Úplné znenie Zákona o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadácha vyporiadaní vlastníctva k nim nájdete nawww.pravda.sk/pozemky
Už len do konca roka môžu záhradkári podať návrh na obvodné pozemkové úrady na vysporiadanie vlastníctva v záhradkových osadách. Týka sa to tých osád, ktoré doteraz tak neurobili. Záhradkári mali jedenásť rokov na to, aby aspoň začali tento proces vysporiadania. Nemajú predsa len vlastníci pozemkov v konaní na obvodnom pozemkovom úrade nevýhodnejšie postavenie?
Ústavnosťou zákona sa skoro rok zaoberal už Ústavný súd a povedal, že okrem jedného ustanovenia, a tým bol § 17 odsek 3, zákon je v súlade s ústavou. Ide o ustanovenie, ktoré nie je podstatné pri vyporiadaní a po šiestich mesiacoch od prijatia nálezu Ústavným súdom sa zo zákona vypustilo. Hovorilo asi toľko, že ak niektorý záhradkár v záhradkovej osade nebude mať záujem odkúpiť pôdu, na ktorej má záhradku, do vlastníctva od jej majiteľa, prejde do vlastníctva SR a pod správu Slovenského pozemkového fondu, ktorý ich potom ďalej mal prenajímať záhradkárom. Ústavný súd dospel k názoru, že ustanovenie zákona nie je v súlade s ústavou, keďže nevyjadroval verejný záujem o takéto vyporiadanie. Keď záhradkár nechce pozemky vysporiadať, treba ich ponechať pôvodnému vlastníkovi. Proti tomu sme nič nemali, rešpektovali sme to. Bolo to jediné ustanovenie, ktoré zákonu Ústavný súd vyčítal.
Ako hodnotíte doterajšiu prax pri uplatňovaní zákona?
Máme podania, ktoré sú na úradoch šesť, osem aj desať rokov.
Nie je to spôsobené viac tým, že vlastníkom dáva zákon možnosť podať námietky proti rozhodnutiam úradu v jednotlivých štádiách konania?
Možno je to aj tým, ale mám desiatky konkrétnych prípadov aj s dôkazmi, ktoré hovoria o tom, že za šesť až osem rokov pracovníci obvodných pozemkových úradov s týmito podaniami ani nepohli. Medzitým do toho prišli zmeny štruktúry, menili sa orgány, ľudia, zanikali okresné úrady odbory poľnohospodárstva, vznikali obvodné pozemkové úrady. Zase sa dva roky odvolávali na zmeny a jednoducho je dnes situácia taká, že podľa poslednej analýzy, ktorú sme dávali ešte ministrovi pôdohospodárstva Jureňovi, je len okolo 36 až 40 percent záhradkových osád na Slovensku vysporiadaných. Je to neúnosné, keď si uvedomíme, že od účinnosti zákona ubehlo už jedenásť rokov.
Z informácií, ktoré som dostala z krajských pozemkových úradov v Trnave, Žiline a Trenčíne, vyplýva, že mnohé osady ani nepodali návrhy. Ako to teda je?
Buď nemajú záujem, alebo sa do zložitého procesu vôbec nepúšťajú. Odrádza ich možno skutočnosť, že to trvá dlho. Treba si uvedomiť, že záhradkármi, na ktorých sa zákon vzťahuje, sú všetko 60– až 80-roční ľudia, v poproduktívnom veku, ktorí sa už ani nedožijú toho, že budú mať raz záhradku vlastnícky vysporiadanú. Koľkokrát je to jediné, čo majú, kde si môžu ešte aj v pokročilom veku čosi dopestovať, prilepšiť.
Z toho hľadiska, že zveľaďovali prostredie, ich možno pochopiť. Len často porušovali aj stavebné predpisy. V niektorých záhradkových osadách sa nemohlo stavať, pritom sa teraz stavajú aj rodinné domy. Je to tak?
Je to tak, vždy to reguloval štát. Za socializmu aj teraz. Žiaľ, dnes to reguluje tak, že je totálny chaos. V minulosti sa prideľovali pozemky s výmerou okolo 400 štvorcových metrov, dnes vypadli už všetky dovtedajšie obmedzenia zo stavebného zákona, pokiaľ ide o výmeru záhradkárskych chát. Bolo 15 m2, potom 25 m2 a teraz záhradkárske chaty nájdeme už len medzi jednoduchými stavbami na individuálnu rekreáciu do výmery 300 m2. Teda na 400 m2 záhrady možno teoreticky postaviť jednoduchú stavbu s výmerou 300 m2. Čo zostane zo záhrady? Mali by to regulovať obce a mestá vo všeobecne záväzných nariadeniach, žiaľ, mnohé to nerobia vôbec. Niektorí záhradkári si tak na pozemkoch stavajú, čo chcú. Nikto to nekontroluje, nikto to nepostihuje, jednoducho je tam chaos.
