Ukrajinský ekonóm: Ukázali sme nový model fungovania vojnovej ekonomiky, adaptovali sme sa a veríme vo víťazstvo

Už teraz je jasné, že ekonomické škody, ktoré Rusko spôsobilo, sa šplhajú na stovky miliárd eur. „Ak sa pozrieme na hodnotu všetkého, čo je zničené, každá budova, cesta, most, tak tieto priame škody sa vyšplhali na zhruba 150 miliárd dolárov. Samozrejme, rozumieme, že nahradiť tieto škody pre obnovu ekonomiky nestačí.. Preto sme zrátali takzvané náklady obetovanej príležitosti. Tieto náklady sa šplhajú až na 600 miliárd dolárov. Spolu sa teda predpokladané výdavky, ktoré by boli potrebné na obnovu Ukrajiny, šplhajú na 750 miliárd dolárov,“ hovorí Oleksandr Pecherytsyn, vedúci výskumu v Raiffeisen Bank Ukrajina. Denník Pravda sa s ním rozprával o fungovaní ekonomiky krajiny, ktorá je vo vojne a aj o tom, čo môže budúca spolupráca s obnovovanou Ukrajinou znamenať pre Slovensko.

Aký je súčasný stav ukrajinskej ekonomiky? Čo pre ňu znamená vojna? Ako ju ovplyvnila?

Samozrejme, išlo o obrovský ekonomický šok. Agresia Ruska ale neprišla úplne neočakávane. Nevedeli sme, čo nastane, no niektoré štátne úrady sa pripravovali na to, že nastane najhorší možný scenár. Ten naozaj nastal, no aj tak to bol obrovský šok. Niektoré časti ekonomiky zastavili svoju činnosť na niekoľko dní, iné na týždne a niektoré na mesiace. Čakali, čo sa bude diať. Keď bolo jasné, že sa vojna v krátkom čase neskončí, tak firmy a aj spotrebitelia zmenili svoje očakávania a aj správanie. Ekonomika funguje v určitom paralelnom móde. Vojna pokračuje, no popri nej sa opäť rozbehla aj ekonomika.

Ekonomika napriek tomu funguje v určitom vojnovom stave, skúsme si povedať, čo to znamená.

Dôsledkov je niekoľko. Samozrejme platí, že všetky sektory ekonomiky sa museli pozmeniť tak, aby podporovali obrannú vojnu. Zároveň ale musia jednotlivé odvetvia ostať produktívne, aby ekonomika produkovala napríklad daňové príjmy pre štát. Príbeh Ukrajiny je mimoriadny v tom, že sa krajina pokúsila napriek vojne oživiť bežný chod ekonomiky. Samozrejme, do nejakej miery musí byť prítomná podpora obranného priemyslu a obranných aktivít. Na druhej strane ale nemôžeme rezignovať na nevojenské investície do ekonomiky, aby sme boli schopní ju inovovať, udržať v chode a brániť sa tak agresii.

Čítajte viac Tlak na Ficovu vládu sa zväčšuje. Nové čísla ju potešili, Kamenický sa ale chystá niekomu zobrať

Ekonomika Ukrajiny sa v roku 2022 prepadla takmer o štvrtinu, no v roku 2023 sa dokázala vrátiť k rastu. Prečo?

Myslím si, že Ukrajina ukázala nový model fungovania vojnovej ekonomiky. Dokázali sme, že ekonomika sa môže dostávať bližšie k predvojnovým úrovniam ešte počas vojny, dokáže rásť paralelne popri vojne. Krajina ukázala schopnosť adaptovať sa na nepriaznivé okolnosti.

Upozorňujete vlastne na to, že ekonomika Ukrajiny v roku 2023 rástla o zhruba päť percent. Čo sú kľúčové faktory, ktoré rozhodli o tom, že sa to podarilo?

Vojna trvá viac ako dva roky a na začiatku každého roka firmy sa vyhodnocujú potenciálne riziká. Tých bolo na začiatku roka veľmi veľa a len časť z nich sa do ekonomiky skutočne preniesla. Ekonomická realita napokon bola priaznivejšia, ako sa očakávalo, a to bol dodatočný stimul.

Kľúčová je ale schopnosť adaptovať sa, ktorú som spomínal. Miera, v akej firmy v súčasnosti investujú na Ukrajine, je dokonca väčšia ako pred vojnou. To ekonomike umožnilo vrátiť sa k rastu. Tieto investície sú prejavom toho, že celá krajina verí, že vo vojne zvíťazí.

Platí, že vojnové výdavky sú príspevkom k rastu hrubého domáceho produktu, no nie sú to štrukturálne výdavky, ktoré by ekonomiku posúvali dopredu. Bude pre Ukrajinu ťažké dostať sa po vojne do nevojnového režimu?

