Sú straty pôdy také veľké, že ohrozujú potravinovú a ekologickú bezpečnosť Slovenska?
Pravda je dosť otrasná. V posledných rokoch sa najviac stavalo na najkvalitnejších pôdach. Z troch najznámejších investícií – PSA Trnava, Samsung pri Voderadoch a Kia Žilina možno oželieť len zábery pôdy pod kórejskú automobilku, určite nie černozeme na Trnavskej tabuli.
Prečo?
Na pôde sa nevyrábajú len potraviny, ale má nenahraditeľné funkcie pre ľudský život – zadržiava vodu, je centrom kolobehu všetkých látok v prírode a zárukou biodiverzity – pestrosti všetkých foriem života na zemi.
Myslíte si, že ľudia, osobitne vlastníci pôdy porozumejú takejto argumentácii?
Zoberme si Holanďanov, ako bojujú o každý centimeter pôdy s morom. Na rozdiel od nich sa nemusíme báť zvýšenia hladiny morí. V našom suchozemskom prostredí nám všetko základné pre život poskytuje pôda. Neuvedomujeme si, že sme s ňou bytostne spútaní a každú minútu pre nás niečo vytvára a slúži nám.
Vari z toho vyplýva, že vlastník či budúci investor si nemôže s pôdou robiť, čo chce?
Áno, musí rešpektovať, že pôda – aj v súkromnom vlastníctve – je tu pre všetkých ľudí.
Ústava zaručuje nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva. Odvody za záber pôdy obmedzia možnosť slobodne nakladať so svojím majetkom. Nie je to v rozpore s ústavou?
Myslím, že nie, pretože povinnosťou občanov vlastníkov pôdy je ochraňovať prírodné prostredie a prírodné zdroje. Ak sa pôda považuje za prírodný zdroj, ktorý má slúžiť všetkým, potom musíme mať záujem o to, aby sme naplnili ústavu aj v tomto smere. Presvedčenie o tom, že s pôdou si môžem robiť, čo chcem, je neprijateľné.
Typický slovenský majiteľ pozemkov nevlastní ani hektár pôdy. Nepracuje na nej, prenajíma ju. Nájomné je však také malé, že ornú pôdu by najradšej predal pod výstavbu. Teraz ho štát odvodmi oberie o časť zisku. Je to správne?
Novela nebude brániť ľuďom predávať pozemky. Pôda sa nikde nechráni tak, aby sa vôbec nemohla zaberať. Náš problém je len v tom, aby sa nezaberali najlepšie pôdy. Je jasné, že ekonomický a sociálny rozvoj Slovenska sa nedá uskutočňovať bez istých záberov pôdy. Ak už treba zaberať pôdy, tak tie, čo nemajú najvyšší ekonomicko-sociálny a environmentálny potenciál.
Cena pôdy v poslednom období stúpla a pre mnohých bol jej predaj poslednou možnosťou, ako získať peniaze. Teraz časť vlastníkov o túto príležitosť príde. Je to v poriadku?
Odvetím protiotázkou. Naozaj nám záleží len a len na peniazoch z predaja pôdy? V konečnom dôsledku predsa nejde len o bezprostredné finančné výnosy. Získanú sumu si budú chcieť ľudia užiť. A plnohodnotne to dokážu len v prostredí, ktoré má dostatok kvalitnej pôdy. Iba to im dovolí užiť si nadobudnuté bohatstvo.
Nebudete takáto novela diskriminovať majiteľov najkvalitnejších pôd?
Prečo? Veď vlastník najlepšej pôdy ťaží z toho, že na takomto pozemku sa viac urodí. Už v minulosti vyrobil viac ako majiteľ kamenistej pôdy, ktorá bola v deviatej triede bonity.
Aká je však realita? Zisky aj z najlepšej pôdy, najmä drobných vlastníkov a nájomcov, sú malé a už ani predaj nevynesie toľko čo doteraz.
To je len polovica pravdy. Tento zákon nezabráni tomu, aby sa pôda predala. Ak investorovi bude na pozemku veľmi záležať, dokáže zaplatiť aj odvody. Z odvodov netreba robiť strašidlo. V Českej republike ich vôbec nezrušili a ekonomika funguje ďalej. Len s jedným podstatným rozdielom: Peniaze, ktoré získali za zábery poľnohospodárskych pozemkov, znova vracajú do pôdy.
