Pracovali ste na Wall Streete, ako hodnotíte, čo sa od minulého víkendu deje?
Je to čosi šialené. Zažil som krízy, recesie, internetovú bublinu. Takýto prepad som však nevidel. Finančné jadro sa otriaslo. Investičná banka Lehman Brothers, ktorá ohlásila bankrot, má 160 rokov. Prekonala veľkú depresiu, dve svetové vojny, všetky recesie a toto nie. Ukazuje to silu problémov, keď padne takáto spoločnosť. Lehman je pritom investičná banka, kde si človek môže povedať, že to prehnali s investíciami. Problémy však hlási aj poisťovňa AIG.
Najväčšiu americkú poisťovňu sa však štát rozhodol zachrániť.
A to nie je dobré. Firma urobila zlé investičné rozhodnutia, ktoré nevie zaplatiť. A keď jej hrozil pád, vykúpila ju vláda. AIG je však medzinárodne veľmi silná. Ak by padla, Amerika by stratila čiastočne vplyv v zahraničí, čo nie je žiaduce. Závažnejší dôvod je však ten, že republikáni by pred voľbami veľmi utrpeli, ak by skrachovala najväčšia poisťovňa. Takže firmu zachránili a aspoň do volieb zrejme zamietli tento problém pod koberec.
V zámorí hlásia problémy najväčšie inštitúcie, kríza sa začína prejavovať aj v Európe. Môže dopadnúť aj na slovenské banky?
Myslím si, že sme na špičke ľadovca. Keď si Amerika kýchne, Európa ochorie. Problémy už prichádzajú a je len otázkou času, kedy dorazia aj na Slovensko. Takmer všetky finančné domy v krajine majú zahraničné matky, ktoré môžu krízu výrazne pocítiť. Ak by mali problémy a museli predať napríklad dcéry vo Viedni, Bratislave a Ľubľane, klientov sa to zásadne nedotkne. Nič nezmizne ani nezanikne. Dcéry prejdú z banky X pod banku Y.
Dá sa jednoducho vysvetliť, v čom spočíva hypotekárna kríza?
Je to také hlboké, že jednoducho opísať sa to nedá. Ide o zlé investičné rozhodnutia. Ako keby sa človek rozhodol, že dá všetky úspory do luxusného bytu, kde štvorcový meter stojí 270–tisíc korún, a ešte si vezme úver. Je to jeho slobodné rozhodnutie, hoci ja hovorím, že je zlé a cena pôjde dolu. Cena padne, človek musí splácať vysokú hypotéku a už ani nemôže za tú cenu predať byt. Je v kríze. Takto nakúpili zlé cenné papiere banky. Hrabivosť a chamtivosť zvíťazila nad zdravým rozumom. Podobne to bolo aj pri internetovej bubline. Všetci kupovali internetové akcie, lebo to vtedy bola najlepšia investícia. Bublina spľasla a všetci začali kupovať nehnuteľnosti. Po piatich rokoch je ďalšia kríza.
Ako môže pokračovať?
Nemám krištáľovú guľu. Ale myslím si, že ľudia začnú úplne inak zmýšľať. Nastane totiž obdobie, keď ľudia, ktorí mali veľa hypoték, ich budú musieť splatiť, možno predať dom. Splatiť budú musieť aj všetky dlhy z kreditných kariet a spotrebných úverov a z toho sa budú musieť spamätať. Bude to nejaký čas trvať.
Keď ľudia nemíňajú, ekonomika to pocíti.
Dve tretiny amerického hospodárstva tvorí spotreba. V recesii krajina už je, kam sa však dostane, keď ľudia prestanú míňať? Je to väčšia kríza ako v roku 1933. Možnosti jej opravy sú však lepšie ako v minulosti. Americká centrálna banka môže znížiť úroky, kúpiť ďalších 20 skrachovancov. No kúpa AIG či hypotekárnych inštitúcií Fannie Mae a Freddie Mac je akoby ste dali acylpyrín niekomu s rakovinou. Kríza je oveľa ďalekosiahlejšia.
Čo by mohla spraviť so slovenskou ekonomikou?
Nikto nevie teraz predpovedať, s akou silou môžu problémy zasiahnuť nás. Určite sa na budúci rok nedá počítať napríklad s deväťpercentným rastom hospodárstva. Už v januári by mohla doraziť kríza do oblasti nehnuteľností. Luxusné byty určite zlacnejú, bežné možno ani nie. Neviem si predstaviť, čo urobí s bankovým sektorom, ak niektorá z matiek slovenských finančných domov vyhlási, že zle nakúpila. Napríklad problémy poisťovne AIG spôsobili komplikácie ING, lebo ľudia si tri písmenká zmýlili. Akcie ING šli dolu o 30 percent a ING musí teraz vysvetľovať, že nie je AIG. Takéto niečo som ešte nezažil.
