Väčšine z necelej tridsiatky opatrení v rámci vo štvrtok schváleného protikrízového balíčka pritom chýba konkrétny plán, ako daný cieľ dosiahnuť.
Vláda by napríklad na prvom mieste chcela lepšie čerpať peniaze ponúkané Európskou úniou. Čo však pre to jednotliví ministri budú musieť urobiť, zatiaľ nepovedala. Napríklad s prijatím ďalších ľudí, ktorí by so získavaním eurofondov pomáhali, kabinet podľa hovorcu rezortu financií Miroslava Šmála nepočíta. Práve viac peňazí z eurofondov by pritom mohlo podľa ekonómov krajine pomôcť stlmiť očakávané spomalenie ekonomiky.
„Väčšina opatrení je definovaná neurčito, takže ich vplyv na Slovensko bude závisieť od skutočnej realizácie,“ zhodnotil balíček Marek Gábriš, analytik ČSOB. Podľa Petra Goliaša z inštitútu INEKO schválené opatrenia neobsahujú nič zásadné, čo by vláda doteraz neohlásila. „Mnohé z balíčka sa dá vnímať pozitívne alebo aspoň neutrálne. Viaceré návrhy, ako napríklad zavedenie jednotných kontaktných miest pre podnikateľov či čerpanie eurofondov, by sa pravdepodobne objavili bez ohľadu na finančnú krízu,“ myslí si aj Michal Mušák, analytik Slovenskej sporiteľne.
V záchrannom pláne však podľa Goliaša chýbajú návrhy, ktoré by smerovali k zníženiu odvodov zamestnancov, skráteniu času na vybavenie daňových povinností či k lepšiemu fungovaniu súdov. Málo pozornosti tiež podľa neho vláda venuje zlepšovaniu podnikateľského prostredia. Znižovanie daní aj odvodov už minister financií Ján Počiatek aj premiér jednoznačne vylúčili.
Zabrániť spomaleniu hospodárstva a jeho dosahom na krajinu však politici veľmi nemôžu. Príčina problému totiž leží v zahraničí, v slabom záujme hlavných obchodných partnerov krajiny o tovary zo Slovenska.
„Čokoľvek urobia vlády na národnej úrovni, v ekonomike sa premietne s pomerne veľkým oneskorením. Priestor, ako podporiť rast v budúcom roku, tu už takmer nie je. Mali by však pokračovať verejné investície do infraštruktúry, ochrany životného prostredia. Bolo by dobré, aby sa štát viac angažoval a podporoval aj získavanie peňazí z únie. Investície by mohli hospodárstvo trochu podržať,“ uviedol Petr Dufek, ekonóm českej ČSOB.
Politici od susedov podľa neho zatiaľ žiadny špeciálny protikrízový balíček nechystajú. Jedinou akciou, ktorá súvisí s očakávaným oslabením ekonomiky, je podľa Dufeka aktuálne zníženie základných úrokov Českej národnej banky – od ktorých sa odvíjajú sadzby pre ľudí a firmy v komerčných bankách. Centrálna banka ich znížila razantnejšie ako ekonómovia očakávali, z 3,5 na 2,75 percenta.
Za zlú správu pre Slovensko z balíčka analytici zhodne považujú snahu kabinetu vytvoriť si priestor na rozšafnejšie míňanie v najbližších rokoch. Znamená to ďalšie zadlžovanie krajiny, ktoré budú musieť v budúcnosti splácať občania. Hoci pôvodný návrh balíčka obsahoval aj potvrdenie záväzku znížiť schodok vo verejných financiách v roku 2009 podľa plánu na 1,7 percenta výkonu ekonomiky, nakoniec v ňom nezostal.
Ministri si však, naopak, odobrili možnosť prehodnotiť ciele mínusu vo verejných financiách v rokoch 2010 a 2011. O tri roky chcel pritom kabinet pôvodne míňať už len toľko, koľko bude mať k dispozícii. „Ak bude rásť schodok a dlh, budú sa zvyšovať aj náklady na úroky. Zachovanie cieľa by bolo dobrou správou pre stabilitu domácich finančných trhov,“ zdôraznil Gábriš.
Vláda dane nezníži
Vláda chce podnikateľom počas krízy pomôcť dotovaním štátnych bánk, ktoré malým a stredným podnikom poskytujú pôžičky, skrátením lehoty na vrátenie DPH o mesiac či zmenou zákona o investičnej podpore. Opatrenia majú spolu s príchodom eura minimalizovať riziká dosahu krízy. Podľa podnikateľov by však bolo pre ekonomiku najefektívnejšie znížiť odvody a dane. Vláda s takýmto riešením neráta.
„Pomáhať podnikateľskému prostrediu bez zníženia daní a odvodov sa nedá. Podľa našich prepočtov zostane živnostníkovi zo sto korún tržieb asi len 13 korún,“ uviedol Vladimír Sirotka, šéf Asociácie malých podnikov. Podľa neho by podnikateľom pomohlo, keby sa napríklad zjednotili vymeriavacie základy a termíny platby pre odvody do poisťovní alebo sa často nemenili najdôležitejšie zákony.
Úpravu daňového systému si však vyžiada opatrenie vlády rozšíriť zamestnaneckú prémiu tak, aby zasiahla väčší počet pracujúcich s nízkymi príjmami, čím sa ich daňové zaťaženie zníži. „Určite nebudeme radikálne meniť odvody či dane, v prípade zamestnaneckého bonusu ide len o miernu úpravu daňového systému,“ uviedol minister financií Ján Počiatek.
Vláda chce pomôcť podnikateľom aj ďalšou zmenou zákona o investičných stimuloch, ktoré plánuje rozdávať štedrejšie. „Navrhujeme upraviť všeobecnú podmienku minimálneho podielu výrobných a technologických zariadení z celkovej hodnoty investície zo 60 na 50 percent. Chceme tak podporiť aj menej sofistikované výroby. Navrhujeme aj, aby príspevok na novovytvorené pracovné miesta nebol limitovaný mierou nezamestnanosti,“ uvádza sa vo vládnom návrhu.
Z takmer 30 opatrení je však potrebná pomoc na ich uskutočnenie vyčíslená len v prípade niekoľkých. Ide napríklad o plán zvýšiť základné imanie štátnej Slovenskej záručnej a rozvojovej banky o miliardu korún a imanie Eximbanky v roku 2009 o 345 miliónov korún (asi 11,5 milióna eur). Obe banky financujú programy a úvery pre malých a stredných podnikateľov.