Európska ekonomika už podľa nich pociťuje aj negatívne dopady otrasov na finančných trhoch.
Rast inflácie podporuje najmä rýchle stúpanie cien ropy, ktoré trvá už niekoľko rokov. V ostatnom čase sa však zdražujú aj základné potraviny, ktoré k rastu cien významne prispievajú. Miera inflácie v eurozóne sa v marci dostala na 3,5 percenta, čo je historický rekord.
Prezident Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet naznačil, že banka je odhodlaná držať základné úroky bezo zmien, pretože považuje za kľúčové udržať cenovú stabilitu.
„Je to nutné pre tých najchudobnejších a najzraniteľnejších občanov. Oni sa proti inflácii nemôžu brániť. Je nesmierne dôležité pochopiť, že zmierniť rast cien je dnes nutnosťou, ak chceme mať v strednodobom výhľade stabilné ceny,“ povedal Trichet.
Približne to isté povedal aj predseda luxemburskej vlády Jean-Claude Juncker, ktorý je zároveň šéfom euroskupiny. Vlády podľa neho musia konať, pretože chudobní si s vysokou infláciou neporadia. Spolu s Trichetom vyzval zamestnávateľov, vrátane tých štátnych, aby držali rast miezd na uzde a pri zvyšovaní platov dbali na tempo rastu produktivity.
Trichet v tejto súvislosti spomenul automatické zvyšovanie platov o infláciu, ktoré býva zvykom u niektorých zamestnávateľov. Takýto prístup je podľa neho zlý a môže byť jedným z faktorov, ktorý inflačnú špirálu rozkrúti. Iní názor však majú niektorí odborári, ktorí tvrdia, že zamestnanci majú právo žiadať väčší podiel na zisku, keď sa firmám darí.