Ako sa môže kríza dotknúť bežného života ľudí?
Ťažšie sa bude dať napríklad získať hypotéka. Už aj teraz sú podmienky pritvrdené. Developéri budú náročnejšie získavať peniaze na projekty. Peňazí je síce v slovenskom finančnom systéme dosť, banky sú však obozretnejšie. Na Slovensku bude situácia ešte ozvláštnená prechodom na novú menu. V krajinách, ktoré už na euro prešli, prvý rok po zmene ľudia prestali nakupovať, keďže mali pocit, že všetko zdraželo.
Pocítia ľudia útlm ekonomiky?
Tak ako cítili rast, pocítia aj recesiu. Pri rekordnom napredovaní sa znížila nezamestnanosť. Státisíce ľudí si našli prácu. Kedysi nekupovali byty, lebo na to nemali. Teraz aj keď nemajú hotovosť, banka im požičia. Ženy sa odhodlávali na pôrod, teraz vidíme na Slovensku babyboom. Keď sa otočí situácia v ekonomike, opačným smerom pôjde aj v týchto oblastiach.
Ako môže doľahnúť kríza na firmy v krajine?
Napríklad automobilka Volkswagen už presúva časť fabriky do Bosny. Je to škatuľa, ktorá sa zbalí a firma presunie linku. Ľudia sú tam lacnejší a keďže spoločnosť nevie v západnej Európe predať toľko áut za ceny, aké chce, musí sa presunúť. Akcionári chcú rovnaké zisky alebo aspoň nechcú straty. Vplyv amerických problémov je už tu. Nepreceňoval by som to, ani nepodceňoval. Prežijeme, ale nemôžeme sa tváriť, že sa nás kríza netýka.
Môže prechod na euro pomôcť prekonať problémy?
Skôr pomôže. Je to vec konkurenčnej výhody v porovnaní s okolitými krajinami. Ak investor s miliardou eur rozmýšľa, kde postaviť logistický park, pričom má na výber tri krajiny s podobnými podmienkami, vyberie si tú s eurom. Aspoň sa zbaví menového rizika.
Akciové trhy majú za sebou čierny týždeň, sú už blízko dna?
Prirodzená reakcia trhu je panika, keďže nikto nevie, na čom je. Odhadujem, že burzy pôjdu chvíľu hore, chvíľu dolu, ale celkovo sa budú prepadať. Blízko dna ešte nie sú.
Čo by ste odporučili klientom, ktorí majú akcie?
Určite predať. Nie je prečo vyčkávať. Keď je panika a najväčšia finančná kríza v doterajšej histórii, treba predať, ak sa to dá, a presunúť peniaze inam. Robil som s akciami celé 90. roky, každý deň sa strachovať, kam až padnú, nemá zmysel. Pre tých, ktorí majú voľné peniaze, je teraz najlepšia investícia zlato, pôda alebo vklad v banke. Najlepšie vo veľmi bezpečnej banke bez zahraničných vlastníkov. Bežným ľuďom však úložky garantuje štát, bohatší môžu skúsiť malé súkromné banky vo Švajčiarsku.
O úspory prichádzajú aj ľudia v dôchodkových fondoch, ako by sa mali správať?
Penzie sú iný problém. Osobne budem mať radšej peniaze v súkromnej spoločnosti ako na účte v Sociálnej poisťovni. Kto vstúpil do druhého piliera pred dvoma rokmi a je v najrizikovejšom, rastovom fonde, už niečo zarobil a neradil by som mu prestupovať. Ak by som mal 18 rokov a začínal si sporiť na dôchodok, vybral by som si najbezpečnejší, konzervatívny fond. Počkal tri roky, kým sa situácia upokojí a potom by som prípadne prestúpil.
Hlasuj za tento článok na -->
Rastislav Vasilišin (35)
Študoval na súkromnej univerzite Pace v New Yorku. Dva roky pracoval na Wall Streete, odkiaľ odišiel do Prahy. Na Slovensku pôsobil v Slavii Capital, J&T a v roku 2006 založil firmu Virtuse Wealth Management, ktorá poskytuje poradenstvo bohatým klientom.