Ich cieľom malo byť zníženie nezamestnanosti v regióne, zatiaľ však žiadne čísla, ktoré by to dokazovali, neexistujú. Polovicu z ôsmich podnikov zakladali ľudia blízki strane Smer, vo vedení sedia takisto sympatizanti strany. Existujú vďaka miliónom eur z fondov EÚ.
"Nie je možné v tomto čase vykazovať konkrétne čísla, čo sa týka umiestnenia nezamestnaných v sociálnych podnikoch. Tieto podniky nedávno len štartovali. Prebieha ich zriaďovanie, nákup technológií a podobné činnosti. Dosahy ako zníženie nezamestnanosti v regióne majú dlhodobý charakter a prejavia sa až po skončení projektu,“ reagovalo ministerstvo práce.
Potvrdil to aj riaditeľ Spišsko–gemerského sociálneho podniku Jaroslav Chanas. V súčasnosti podnik, ktorý získal takmer tri a pol milióna eur, obstaráva technológiu a zariadenia pre jednotlivé výrobné strediská.
"Ešte nezamestnávame, pretože nemáme obstaranú potrebnú techniku pre pracovný výkon, ale pripravuje potenciálnych zamestnancov vzdelávacími aktivitami. Úspešne už absolvovalo prvý vzdelávací modul štyridsať uchádzačov, pripravený je ďalší modul pre deväťdesiat uchádzačov,“ povedal.
Z peňazí, ktoré mu odsúhlasilo ministerstvo práce, podľa Chamasa ešte veľa neubudlo. "Príspevok je rozpočtovaný na 28 mesiacov a momentálne finančné výdavky ešte len postupne vznikajú,“ tvrdí. Rovnako reagoval aj šéf sociálneho podniku v Krompachoch Imrich Holečko. „Dotáciu čerpáme priebežne, my tie peniaze nemáme,“ uviedol.
V Krompachoch majú na zníženie nezamestnanosti ešte dva roky. Zatiaľ nikoho nezamestnávajú. "Prvá dvadsaťčlenná skupina nezamestnaných sa začne vzdelávať v obrábaní dreva a kovov. V pláne máme od júla zamestnať 36 ľudí,“ dodal Holečko.
Sociálne podniky vyvolali rozruch po tom, čo vyšlo najavo, že za založením polovice z nich stál priateľ poslankyne Jany Laššákovej (Smer). Jej syn odporúčal ministerstvu projekty za Banskobystrický samosprávny kraj. Manažéri sociálnych podnikov mali schválený nadštandardný plat – 40 eur za hodinu (1 200 korún). To je pri bežnom pracovnom čase vyše 6 640 eur (dvestotisíc korún) mesačne. Keď sa kauza prevalila, ministerka Viera Tomanová (Smer) úvahy o klientelizme zamietla slovami:
"V žiadnom prípade nebudem hodnotiť, kto sa za projektmi skrýva. Neexistuje žiadna kolónka, či je predkladateľ projektu sused, sympatizant, milenec alebo milenka niektorého z členov alebo predstaviteľov niektorej politickej strany. Ja to predsa nemôžem vedieť.“ Premiér Robert Fico prípad odmietol riešiť a nekonal sa ani poslanecký prieskum na ministerstve, koalícia ho opozičným poslancom neumožnila.