Počet obyvateľov na Slovensku zakrátko prestane rásť. Máme už tak málo pôdy, že nevystačí našim deťom a vnukom?
Keby pokračovali úbytky pôdy doterajším tempom, tak v roku 2025 by sme jej mali o 60-tisíc hektárov menej. Zastavali by sme územie o rozlohe jedného okresu. Celkove máme teraz 2,442 milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy, z čoho na poľnohospodársku výrobu potrebujeme 1,389 milióna hektárov.
Nie je vari v zálohe dostatočne veľká rezerva?
Nie. Musíme rátať s tým, že existujú výkyvy počasia aj výkyvy v hospodárení na pôde, nevieme, čo urobí oteplenie. Rezervný balík by nemal byť menší ako 707-tisíc hektárov. Z neho pripadá na rentabilné orné pôdy iba 193-tisíc hektárov. Zhruba 336-tisíc hektárov by sa mohlo využívať biologicky na tzv. nepoľnohospodársku výrobu, napríklad na získanie bioenergie.
Ale bezprostredne nám hlad vari nehrozí?
Situácia nie je kritická z hľadiska výroby potravín! Ak bijeme na poplach, tak preto, aby sme si udržali potenciál všetkých ostatných funkcií pôdy potrebných pre náš život. Opakujem, aby sme si mohli ekonomický rast užiť v dobrom životnom prostredí, musíme mať voľnú, a nie zastavanú pôdu. Načo nám bude blahobyt, keď bude krajina zabetónovaná a budeme chodiť v plynových maskách?
Ľudia v tejto chvíli ešte fyzicky nepociťujú stratu pôdy. Myslia si, že robíte zbytočne bu-bu-bu.
Novela zákona z roku 2004 je pripravená tak, aby nezabraňovala predajom a záberom pôdy, ale bude sa snažiť obmedziť zábery najkvalitnejších pôd. Tomu zodpovedajú navrhované sadzby. Za záber čiernice, pôdy v prvej, najkvalitnejšej skupine, bude odvod 500 korún za štvorcový meter, za pôdu zo siedmej skupiny len 20 korún. Vlastník pôdy by mal v prvom rade vedieť to, že pôdu má na to, aby ju biologicky využíval.
Koľko peňazí sa môže vyzbierať na odvodoch za zábery poľnohospodárskej pôdy?
To ťažko odhadnúť. V deväťdesiatych rokoch, keď platil starý zákon č. 307, to bolo okolo jednej miliardy korún ročne.
Ľudia si myslia, že peniaze, ktoré štát vyzbiera, sa prepadnú bez úžitku. Na čo sa vlastne mienia použiť?
Mali by byť účelovo viazané na ochranu a zúrodňovanie pôdy – povedzme vápnenie či zábranu veternej a vodnej erózii na pozemkoch.
Ujma vznikne povedzme na juhu Slovenska, kde sa koncentrujú najlepšie pôdy a peniaze pôjdu inde. Je to správne? Bude náhrada realizovaná tam, kde vznikne škoda?
Je to možné, ale potrebujeme naprávať škody na pôde aj v oblastiach, kde je situácia ešte horšia. Človek by mal dobre hospodáriť na celom obývanom území. Toto opatrenie môže prispieť k rozširovaniu investícií na strednom a východnom Slovensku.
Keby vláda neprijala zmenu zákona, skôr či neskôr by ho nariadila únia?
Brusel nám nič neprikázal. Zato pripravuje rámcovú smernicu zameranú na ochranu najlepších pôd, ktorou zaviaže všetky členské štáty prijať opatrenia zabraňujúce záberom najlepších pôd. Pre každý pozemok sa vytvorí akýsi pas so všetkými údajmi o pôde. To uľahčí kúpu aj predaj pôdy.
Je v parlamente aj spoločnosti ovzdušie naklonené novele zákona o ochrane pôdy?
Určite z tohto zákona nebudú nadšení najmä vlastníci najlepších pôd, ale na druhej strane, zoberme si aj ostatných obyvateľov Slovenska. Pôda neslúži len vlastníkovi, lež celej spoločnosti. V tom je jej osobitnosť, skôr či neskôr na to všetci prídeme. Ide o to, aby už nebolo neskoro.
Hlasuj za tento článok na -->
Profesor Pavol Bielek (61) je riaditeľom Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy. Koordinoval viacero národných a medzinárodných projektov zameraných na ochranu pôdy. Prednáša na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre a na Univerzite Komenského v Bratislave.