„Politici, ktorí dnes nahlas odsudzujú nečinnosť pri nadmernom preberaní rizík v rokoch 2005–2006 sú tí istí, ktorí vtedy zablokovali jediný zákonodarný návrh, ktorí to mohol zastaviť,“ uviedli autori. Politici a komentátori bežne dávajú vinu za krízu „agresívnym bankárom“, ktorí v honbe za ziskami požičiavali kdekomu. Zároveň upozorňujú na slebo regulované prostredie, čo je údajne vina politikov presadzujúcich voľný trh a dereguláciu.
Profesor financií a ekonómie na Columbia Business School Calomiris s bývalým predstaviteľom ministerstva financií Wallisonem však za nebrzdeným hromadením rizikových hypotekárnych úverov vidí najmä objednávku politikov.
Fannie a Freddie, ktoré s implicitnou štátnou podporou garantujú a financujú asi polovicu hypotekárneho trhu v USA, si po svojich účtovných škandáloch v rokoch 2003 a 2004 museli opäť nakloniť Kongres, a zaviazali sa preto zvýšiť financie na „dostupné bývanie“, obľúbený program najmä demokratických politikov.
Obidve agentúry sa tak stali najväčšími kupcami rizikových hypoték typu „subprime“ a „Alt -A“ - ich vlaňajší krach celú hypotekárnu a potom aj úverovú krízu vyvolal. Celková angažovanosť obidvoch agentúr na trhu rizikových hypoték sa odhaduje na viac než bilión dolárov.
Agentúry tak stimulovali rast trhu neštandardných hypoték, ale zároveň si tým pripravili svoj tohtoročný pád, uviedli autori. Vláda rozhodla, že kvôli ich vysokým stratám nad nimi prevezme kontrolu.
Rozsiahle nákupy rizikových hypoték umožnili obidvom agentúram predovšetkým to, že boli trhom považované za subjekty s podporou štátu. Mohli si tak na nákupy hypoték v podstate požičiavať, koľko chceli, a trh vývoj ich aktivít pozorne sledoval.
Od roku 2004 Fannie a Freddie začali vo veľkom brať rizikové hypotéky a hypotekárny trh im ich pohotovo dodával. Rozmach rizikových hypoték tak z tohto pohľadu nie je ani tak výmyslom „po zisku prahnúcich bankárov“, ako skôr odrazom v podstate politického dopytu. Agentúry chceli vyhovieť tlakom z Kongresu, aby si udržali svoje ohrozené privilégiá.
Po účtovnom škandále vo Freddie Mac v roku 2003 sa totiž federálne úrady začali zaoberať činnosťou agentúr a zistili, že napriek znížením nákladom na pôžičky tieto inštitúcie nezabezpečujú výrazne nižšie hypotekárne úroky na trhu a sú pre daňových poplatníkov a ekonomiku rizikom. Bolo teda jasné, že v podstate jediným dôvodom ich existencie je zabezpečovať trhovou cestou dostupné bývanie. Vtedajší šéf centrálnej banky Alan Greenspan volal po prísnejšej regulácii agentúr a obmedzení rastu ich stále rizikovejších hypotekárnych portfólií.
Do roku 2006 sa podiel rizikových hypoték u oboch agentúr zvýšil na 20 percent z ôsmich percent v roku 2003 a zároveň kvalita hypoték klesala. Podľa autorov článku to naznačuje, vydavatelia hypoték už hľadali „na dne sudu“ hocičo, čo by agentúry pri ich záujem o „dostupné bývanie“ uspokojilo. Rizikové hypotéky sa poskytujú ľuďom, ktorí by na klasickú hypotéku nedosiahli, čiže chudobnejším vrstvám alebo príslušníkom menšín, čo sú tradiční voliči demokratov.
Fannie a Freddie si podporou dostupného bývania udržali podporu demokratických kongresmanov a mohli tak bez zmien pokračovať v činnosti, ktorá pre daňových poplatníkov bola stále väčším rizikom.
Demokratický kongresman Barney Frank, ktorý je teraz predsedom výboru pre finančné služby Snemovne reprezentantov, dal v roku 2003 jasne najavo, že keď sa budú agentúry zameriavať na dostupné bývanie, budú môcť počítat s podporou Kongresu:
„Fannie Mae a Freddie Mac zohrali veľmi užitočnú úlohu pri pomoci pri zvyšovaní dostupnosti bývania, tedy pri poslaní, ktoré im Kongres dal výmenou za niektoré opatrenia, z ktorých môžu ťažiť, aby sa mohli upriamiť na dostupné bývanie.“
V roku 2005 bankový výbor Senátu pod vedením republikánov navrhol zákon, ktorý by obidve agentúry výrazne reformoval. Zabránil by im vytvárať portfóliá nerovnako kvalitných hypoték a poskytol by ich regulačnému orgánu právomoc porovnateľnú s prísnou reguláciou bánk.
Vo svetle súčasnej krízy to bola zrejme najdôležitejšia legislatíva, o ktorej Kongres v rokoch 2005–2006 rokoval. Všetci republikáni vo výbore zákon schválili a podporil ho aj terajší kandidát na prezidenta John McCain, všetci demokrati boli proti. Tiež Barack Obama, z ktorého sa náhle stal finančný reformátor, zostal vtedy potichu, napísali autori.
Demokrati vidia krízu ako dôsledok „deregulácií“, podľa autorov je to nezmysel. Deregulácia naopak všetky odvetvia ekonomiky od telekomunikácií cez letectvo až po komerčné bankovníctvo výrazne posilnila a bankám napríklad pomáha vyrovnať sa s terajšou krízou tým, že môžu získavať kapitál v celom svete.
Ak by demokrati v roku 2005 pustili zákon o hypotekárnych agentúrach na hlasovanie do Kongresu, zabránilo by to obrovskému rastu rizikových hypoték vo Fannie a Freddie a rozsah finančnej krízy by bol podstatne menší, uzatvárajú autori.