Dobehne Slovensko Západ? Možno nikdy

Slováci by sa nemali príliš tešiť na budúcnosť. Podľa niektorých ekonómov prináša viac otáznikov než istotu svetlých zajtrajškov. Krajina môže prestať dobiehať Západ. Podľa bývalého poradcu dvoch ministrov financií Richarda Sulíka si ani v budúcnosti nebudú môcť ľudia zo svojich platov kúpiť omnoho viac než dnes.

02.09.2008 07:01
Bratislava, UniBanka Foto:
Ilustračné foto
debata

Desaťtisícové dôchodky či príspevky invalidom, vynovené cesty na každej mestskej ulici alebo vodovod a kanalizácia vo všetkých obciach na Slovensku ešte dlho nebudú.

Napriek súčasnému rýchlemu ekonomickému rastu štát stále nebude mať dostatok zdrojov, aby dokázal plniť potreby obyvateľov vo výrazne väčšej miere, než v súčasnosti, zhodli sa oslovení ekonómovia. Nepriaznivý demografický vývoj navyše podľa nich zastaví rozmach slovenskej ekonomiky.

„Súčasný rast daňových príjmov nie je dostatočný na to, aby mohla vláda vysokým tempom rozširovať škálu výdavkov bez zvyšovania deficitu verejnej správy,“ poznamenal analytik bratislavského mimovládneho inštitútu INESS Radovan Ďurana.

Pre štát by to znamenalo ďalšie zadlžovanie, pričom aj pri terajšom rýchlom ekonomickom raste minie v tomto roku na jedného obyvateľa asi o 8600 korún (285 eur) viac, než vyberie. Výraznejší nárast zdrojov, z ktorých by štát mohol uspokojiť potreby svojich obyvateľov, nepredpokladá ani niekdajší poradca ministra financií Richard Sulík.

Mnohomiliardové požiadavky pritom adresovali tento rok vláde napríklad invalidi. Ak by sa štátna podpora zvýšila podľa ich predstáv, vyžiadala by si asi 15 miliárd korún (498 miliónov eur) navyše.

Dlhodobo nespokojní sú aj zdravotníci. Zdravotnícki odborári vlani vypočítali, že ak by lekári a sestry mali dostávať odmenu adekvátnu svojej práci, malo by ísť na ich platy asi o 14 až 15 miliárd korún (465 až 498 miliónov eur) viac.

Miliardy z verejných zdrojov budú potrebné na budovanie vodovodov či kanalizácií, vláda čelí aj požiadavke uvoľniť peniaze na stavbu bytov pre mladé rodiny. Na viaceré projekty však investori môžu získať príspevok z fondov Európskej únie.

Súbežne s týmito požiadavkami bude štát navyše v čoraz väčšej miere čeliť starnutiu obyvateľstva, a teda vyšším výdavkom na penzie, upozornil ekonóm zo Slovenskej akadémie vied a poradca premiéra Roberta Fica Peter Staněk. „Na najbližších dvadsať, tridsať rokov to bude najvážnejší ekonomický problém,“ poznamenal.

Rovnaký názor majú aj Sulík a Ďurana. „Demografický vývoj, ktorý sa prejaví najmä tlakom na zvyšovanie platieb rozširujúcej sa populácie starších obyvateľov, vyústi do potreby škrtať výdavky alebo v horšom prípade zvyšovať daňové zaťaženie,“ myslí si Ďurana.

Ani v budúcnosti si tak podľa Sulíka nebudú môcť zo svojich platov ľudia kúpiť omnoho viac než dnes. „Som presvedčený, že životná úroveň citeľne neklesne, lebo je ešte stále dosť nízka. Prestane ale rásť. Prestaneme dobiehať západné štáty EÚ,“ predpovedal.

V budúcom roku by mal štát prostredníctvom daní či odvodov vybrať do balíka verejných financií asi 753 miliárd korún (25 miliárd eur), čo je približne o 83 miliárd korún (2,8 miliardy eur) viac, než tento rok. Viac než 15 miliárd korún (498 miliónov eur) by malo smerovať na pomoc Sociálnej poisťovni, ktorá vypláca penze. Približne 21 miliárd korún (697 miliónov eur) chce kabinet Roberta Fica pridať ministerstvám dopravy, školstva a financií. Ďalších zhruba jedenásť miliárd korún (365 miliónov eur) mieni použiť na takzvané sociálne programy, teda napríklad vyššie prídavky pre deti či vianočné dôchodky.

Mali by sa zvýšiť napríklad aj príjmy obcí, a to medziročne asi o jedenásť miliárd korún (365 miliónov eur). Zdravotné poisťovne by najmä vďaka rastúcej priemernej mzde, ktorá automaticky zvyšuje aj povinné odvody, mohli získať v porovnaní s týmto rokom navyše asi 13 miliárd korún (431 miliónov eur).

debata chyba