Otázky na výšku konverzného kurzu sa množia na infolinkách, jeho výška však bude známa až začiatkom júla.
Úroveň, na ktorej sa koruna navždy pevne ukotví oproti euru, ovplyvní, koľko peňazí budú mať ľudia na míňanie, ako sa zmenia ich úspory, koľko si budú môcť dovoliť nakúpiť v zahraničí, ale aj ako budú slovenské firmy schopné konkurovať za hranicami. Určiť ju presne je preto pre budúcnosť ekonomiky veľmi dôležité.
Odhad analytikov: 32,50
V posledných týždňoch sa koruna obchoduje na výrazne vyšších úrovniach, ako je jej referenčná hodnota a aj vďaka špekuláciám o výške konverzného kurzu sa jej podarilo viac ráz prelomiť historické maximum oproti euru.
„Kurz koruny oproti euru je v súčasnosti od centrálnej parity vzdialený o viac ako osem percent, určenie konverzného kurzu na úrovni 35,4424 sa nám preto zdá len veľmi málo pravdepodobné,“ vysvetlila analytička Poštovej banky Eva Sárazová.
Ekonómovia preto predpokladajú, že referenčná hodnota kurzu sa pred stanovením oficiálneho konverzného kurzu ešte raz zmení tak, aby zohľadňovala doterajší ekonomický rast krajiny aj s určitým výhľadom do budúcnosti. Pri takomto kurze by potom na Nový rok mohli koruny definitívne prepočítať na eurá.
„Výmenný kurz by mal byť v blízkosti rovnovážneho kurzu – teda takého, ktorý nespôsobí v ekonomike výkyvy,“ vysvetľuje analytička ČSOB Silvia Čechovičová.
Analytici oslovení Pravdou v súčasnosti odhadujú, že kurz by sa mohol zastaviť na úrovni 32,50 koruny za euro. Ekonómovia v pravidelnom prieskume inštitútu INEKO predpovedali vo februári výšku konverzného kurzu na úrovni od 32,30 do 33,33 koruny za euro.
Silný kurz poteší ľudí
Silnejší kurz koruny oproti euru bude z krátkodobého hľadiska prospešný pre ľudí, ktorí chodia nakupovať do zahraničia. Zlacniť by tiež mohol tovary dovážané spoza hraníc. Je však otázne, do akej miery pretavia importéri lacnejšie dovozy do konečných cien pre spotrebiteľov.
Ukotvenie koruny na silnejšej úrovni oproti euru by tiež mohlo do určitej miery utlmiť rast cien po zavedení eura. „Ceny tovarov a služieb sú v súčasnosti na Slovensku nižšie v porovnaní s ostatnými krajinami, v ktorých sa eurom platí. Dobiehanie cenovej úrovne by sa tak na inflácií malo prejaviť o niečo miernejšie,“ uviedla Sárazová.
Silnejší kurz koruny oproti euru na druhej strane môže zvýšiť príjmy a zhodnotiť úspory Slovákov v porovnaní s cudzinou – teda zvýši sa ich životná úroveň. Ľudia však vďaka tomu budú mať väčšiu chuť míňať peniaze a nakupovať v zahraničí. „Vyšší dopyt by mohol následne zrýchliť rast cien,“ dodala Čechovičová.
Slovenské firmy, ktoré vyvážajú tovary do zahraničia, by, naopak, privítali, keby sa koruna zafixovala oproti euru na slabšej úrovni. Silnejšia domáca mena totiž znižuje ich schopnosť konkurovať v zahraničí. Ak budú tovary do zahraničia predávať za rovnakú cenu ako v súčasnosti, pre silnejšíkurz zinkasujú menej.
Na druhej strane prislabý kurz by mohol mať negatívny dosah na infláciu. Slovensko by vyššie ceny v zahraničí muselo dobiehaťz nižšej úrovne. Oplatí sa špekulovať?
Definitívne slovo pri určení konverzného kurzu bude mať Rada Európskej únie, ktorá ho vyhlási po dohode s Európskou centrálnou bankou, Národnou bankou Slovenska a ministrami financií členských krajín únie začiatkom júla tohto roku. Či už bude stanovený na vyššej, alebo nižšej úrovni oproti súčasnému trhovému kurzu, ekonomika si podľa analytika Slovenskej sporiteľne Michala Mušáka za niekoľko rokov nájde rovnovážny stav.
„To, čo ľudia spočiatku stratia pri slabšom kurze na vyššej inflácií, získajú postupne vďaka rýchlejšiemu rastu miezd. Slabší kurz zase na určitý čas pomôže vývozcom, no neskôr výhodu stratia z dôvodu vyšších nákladov na mzdy, ktoré bude ťahať nahor vyššia inflácia," dodal Mušák.
Špekulovať o tom, že by si človek vymenil úspory za eurá už dnes, sa však príliš neopláca. Jednak nie je zatiaľ isté, či budú Slováci naozaj od 1. januára platiť eurami. Na druhej strane, ak by aj človek predpokladal, že sa naplnia odhady analytikov a koruny sa budú za eurá vymieňať napríklad pri slabšom kurze, aký je v súčasnosti na trhu, prerobil by na poplatkoch. Banka by mu totiž eurá predala za kurz valuty predaj, ktorý je horšíako stredový kurz.
Ak Slovensko euro zavedie, všetky peniaze na bankových účtoch a úspory obyvateľov sa prepočítajú automaticky a bez poplatkov konverzným kurzom, ktorý by mal byť akousi stredovou hodnotou.
Aký by mal byť kurz?
Krajina, ktorá sa chystá zaviesť euro, musí splniť viaceré ekonomické podmienky. Jednou z nich je aj stabilná mena. Minimálne dva roky pred výmenou by teda národná mena mala pobudnúť v takzvanej čakárni na euro alebo mechanizme výmenných kurzov ERM II. Vstupom do tohto mechanizmu sa určí kurz národnej meny oproti euru, od ktorého by sa mena formálne nemala posilniť alebo oslabiť o viac ako 15 percent.
Ak si mena stabilitu udržía kurz sa od určenej hodnoty príliš nevychýli, konverzný kurz sa stanoví väčšinou na úrovni totožnej s centrálnou paritou. Zatiaľ všetky krajiny, ktoré euro prijímali, vymieňali svoje národné meny práve referenčným kurzom. Centrálna parita sa menila iba v dvoch krajinách – Portugalsku a Grécku.
Slovenská koruna vstúpila do ERM II 28. novembra 2005 s centrálnou paritou na úrovni 38,4550 koruny za euro, ktorá sa stanovila na základe trhového kurzu v daný deň. Prílišné posilňovanie koruny oproti euru však prinútilo Slovensko požiadať o zmenu centrálnej parity. V polovici marca sa na základe šesťmesačného priemerného kurzu stanovila na úrovni 35,4424 koruny za euro.