Štrukturálne meníme ekonomiku už teraz. Vieme a rozumieme tomu, že vojna sa raz skončí a už teraz sa snažíme uvažovať, čo treba urobiť. Máme pred sebou niekoľko úloh. Najprv musíme samozrejme riešiť, ako sa efektívne brániť vo vojne, no musíme uvažovať aj nad obnovou krajiny. Obranný sektor, samozrejme, narástol a pravdepodobne pomôže ekonomike rásť aj v ďalších rokoch.

Dá sa povedať, že katastrofa, čo sa na Ukrajine odohráva, bude znamenať, že sa ekonomika omnoho výraznejšie a rýchlejšie zmodernizuje? Ktorých oblastí by sa to malo týkať?

Určite to tak bude. Vojna má devastačný vplyv napríklad na sektor výroby ocele a na elektrárne. Po skončení vojny Ukrajina dostane šancu výrazne modernizovať tieto časti ekonomiky. Bude to príležitosť pre zelenšiu metalurgiu a už teraz sa zamýšľame nad výraznejším dobudovaním obnoviteľných zdrojov elektrickej energie. Tento druh bude po vojne relatívne rýchly.

Čítajte viac Chrbát nám ukazuje väčšina krajín EÚ. Hrozí, že nebude dosť ľudí, ktorí budú zarábať na slovenské dôchodky

Dá sa odhadnúť, aké budú náklady obnovy Ukrajiny po vojne?

To je ťažké povedať, ale máme niekoľko odhadov. Základom je pohľad na vzniknuté škody. Ak sa pozrieme na hodnotu všetkého, čo je zničené, každá budova, cesta, most, tak tieto priame škody sa vyšplhali na zhruba 150 miliárd dolárov. Samozrejme, rozumieme, že nahradiť tieto škody pre obnovu ekonomiky nestačí. Preto sme zrátali takzvané náklady obetovanej príležitosti (prakticky ide o ekonomické príležitosti, o ktoré Ukrajina prišla tým, že sa bráni v obrannej vojne, pozn. red.). Tieto náklady sa šplhajú až na 600 miliárd dolárov. Spolu sa teda predpokladané výdavky, ktoré by boli potrebné na obnovu Ukrajiny, šplhajú na 750 miliárd dolárov.

Samotná vláda odhaduje, že na obnovu krajiny bude potrebný jeden bilión dolárov, odhady našich partnerov vo svete sú podobné tomu nášmu, hovoria o sume v intervale od 600 do 700 miliárd dolárov.

Ak by sa vojna dnes skončila, koľko času by Ukrajina potrebovala na svoju obnovu?

V tomto prípade existuje viacero perspektív. Na to, aby Ukrajina dostala svoj nominálny hrubý domáci produkt na predvojnovú úroveň, by sme potrebovali päť rokov. Ak by sa nám malo podariť obnoviť predvojnovú úroveň HDP očistenú o infláciu, potrebovali by sme sedem rokov. Ak by sme chceli dosiahnuť úroveň HDP, ktorý by teoreticky Ukrajina dosahovala, ak by Rusko nezaútočilo, potrebovali by sme jedenásť rokov.

HDP Ukrajiny je okolo 168 miliárd dolárov. Dá sa k tomuto číslu prirovnať, koľko krajinu zatiaľ stáli samotné boje?

Náklady vojny počítame celkovo ako náklady potrebné na obnovu krajiny. To, na čo sa pýtate, nie je verejný údaj. Môžeme len nepriamo odhadovať. Môžeme sa ale pozrieť na to, akú rolu v rámci celej ekonomiky zohráva obranný priemysel. Ten môže v jednotlivých obdobiach tvoriť okolo dvadsať percent. To by sme mohli považovať, povedzme, za priame náklady na boje. To ale, samozrejme, nie je konečné číslo. K nemu môžeme pripočítať pomoc od iných krajín v hodnote sto miliárd dolárov. Ak tieto sumy spočítame, tak náklady na samotné boje prekračujú súčasný celoročný výkon ukrajinskej ekonomiky.

Čítajte viac Veľká analýza komisie. Slovensku vystavila vysvedčenie, stav verejných financií je katastrofálny

Akú úlohu v obnove krajiny zohrá medzinárodná komunita, špeciálne Slovensko?

V prvom rade platí, že podpora celej medzinárodnej komunity je pre nás nevyhnutná. Ukrajina totiž pod vplyvom vojny musela výrazne navýšiť rozpočtové výdavky, ktoré nedokáže pokrývať dodatočnými príjmami. Práve pomoc od medzinárodných partnerov potrebuje Ukrajina na krytie rozpočtových deficitov (v rozpočte na rok 2024 má Ukrajina naplánovaný deficit 1,57 bilióna hrivien, teda 37 miliárd eur. Výdavky na obranu v rozpočte na tento rok tvoria 1,69 bilióna hrivien, teda 22,1 percenta HDP, pozn. red.).

