V Zemplíne objavili plyn za miliardy

Vo východoslovenskom Zemplíne, kde žijú Slováci s najnižšími príjmami, sa našli nové podzemné zásoby zemného plynu. V lokalite, kde sa ťažili už len zvyšky starých ložísk, ide o najväčší nález za posledných desať rokov. Nové bohatstvo za takmer tri miliardy korún pritom leží blízko obydlí ľudí, ktorí o tom ani netušia.

08.07.2008 06:30
Ropa, plyn, nafta, benzín Foto:
Ilustračné foto
debata

Vlaňajšie nálezy až v týchto dňoch priznala Nafta Gbely, ktorá dominuje pri ťažbe plynu. Nové zásoby sa nachádzajú asi desať kilometrov juhovýchodne od Michaloviec. Plyn ťažený z nových ložísk už kupuje SPP. Plynári ho pritom v Zemplíne predávajú rodinám za rovnakú cenu ako plyn z Ruska, ktorý zo Sibíri prejde potrubím niekoľkých tisíc kilometrov.

Väčšinu zo zisku z nových ložísk však zinkasuje Nafta, ktorú ovláda nemecký E.ON Ruhrgas. Obce o „miliardách korún v plyne“ pod ich chotármi nevedia. „Povedali nám len, že vrt bol úspešný,“ hovorí Jozef Kočan, nestranícky starosta Pavloviec nad Uhom, pri ktorých sa našlo jedno zo štyroch nových ložísk.

Ako odškodnenie za dobývanie plynu dostala dedina tento rok zo zákona asi 400-tisíc korún, čo je časť z poplatku, ktorý Nafta platí štátu. Ústretovosť obcí si Nafta získava darmi v desiatkach tisícov korún. „Nafta nám vždy niečo hodí,“ hovorí Kočan. Pracovníci Nafty sú podľa neho „solídni, vedia rokovať, prídu, poprosia“. Obce sú za súčasné príspevky vďačné. Plyn sa totiž v lokalite začal ťažiť už v päťdesiatych rokoch minulého storočia, Pavlovce nad Uhom však získali prvý príspevok až v roku 2002.

Spokojný s prístupom sponzora Nafta Gbely je aj starosta Stretavy Marek Keher (Smer). Nafta má v obci zberné stredisko plynu. „Napríklad vlani nám dali 75-tisíc korún. Kúpili sme si za ne staršie vozidlo, s ktorým odvážame stravu do škôlky,“ opisuje Keher. Obec Zemplínska Široká dostáva podľa starostu Vladimír Matiho (Smer) ročne od Nafty „darom“ asi 30-tisíc korún. V katastri Zemplínskej Širokej chce podľa Matiho Nafta v budúcnosti vŕtať. „Potom sa výnosy pre obec zvýšia,“ dúfa starosta. Koľko môže obec na ťažbe zarobiť, však netuší.

Až po tom, čo sa dozvedeli o objeme nájdeného plynu v lokalite, si starostovia uvedomujú, že obce dostávajú len zanedbateľný zlomok z bohatstva. „Získavame naozaj len minimum,“ reaguje Kočan. Tohtoročný zákonný príspevok 400-tisíc korún za dobývací priestor je pritom pre Pavlovce nad Uhom štvornásobkom vlaňajšej sumy.

Ministerstvo hospodárstva totiž vlani cez zmenu zákona zaistilo, že poplatok za štvorcový kilometer dobývacieho územia sa zdvihol z päťtisíc na 20-tisíc korún. Výnos, ktorý nezávisí od objemu ťažby, sa delí medzi príslušnou obcou a štátom pomerom 80 ku 20, pred úpravou zákona to bolo pol na pol.

Nafta musí plniť aj environmentálny fond, do ktorého odvádza časť zo ziskov za plyn. „Obce môžu z množstva vyťaženého plynu v ich chotároch získavať len nepriamo, keď dostanú peniaze z fondu na nejakú úlohu,“ hovorí predseda Obvodného banského úradu v Košiciach Ivan Krajník.

Ťažba nových ložísk plynu na východe môže podstatne zvýšiť príjmy Nafty, plynovú závislosť Slovenska na Rusku však významne nezmení. Slovensko totiž ročne potrebuje až šesť miliárd kubíkov plynu. Nafta vlani vyťažila na Slovensku asi 110 miliónov kubíkov plynu, z čoho tretina pochádzala z východu Slovenska a zvyšok bol zo Záhoria. Celkovo je podľa informácií z Nafty objavená a zatiaľ nevyťažená takmer miliarda kubíkov plynu, z čoho tretina je po vlaňajších štyroch úspešných „zemplínskych vrtoch“ na východe.

Pri predajnej cene plynu, ktorú ruský Gazprom po zdražení ropy odhaduje ku koncu tohto roka na takmer desať korún za kubík, je hodnota objaveného plynu na Záhorí okolo sedem miliárd korún a na východe v sume asi troch miliárd. Nafta je však oficiálne v odhadoch zásob opatrná. ,,Posledné štyri vrty na východe odhalili zásoby plynu v objeme vyššom, ako bola celoročná ťažba Nafty v roku 2007," hovorí riaditeľ divízie Nafty pre prieskum a ťažbu Jozef Levoča. Upozorňuje, že len do prieskumu vložila Nafta za roky 2003 až 2008 asi jednu miliardu korún a nákladné je vŕtanie.

Koľko je spolu pod Slovenskom plynu, nie je jasné. „Niektoré štúdie hovoria aj o 30 až 80 miliárdách kubíkov plynu, ale to sú len teórie hovoriace o potenciálnom výskyte uhľovodíkov a nie o ťažiteľných zásobách,“ dodáva Levoča.

debata chyba