli významnejšie investície,“ reagoval na návrh predseda Nitrianskeho VÚC Pavol Belica. Podľa Belicu by sa pri odvodoch za zábery pôdy malo posudzovať aj kritérium nezamestnanosti.
Odvody za zábery by sa mali riešiť od prípadu k prípadu. Skôr by bolo treba podporiť záujem investorov o využívanie tzv. hnedých plôch – teda starých priemyselných parkov.
Kedy platí výnimka
Drobné zábery pôdy na stavebné účely budú oslobodené od odvodov. Konečný záber poľnohospodárskej pôdy, na ktorý sa bude vzťahovať výnimka, by nemal prekročiť plochu 15 štvorcových metrov. Novela vymenúva prípady, ktorých sa má výnimka týkať. Ide o objekty nadzemného a podzemného vedenia alebo zábery spojené s evidovaním drobných spresnení hraníc druhov pozemkov v katastri nehnuteľností. Svojvoľná zmena druhu pozemku, napríklad svojvoľné rozoranie lúk a pasienkov, klčovanie viníc či likvidovanie sadov sa budú považovať za správny delikt.