Analytická jednotka na úrade vlády vysvetľuje, že v produktivite práce, ktorá je vyjadrená ako podiel hrubého domáceho produktu (HDP) v parite kúpnej sily (cenové rozdiely medzi krajinami) a počtu odpracovaných hodín, sme aktuálne na úrovni 86 percent priemeru EÚ. V rámci krajín V4 sme tak z tohto hľadiska najlepšie. Poľsku totiž k dosiahnutiu priemeru chýba 21 percentuálnych bodov, Česku 24 a Maďarsku až 27. Pre porovnanie – susedné Rakúsko – je nad priemerom produktivity práce únie o 27 percentuálnych bodov.
Hoci na tom v tomto ohľade ani zďaleka nie sme tak dobre ako spomínaní Rakúšania, podľa analytikov z inštitútu tieto čísla znamenajú, že Slovensko je pre investorov stále zaujímavou krajnou. Platí to aj napriek tomu, že náklady na prácu rastú – zahraničné firmy u nás ľuďom platia čoraz viac peňazí. Náklady na prácu pritom predstavujú superhrubú mzdu spolu s náhradami príjmu.
Čo však samotná produktivita práce ukazuje? Veľmi zjednodušene povedané, ide o vyjadrenie pomeru medzi vynaloženým úsilím a výsledkom konkrétnej práce – koľko toho firma dokáže vyprodukovať za určitý čas. Ako príklad si zoberme firmu, ktorá vyrába hrnce. Jej produktivita bude záležať na tom, akú technológiu pri ich výrobe použije. Ak by zamestnanci hrnce vyrábali ručne, trvalo by to dlho, spotrebovalo by sa pritom viac materiálu, pretože človek urobí viac chýb ako stroj, a počet vyrobených produktov by bol v určenom čase nižší ako pri strojovej výrobe. Väčšinou tak platí, že čím modernejšie technológie firma používa, tým výraznejšie zvyšuje svoju produktivitu.
Čítajte viac Firmy majú problém. O ľudí budú bojovať po novom
Nie je to tak však vždy. Môže totiž nastať aj scenár takzvanej nadmernej automatizácie, pri ktorej sa práca nahrádza kapitálom – ľudí nahrádzajú investície do strojov. „Kľúčové teda je, akou cestou sa firmy vyberú a ako nastaviť ich motivácie. Buď sa vyberú cestou nahrádzania pracovnej sily technikou, alebo budú investovať do technológií, ktoré budú zvyšovať produktivitu a dopĺňať zručnosti zamestnancov. Je treba zdôrazniť, že automatizácia ako taká nezvyšuje automaticky produktivitu pracovníkov, ale, naopak, priamo ohrozuje ich pracovné miesta a vytvára tlak na pokles miezd,“ vysvetlil pred časom v rozhovore pre Pravdu ekonóm Martin Lábaj.
Čo za tým stojí?
Inštitút pre stratégie a analýzy približuje, že tempo dobiehania EÚ malo Slovensko najrýchlejšie do roku 2008. Veľká finančná kríza, ktorá pred 16 rokmi zasiahla svet, však naše doťahovanie sa na vyspelejšie členské ekonomiky únie na istý čas zastavila. Dobiehanie sa neskôr, hoci v pomalšom tempe, opäť rozbehlo a znova ho zastavila až energetická a inflačná kríza z roku 2022.
V dobiehaní Európy však pokračujeme a ako tvrdia analytici vládneho inštitútu, ak by sa jeho tempo nespomalilo, na priemer EÚ v produktivite práce by sme sa mohli dotiahnuť už v roku 2031. Ekonómovia napriek tomu dlhodobo hovoria, že slovenská ekonomika „stráca dych“.
O čom teda hovoria čísla, podľa ktorých sa k európskemu priemeru približujeme rýchlejšie ako ostatné krajiny v rámci zoskupenia V4? Podľa analytika VÚB banky Michala Lehutu môže byť vysvetlením, že Slovensko má v porovnaní s Českom, Poľskom a Maďarskom najnižší počet odpracovaných hodín za rok. Z údajov OECD vyplýva, že priemerný Slovák v roku 2022 odpracoval 1 622 hodín, Maďar 1 700 hodín, Čech 1 754 a Poliak 1 815 hodín.
Okrem toho, v rámci zoskupenia V4 máme aj najnižšiu mieru zamestnanosti. Podľa dát z Eurostatu bolo na Slovensku v roku 2023 vo vekovej skupine 20 až 64 rokov zamestnaných 77,5 percenta ľudí. „V prepočte produktivity sa tak naše HDP delí na menší počet odpracovaných hodín a menej zamestnancov ako v Česku, Maďarsku a Poľsku. Pritom aj pred revíziami parity kúpnej sily od roku 2016 sme bývali v tejto produktivite najvyššie,“ vysvetlil pre Pravdu Lehuta.
Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša naše líderstvo v rámci V4 nie je až také prekvapujúce, „nakoľko naša produktivita práce skutočne v čase rástla aj vďaka vývoju v štruktúre ekonomiky“. Ako príklad pritom spomína vysoko efektívne automobilky, ktoré na našom trhu pôsobia.
Kočiš rovnako ako Lehuta upozorňuje na to, že samotný výsledok produktivity závisí napríklad od spomínaného priemerného počtu odpracovaných hodín na jedného zamestnanca, od počtu pracovníkov na trhu práce či od miery nezamestnanosti. „Slovensko je oproti ostatným štátom V4 v pomyselnej výhode, keďže máme menej napnutý trh práce a vykazujeme menej odpracovaných hodín na zamestnanca – to samotné však môže byť tiež považované za znak vyššej produktivity práce,“ dodáva odborník.