Nevyriešia problém záhradkových osád do budúcnosti pozemkové úpravy, ktoré sa už na mnohých miestach robia?
Záhradkové osady sú už aj teraz zaradené do pozemkových úprav. Problém je, že zákon o záhradkových osadách č. 64 z roku 1997, o ktorom hovoríme, nevymyslel voči záhradkám nič nové. Vychádza z pôvodnej filozofie zákona 330 z roku 1991, čo je všeobecný predpis pre pozemkové úpravy. V záhradkových osadách zriadených v minulosti je 100-tisíc ľudí, s členmi rodiny je to pomaly pol milióna ľudí, preto sa aj mal postup pri vysporiadaní vlastníctva zrýchliť. Skutočnosť je však taká, že ani po náleze Ústavného súdu nebola vôľa, najmä úradníkov.
V minulosti sa však pozemky dávali záhradkárom len do dočasného užívania, vedeli to a vedia…
Lenže mám také zmluvy, v ktorých je síce uvedené, že boli pridelené do dočasného užívania, no o dobe dočasného užívania sa v nich nehovorí. Štát pozemky pridelil, teraz zaradil spiatočku a nechal v ringu účastníkov, ktorí najmenej môžu za chaos, ktorý vznikol. Máme však veľa prípadov, že sú pozemky pridelené aj do časovo neobmedzeného užívania. Zákon a Ústavný súd to potvrdili, že o vysporiadanie záhradkových osád je verejný záujem, pretože bez neho nie je možné vyporiadanie celkového pozemkového vlastníctva v rámci Slovenska.
Konania v prípadoch, keď sa už podali návrhy na obvodný pozemkový úrad, by sa mali skončiť tým, že ak vlastník za pozemok v záhradkovej osade neprijme záhradkárom navrhovanú cenu ani náhradný pozemok, obvodný pozemkový úrad rozhodne, že tento prechádza do vlastníctva užívateľa za náhradu, ktorú zaplatí SPF. Tento sa vyporiada s vlastníkom vo forme náhradného pozemku alebo peňažnej náhrady. Je veľa takto skončených vecí?
Možno percento. Pretože celý proces, odkedy záhradkári návrh podajú na obvodný pozemkový úrad až do toho bodu, ktorý ste spomenuli, ide cez desať alebo dvanásť rozhodnutí, ktoré musia obvodné pozemkové úrady vydávať. To je rozhodnutie o návrhu na začatie konania, o schválení úvodných podkladov projektu atď. Proti každému z týchto rozhodnutí je možné podať opravný prostriedok. Vlastník sa môže obrátiť žalobou na súd. Novela priniesla v tom však zmenu, ale len v tom, že na súde sa preskúmavajú už len právoplatné rozhodnutia pozemkových úradov. Doteraz sa dali v určitých prípadoch, napríklad pri námietkach proti úvodným podkladom v zmysle § 9, súdne preskúmavať aj neprávoplatné rozhodnutia. To znamená, že ak prvostupňový pozemkový úrad vydal rozhodnutia, bolo možné podať riadny opravný prostriedok na vyšší správny orgán, ktorým je krajský pozemkový úrad a popritom mohol vlastník podľa Občianskeho súdneho poriadku v rámci ustanovení o správnom súdnictve dať preskúmať rozhodnutie súdom. Zmena zákona od 1. mája spočíva v tom, že rozhodnutie musí nadobudnúť právoplatnosť a až potom je možné dať ho preskúmať ešte aj súdom.
Mohli by ste zhrnúť a stručne povedať, ako hodnotíte poslednú novelu?
Ak sa za jedenásť rokov od účinnosti zákona o záhradkových osadách nepodarilo významnejšie postúpiť vo vyporiadaní záhradkových osád v SR, tak si myslím, že ani táto tretia novela, ktorá okrem ustanovenia, že obvodné pozemkové úrady budú mať po 31. 12. tohto roku pokoj s novými podaniami, už sa na ne nik nebude obracať, nepriniesla nič podstatné. Pozemkové úrady však budú musieť doriešiť množstvo podaní z minulosti, podľa mňa to potrvá ešte dlho.
