Tlaky na záber pôdy pritom ďalej nepretržite rastú. „Ak by sa zaviedli odvody za záber pôdy, potom by určitý podiel z nich mali mať aj obce,“ hovorí Cingel.
„Investori pozerajú len na svoje zisky, pritom obce sú najviac zaťažené novou investičnou výstavbou. Stará infraštruktúra nestačí novým nárokom. Preto by z odvodov mali podobne ako v Česku dostávať určitú časť aj obce. Občania totiž žiadajú zabezpečenie svojich nárokov na dobré bývanie nie od štátu, ale od obce,“ pripomenul Cingel.
PREČÍTAJTE SI TIEŽ:
Odvody zdražia stavebné pozemky na Slovensku****
V Česku sa poplatky za pôdu ešte zvýšia****
S odstupom času sa Cingelovi vidí, že obec mohla byť pri rozširovaní obývaného územia aj prísnejšia. Z tristo hektárov bývalých lúk a ornej pôdy sa doteraz zastavala zhruba polovica plochy. Objavujú sa však nové a nové požiadavky na pozemky, čo je dané blízkosťou Bratislavy.
„Ak má vláda záujem regulovať zábery pôdy, prosím. Potom však musí prihliadať na záujem všetkých dotknutých, aj obcí,“ zdôraznil starosta. Život v nich sa zmenil. Pôvodné viacgeneračné domy vystriedali veľké rodinné domy a vily, kde žijú často len rodičia s jedným dieťaťom. Hoci štatisticky stúpol počet obyvateľov z pôvodných 2 600 na 3 600 ľudí, veľký počet ľudí žije v obci bez trvalého pobytu.
„Tlak na zastavanú pôdu a životné prostredie stúpol,“ preto ak budú odvody, štát sa o ne musí podeliť aj s obcami, žiada Cingel.
Autor: (sd)