Čítajte viac Koniec montážnej dielne Európy? Slováci opúšťajú pilier našej ekonomiky, inde im platia viac
Lehuta z VÚB v tejto súvislosti upozorňuje, že namiesto parity kúpnej sily by bolo lepšie pozrieť sa na produktivitu práce v bežných eurách. „Tam sme v HDP na osobu, prepočítanú bežnými trhovými kurzami mien, nad Maďarskom a Poľskom, ale za Českou republikou. Po upravení o počet odpracovaných hodín a mieru zamestnanosti sa toto umiestnenie nezmení, aj keď sa k Česku trochu viac priblížime, zo 77 na približne 88 percent,“ dodal analytik.
Konečný výsledok tak ovplyvní to, akú metodológiu budeme pri prepočtoch používať. Podstatnú úlohu totiž môže zohrávať napríklad aj štruktúra jednotlivých ekonomík či miera robotizácie v krajine. „Mierne iný obraz by preto ukazoval prepočet produktivity na zamestnanca a úplne iný prepočet HDP na obyvateľa, čo už je však viac ukazovateľ životnej úrovne ako produktivity ekonomiky,“ uzatvára Kočiš z najväčšej komerčnej banky na Slovensku.
Vlastný „biznis model“
Analytici z vládneho inštitútu upozornili tiež na to, že Slovensko je z pohľadu investorov stále zaujímavé aj napriek tomu, že mzdové hodinové náklady pre firmy u nás v priebehu posledných rokov výrazne rástli. „Za 15 rokov narástli hodinové náklady práce na Slovensku o 146 percent (17,2 eura – pozn. redakcie), čo bolo najviac vo V4. Pre porovnanie, v Česku stúpli o 96 percent na 18 eur, v Poľsku o 91 percent na 14,5 eura a v Maďarsku o 64 percent na 12,8 eura. Priemer EÚ stúpol o 47 percent na vlaňajších 31,8 eura,“ píše ISA.
Jednoducho povedané – firmy platia Slovákom čoraz viac, ale v porovnaní s priemerom EÚ sme z tohto hľadiska stále na približne 50 percentách. Zahraničným investorom tak v porovnaní s vyspelejšími európskymi ekonomikami stále ponúkame relatívne lacnú pracovnú silu, pričom naša produktivita neklesá. Problém by nastal až v prípade, ak by náklady firiem rástli rýchlejšie ako produktivita – vtedy by krajina začala strácať svoju konkurencieschopnosť.
Záujem investorov o podnikanie na Slovensku skutočne neklesá. Napríklad koncom minulého roka nemecká automobilka Porsche oznámila, že u nás investuje 300 miliónov eur do batériových modulov, ktoré sa budú vyrábať pri Hornej Strede medzi Piešťanmi a Novým Mestom nad Váhom. Len táto samotná investícia pritom do regiónu prinesie stovky pracovných miest.
Čerstvým príkladom je nemecká skupina Winkelmann, ktorá plánuje v priemyselnom parku pri Rimavskej Sobote v priebehu budúceho roka začať vyrábať zásobníky pre tepelné čerpadlá. Celková investícia, ktorá na Gemeri zamestná približne 450 ľudí, sa pohybuje na úrovni 110 miliónov eur.
Okrem toho, Slovensko sa vďaka zahraničným investíciám tento rok zaradilo medzi lídrov EÚ vo vývoji inovatívnych batérií do elektrických vozidiel. V priebehu minuloročného leta kúpil štvrtinový podiel v slovenskej baterkárni InoBat globálny hráč z Číny – spoločnosť Gotion Hight-Tech.
InoBat len nedávno oznámil, že vo Voderadoch pri Trnave vyrobil prvé batérie. Po Švédsku, Nórsku, Nemecku a Francúzsku sme sa tak stali piatou európskou krajinou, „ktorá dokáže vyrábať certifikované batériové články s európskym know-how“.
Kočiš zo Slovenskej sporiteľne súhlasí s tým, že z pohľadu vývoja produktivity práce na hodinu a priemerného vývoja dynamiky nákladov na prácu si konkurencieschopnosť skutočne udržiavame. „Darí sa nám teda udržiavať si náš biznis model, ktorý je založený na lacnej, ale šikovnej a kvalitnej pracovnej sile,“ hovorí analytik. Dodáva však, že naša ekonomika napriek tomu voči priemeru EÚ v čase stagnuje a náš ekonomický model naráža na svoje limity.
Vo svetovom ratingu konkurencieschopnosti, ktorý hodnotí napríklad úroveň vzdelávania, verejných financií či daňového zaťaženia a podobne už na tom tak dobre nie sme. Spomedzi krajín V4 je na tom s veľkým náskokom najlepšie Česká republika.
Čítajte viac Čaká nás obrat, Slovensko sa priblížilo k vyspelým ekonomikám. Ľudia odchádzajú pracovať tam, kde sa zarába viac
Napriek tomu, že hodinové náklady práce firiem u nás za posledné roky narástli najviac spomedzi krajín V4, výška priemernej mzdy už taká lichotivá nie. Zatiaľ čo priemerný Slovák minulý rok zarobil 1 430 eur v hrubom za mesiac, v Česku to bolo vyše 1 670 eur. V tejto štatistike nás predbehli aj Maďari (1 562 eur) a Poliaci (1 657 eur).
Lehuta z VÚB banky to vysvetľuje tým, že tieto čísla korešpondujú s nižšou produktivitou práce, ktorá je zobrazená v bežných cenách (eurách) a nie prostredníctvom parity kúpnej sily.
Podľa Kočiša zo Slovenskej sporiteľne naďalej platí, že česká ekonomika je v porovnaní s tou slovenskou rozvinutejšia a bohatšia. To „sa v konečnom dôsledku prejavuje aj vo výške priemerných miezd“, uzatvára analytik.