Vnímame, že vedúcu úlohu v rámci medzinárodnej pomoci Ukrajine by mohli mať USA, no predovšetkým EÚ. Práve EÚ už na pomoc Ukrajine odsúhlasila balík pomoci vo výške 50 miliárd eur, ktorú bude Ukrajina postupne čerpať. Táto podpora počíta aj s určitými plánmi na obnovu krajiny.

Ak sa pozrieme špecificky na Slovensko, tak rozhodne rozumieme, že v kontexte celej EÚ nepatrí pomoc od Slovenska v nominálnom vyjadrení k najväčším, no pre nás v reálnom vyjadrení patrí k veľmi významným. Slovensko sa totiž zaradilo medzi prvé krajiny, ktoré pomáhali. Vieme, že Slovensko poskytlo všetku staršiu vojenskú techniku, ktorú mohlo, tiež rozumieme významu humanitárnej pomoci, ktorá zo Slovenska prišla, napríklad smerom k utečencom. Určite vieme povedať, že Slovensko patrí k našim najlepším susedom.

Prečo je z vášho pohľadu aj pre Slovensko dobré a prospešné, aby bola Ukrajina fungujúca krajina s výkonnou ekonomikou?

Všetci by sme mali rozumieť tomu, že výsledkom vzájomnej spolupráce budú prínosy pre obe krajiny. Potenciál vidím v tranzite poľnohospodárskych plodín. Tie smerujú prevažne mimo EÚ, do tretích krajín, no Slovensko je dôležitá tranzitná krajina a sama z toho môže vyťažiť. Nemali by sme zabúdať ani na to, že Slovensko má veľký potenciál v sektore služieb a môže patriť k prvým krajinám, ktoré sa budú podieľať aj na obnove Ukrajiny po skončení vojny. Táto spolupráca môže prispieť k vyššej efektívnosti ukrajinskej a aj slovenskej ekonomiky. Vidím teda potenciál pre zvýšenie prosperity oboch krajín.

Vo všeobecnosti platí, že západ Slovenka je rozvinutejší ako východ. Do akej miery potiahne teda aj budúca rekonštrukcia Ukrajiny východ Slovenska?

Pripusťme predpoklad, že západná časť Slovenska je rozvinutejšia ako východná. Zároveň predpokladajme, že po ukončení vojny sa bude rozmáhať aj celá Ukrajina. Ak sa pozrieme na to, že medzi dvoma rozvinutejšími regiónmi bude časť menej ekonomicky rozvinutého územia, potom je jasné, že z dvoch strán bude mať aj východné Slovensko viac impulzov pre vlastný rozvoj.

Čítajte viac Riaditeľka McDonald's hovorí, koľko u nich zarobia ľudia, čo Slovákom chutí a ako funguje ich biznis

Ako vlastne vyzerá súčasné riadenie ekonomiky v situácii, keď si nikto na Ukrajine nemôže byť istý tým, kedy sa vojna skončí?

Kľúčové pre všetky spoločnosti je, aby nečakali na koniec vojny a rozvíjali svoje podnikanie tu a teraz. Napriek tomu, že všetci rozmýšľajú nad tým, čo bude, keď sa vojna skončí, jednotlivé firmy skutočne rastú už aj teraz. Svoje podnikanie rozširujú doma, no aj v susedných krajinách. Príbehy mnohých z nich hodnotím ako úspešné.

Naša vláda ako o jednej z priorít hovorí o diaľničnom spojení Slovenska a Ukrajiny, tiež sa hovorí o vlakovej linke medzi Košicami a Kyjevom. Ako vnímate tento druh investície? Pre ktorú z krajín bude prospešnejšia?

Z pohľadu Ukrajiny je to tak, že keď lákame investorov, štandardne hovoríme, že Ukrajina leží na dôležitých obchodných cestách. Tieto druhy investícií môžu byť dôležitým tranzitným spojením medzi Ukrajinou, Slovenskom a ďalšími časťami EÚ. Význam takéhoto spojenia môže potenciálne narastať, pretože my na Ukrajine vidíme svoju budúcnosť v EÚ.

Osobne ste presvedčený, že Ukrajina by mala byť členom EÚ?

Vojna je práve cena, ktorú platíme za to, že sa chceme stať členom EÚ. Osemdesiat percent obyvateľov na Ukrajine podporuje myšlienku členstva krajiny v EÚ. Keď to taký veľký podiel obyvateľov chce, nie je dôvod, aby na to vláda nereagovala. Určite chceme byť členom EÚ. Rozumieme tomu, že je pred nami ešte dlhá cesta, no som presvedčený, že platíme vysokú cenu za to, aby sme sa stali aspoň kandidátskou krajinou.

Je to rovnaké aj s členstvom v Severoatlantickej aliancii?

Samozrejme. Je to tak preto, že bez ohľadu na výsledok vojny budú investori v budúcnosti očakávať garanciu, že sa podobná situácia na Ukrajine nebude opakovať. Práve členstvo v silnej obrannej aliancii by takou garanciou bolo.