„Napriek tomu, že sa inflácia vlani významne spomalila, očakávame, že ju znovu zrýchli rast cien ptoravín a energií, silný hospodársky rast, napínanie pracovného trhu a doznievajúci efekt posilňovania koruny v rokoch 2006 a 2007,“ uvádza komisia. Na rozdiel od pôvodných hodnotení, ktoré boli zverejnené v utorok, sa v poslednej verzii prvýkrát hovorí o plnení inflačných cieľov na budúce roky v spojení s plánovým vstupom Slovenska do eurozóny v roku 2009.
Slovenskú vládu Brusel takisto vyzval, aby prijala ďalšie štrukturálne reformy a aby bola „pripravená“ prijať prísnejšiu rozpočtovú politiku, ktorá by mala skrotiť inflačné tlaky. Fiškálna politika, o ktorej Bratislava hovorí v konvergenčnom programe, vraj nie je dostatočná. Slovenské ministerstvo financií zatiaľ túto pripomienku odmietalo s tým, že „ciele strednodobej rozpočtovej politiky do roku 2010 vytvárajú dostatočné podmienky na eliminovanie možných budúcich inflačných rizík“.
Slovenská inflácia bude podľa únie vyššia
Európska komisia však k vývoju spotrebných cien zostáva ostražitá. Slovenský odhad inflácie na budúce roky považuje za podhodnotený. Všetko ešte umocňuje vývoj cien v Slovinsku, ktoré prijalo spoločnú menu vlani a tamojšia inflácia odvtedy dosahuje rekordné hodnoty. Zástupcovia výkonného orgánu EÚ by nepochybne neradi videli, aby sa rovnaký vývoj opakoval aj na Slovensku.
Rozhodnutie, či krajina spoločnú menu nakoniec prijme od začiatku roku 2009, padne začiatkom mája. Podľa ekonómov pôjde o signál pre ďalšie členské štáty, ktoré o euru v budúcnosti uvažujú. Ak by Slovensko nakoniec do eurozóny nevstúpilo, čo sa však ešte stále považuje za menej pravdepodobné, znamenalo by to väčšie problémy aj pre ďalšie štáty, ktoré chcú prijať euro v dohľadnom čase.
PPP projekty môžu byť problémom
Inflačné tlaky však nie sú zďaleka jedinou obavou, ktorá v hodnotení zanznieva. Komisia upozorňuje na riziká vo vývoji verejných financií. Bratislava si naplánovala, že rozpočtový deficit klesne až na 0,8 percent HDP v roku 2010. Bruselu však v tomto prípade chýba viac informácií a takisto aj stropy na rozpočtové výdavky. „Potenciálne existujú určité riziká vo výdavkoch, ktoré sa vzťahujú k projketom, na ktorých sa má podieľať súkromný sektor. Napríklad v prípade výstavby diaľnic,“ dopĺňa komisia. Ide o takzvané PPP projekty verejno-súkromného partnerstva.
Slovenské verejné financie výkonný orgán Európskej komisie označuje ako stredne rizikové. V porovnaní s ostatnými členskými štátmi ho až tak neohrozuje starnutie populácie, predovšetkým vďaka penzijnej reforme, ktorú zaviedla v roku 2005 ešte predchádzajúca vláda premiéra Mikuláša Dzurindu.
Počiatek: Rozpočet je dostatočne prísny
Minister financií Ján Počiatek reagoval na správu komisie slovami, že rozpočtová konsolidácia Slovenska je dostačujúca. „Táto správa je štandardná, nijakým spôsobom sa zásadne nevymyká z hodnotení plnenia konvergenčných programov v minulosti. Navyše jasne priznala, že Slovensko bude s veľmi veľkou pravdepodobnosťou vyradené z procedúry nadmerného deficitu,“ konštatoval Počiatek.
Ako minister dodal, už výsledky hospodárenia za minulý rok budú dôkazom toho, že krajina konsoliduje rýchlejšie, ako sa očakávalo. "Predpokladaný plánovaný deficit na rok 2007 bol 2,94 percenta hrubého domáceho produktu. Momentálne vidíme, že deficit bude určite pod 2,5 percentami, pravdepodobne okolo 2,3 percenta.