Dôvodom silnejúcej konkurencie a pestrejšej ponuky je súboj o „pančuchové úspory“ obyvateľov Slovenska. Blížiaci sa prechod na euro prinúti mnohých ľudí, aby železné rezervy, ktoré držia doma,,pod matracom“, vložili dočasne do bánk. Tam sa im bez starostí a bez poplatkov zmenia na eurá.
Do karát hrá bankám aj sporiteľom fakt, že tunajšie úrokové sadzby sa musia do konca roka vyrovnať s úrokmi v eurozóne.
"Trhové úroky na Slovensku do decembra preto pravdepodobne ešte mierne porastú. No pri vkladoch už zrejme nie, lebo pri nich banky nedávno úročenie výrazne zvýšili,“ komentuje analytik VÚB Martin Lenko.
Dlhší vklad – lepší úrok
V súčasnosti sú preto bežné vklady s úrokmi od štyroch percent, ak si ľudia úspory ponechajú v bankách aspoň 12 mesiacov. Suma 100–tisíc korún (3 319,39 eura) sa tak po odrátaní dane z úrokov zhodnotí v čistom o 3 240 korún (107,55 eura) a viac.
Isté zhodnotenie o 4,3 až 4,5 percenta platí pri dlhších vkladoch – na 18 či 24 mesiacov. Takéto úročenie vkladov ponúkali banky na Slovensku naposledy koncom roka 2006.
Napríklad trhová dvojka VÚB ponúka za dvojročný vklad celkovo zhodnotenie deväť percent. Pritom úrok 4,5 percenta v prepočte na rok prizná bez ohľadu na vloženú sumu.
Bežne pritom banky v úrokoch zvýhodňujú vyššie vklady, od 100– či 200–tisíc korún.
Šancu získať rovnaký úrok pri vklade 50–tisíc aj pol milióna korún dávajú aj ďalšie banky, napríklad Tatra banka či najväčšia Slovenská sporiteľňa. "Sú to zaujímavé výnosy,“ hodnotí finančný poradca firmy AWD Pavol Ďurkovič. Dodáva však, že len o niečo nižšie úroky môžu ľudia získať na tzv. sporivých účtoch, pri ktorých, na rozdiel od termínovaných vkladov, možno s peniazmi manipulovať bez pokuty kedykoľvek.
„Ak majú ľudia voľné peniaze navyše na niekoľko rokov, je výhodnejšie ich investovať. Podobné zhodnotenie ako v banke by mali dosiahnuť už aj najmenej rizikové podielové fondy a peniaze si z nich možno vybrať prakticky kedykoľvek. Fondy s vyšším rizikom možnej straty by dokonca mohli za dva–tri roky priniesť v priemere aj vyššie výnosy ako účty v bankách,“ dodáva poradca.
Konkurujú aj stavebné sporiteľne
O voľné peniaze ľudí bojujú pred príchodom eura aj stavebné sporiteľne. Najväčšia Prvá stavebná sporiteľňa v aktuálnej akcii sľubuje nadpriemerné zhodnotenie vkladov, ktoré sporitelia vložia do konca septembra. Na Silvestra ich sporiteľňa preráta výhodnejším kurzom, ako je ofi ciálny kurz, ktorý bude platiť od 1. januára.
Namiesto 30,1260 koruny si za euro vypýta len 28,90. Vďaka tomu získajú jej klienti zhodnotenie prevyšujúce štyri percentá už za štyri až päť mesiacov. V prepočte na rok ide o výnos 10 až 12 percent.
Jej najväčší konkurent Wüstenrot ponúka špeciálne vklady, ktoré garantujú úrok štyri percentá, ak si ľudia v tejto sporiteľni ponechajú peniaze dva až tri roky.
Štatistiky zatiaľ očakávania nepotvrdili
Podľa bánk aj sporiteľní prílev úspor od obyvateľov v súčasnosti prekonal ich očakávania. Priemerne si ľudia vkladajú na nové účty podľa Wüstenrot stavebnej sporiteľne niečo vyše 100–tisíc korún (asi 3 320 eur), najväčšia banka Slovenská sporiteľňa hlási až sumy blízko 150–tisíc (okolo 4 980 eur). Pred rokom boli priemerné vklady o vyše 10 000 korún (cez 332 eur) nižšie.
Štatistiky za celý trh, ktoré zbiera centrálna banka, zatiaľ nárast vkladov nepotvrdili. Ľudia vložili do bánk a sporiteľní za posledných 12 mesiacov zhruba 60 miliárd korún (asi dve miliardy eur), čo je podobný výsledok ako vlani. V prepočte si tak od vlaňajšieho leta každý obyvateľ nasporil priemerne približne 11 100 korún (asi 370 eur).
Väčší záujem banky svojim vkladom predpovedajú na jeseň a hlavne koncom roka, tesne pred očakávaným prechodom na novú menu.
Štát ochráni len 600–tisíc korún
Ľudia si podľa viacerých prieskumov a skúseností bánk vyberajú miesto, kam vložia svoje peniaze, najmä podľa istoty zhodnotenia. Najmä staršie generácie ľudí, vo veku od 50 rokov, dbajú na to, či majú vopred istú výšku zhodnotenia, ale aj na ochranu peňazí štátom. V súčasnosti platí, že v prípade krachu banky či stavebnej sporiteľne štát sporiteľom vráti 90 percent ich vkladov, najviac sumu 20–tisíc eur. Zatiaľ čo ešte začiatkom vlaňajška išlo v prepočte na koruny o takmer 690 tisícok, v súčasnosti je to niečo málo nad 600–tisíc. Pokles tejto sumy spôsobila posilňujúca sa slovenská mena. Niektorí sporitelia si z tohto dôvodu presunuli časť úspor, aby mali v jednej banke vždy najviac sumu, ktorú im zo zákona chráni štát. Podľa finančného poradcu firmy AWD Pavla Ďurkoviča sa takýto postup takmer vôbec netýka mladších ľudí a tých, ktorým peniaze spravujú finanční poradcovia. „Títo ľudia si držia v bankách len nižšie sumy, tak vo výške dvoj– až trojnásobku mesačného príjmu, ako finančnú rezervu. Zvyšok majú spravidla investovaný cez podielové fondy,“ popisuje.