„Dohromady na sociálny balíček pôjde asi 10,9 miliardy korún,“ vyhlásil premiér Robert Fico (Smer). Pritom ešte pred mesiacom po rokovaní Koaličnej rady tvrdil, že to bude o štyri miliardy menej.
Nijaké problémy pri schaľovaní rozpočtu Fico neočakáva, všetko prediskutoval s ministerstvom financií. „Nikto z nás nemá chuť robiť harakiri s verejnými financiami,“ odpovedal s tým, že neprehĺbi schodok vo verejných financiách.
S míňaním na sociálne veci na úkor svojich rezortov je nespokojná väčšina ministrov. Napríklad minister školstva Ján Mikolaj (SNS) žiadal miliardy navyše najmä na platy učiteľov, ktoré by sa mali v roku 2009 nanovo prepočítavať. Peniaze, ktoré chcel, zatiaľ nevybavil. „Rokovania boli tvrdé, neskončili sa dohodou, ale budeme pokračovať,“ povedal Mikolaj.
Podľa Mikolaja sa na ministerstve financií dohadujú o tom, či sa rezort školstva bude musieť uskromniť pre požiadavky ministerky Viery Tomanovej (Smer). „Sociálny balíček má byť prioritou,“ dodal. Minister tvrdí, že rast učiteľských miezd to neohrozí. Na budúci rok by mali v priemere presiahnuť 23-tisíc korún.
Najviac peňazí chýba ministerstvu životného prostredia, ktoré by každoročne len na odvádzanie a čistenie odpadových vôd potrebovalo približne desať miliárd korún. Vyše osem miliárd by na investičné stimuly či priemyselné parky potreboval rezort hospodárstva.
„Tak ako vlani, chceme koncom septembra, keď budeme mať nové odhady daňových príjmov a ďalšie analýzy, povedať, či je priestor na naplnenie predstáv ministrov a riešenie ďalších priorít vlády,“ reagoval šéf rozpočtovej sekcie na ministerstve financií Radovan Majerský.
Okrem zvyšovania dôchodkov, rodinných prídavkov a dávok v hmotnej núdzi plánuje Fico rozšíriť aj nárok na vianočný príspevok. Už v tomto roku by ho mali získať aj poberatelia vdovských, vdoveckých a sirotských dôchodkov. Dve miliardy navyše majú ísť aj samosprávam na starostlivosť v domovoch sociálnych služieb.
Premiér a ministerka Tomanová sú tiež rozhodnutí presadiť zvýšenie minimálnej mzdy na 8 900 až 9 000 korún. A to bez ohľadu na to, že k nijakej dohode medzi odborármi a zamestnávateľmi nedošlo. Dosiahnuť svoje môže premiér vďaka tomu, že nikde v zákone nie je napísané, akú výšku minimálnej mzdy môže vláda schváliť.
Keďže sa odborári so zamestnávateľmi nedohodli, Tomanová musí vláde predložiť návrh na zvýšenie iba o také percento, ako rástla priemerná mzda. Teda na 8 690 korún. Vláda však môže schváliť, čo chce.
„Naozaj nikde v zákone nie je napísané, že vláda musí schváliť takú sumu, akú jej predloží ministerka. Môže sa rozhodnúť pre nižšiu, ale aj vyššiu minimálnu mzdu,“ potvrdil viceprezident Konfederácie odborových zväzov Vladimír Mojš. To isté tvrdí aj Rastislav Machunka z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení.
Zamestnávatelia sa pozerajú na zvyšovanie minimálnej mzdy s nevôľou preto, lebo potom platia vyššie odvody. Ak by vláda odsúhlasila zvýšenie minimálnej mzdy na 9 000 korún, zhruba 200-tisíc živnostníkov a dobrovoľne poistených ľudí by na odvodoch do Sociálnej poisťovne zaplatilo mesačne o 316 korún viac.
V prvom náčrte budúcoročného delenia štátnych peňazí pridelil minister financií Ján Počiatek najviac, vyše 63 miliárd korún, rezortu školstva. Ministerstvo práce má zatiaľ k dispozícii druhú najvyššiu sumu 53,6 miliardy korún. Tá by sa po dohode koalície mala zvýšiť o financie na sociálny balíček.
Prvé vyjednávania o výdavkoch štátu na rok 2009 už má Počiatek za sebou. V súčasnosti jeho rezort dolaďuje návrh rozpočtu, ktorý najneskôr do budúceho piatka musí predložiť do vlády.