Firmy nemôžu myslieť sociálne, keď im ide o prežitie

Zamestnávatelia chcú v čase krízy od vlády nižšiu daň z pridanej hodnoty, nižšie odvody a zmeny v Zákonníku práce. Zatiaľ im to však od vlády nechýba. "Nebolo by dobré, aby hneď prvý balíček obsahoval najsilnejšie opatrenia," hovorí viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR a šéf Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu SR Roman Karlubík.

17.02.2009 02:01
Roman Karlubík, viceprezident Asociácie... Foto:
Roman Karlubík, viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení.
debata

Prepúšťa sa v mnohých fabrikách. Dodržujú firmy, že radšej pustia slobodného zamestnanca ako živiteľa rodiny?

Ak viete, že kríza bude ťažká a viete, že len najsilnejší prežijú, je čas a možnosť byť príliš sociálny? Každý podnik musí mať na zreteli v prvom rade prežitie. Podnik si nemôže dovoliť v čase krízy držať menej výkonných pracovníkov. Oceňujeme, že vláda sa v prvom balíčku venovala najmä sociálnej oblasti a nepriamo pomohla podnikom v tom, že pre prepustených pracovníkov vytvorila aspoň čiastočne záchrannú sieť.

Vymenili by ste vládou prijaté tri balíčky za výraznejšie zníženie daní a odvodov?

Všetko má svoj čas, poradie prijímaných balíčkov je správne. Nebolo by dobré hneď zavádzať tie najsilnejšie, a teda najdrahšie opatrenia. Dnes totiž ešte nie je možné zistiť, ktoré podniky už nie sú v dobrej kondícii a nemajú šancu na prežitie. Slovensko závisí od vývozu, teda od kondície ekonomík veľkých krajín. Je možné, že nakoniec vláda bude musieť pristúpiť k podpore výrobcov aj cez odvody alebo dane, napríklad zavedením nižšej dane z pridanej hodnoty. Ale bude to v čase, keď budú priority jasnejšie. Ak by teraz vláda prijala razantnejšie opatrenia, neprinieslo by to zrejme väčšiu výhodu v porovnaní s inými krajinami.

Aké máte predstavy pri dani z pridanej hodnoty?

Privítali by sme zníženie doterajšej 19-percentnej DPH na určité výrobky. V Česku bola DPH znížená napríklad na stravovacie služby či stavebné služby, či materiály na päť percent. Okamžite by sa zlepšila situácia nielen pre spotrebiteľov, ale aj výrobcov.

Na prvé protikrízové balíčky ide dať vláda 332 miliónov eur (10 miliárd Sk). Mohol by si štát dovoliť ďalší výpadok príjmov napríklad zo zníženia daní?

Slovenská vláda je ako iné vlády EÚ limitovaná maastrichtskými kritériami (poz. red. nerobiť dlh vyšší ako 3 % HDP a ročnú dieru medziročne znižovať). Kritériá sa v tejto situácii budú musieť prehodnotiť na úrovni EÚ. Plošné zníženie odvodov by rozpočet nabúralo a mohla by sa naštartovať inflačná špirála. To by znamenalo nárast cien a zvýšenie nestability. Je logické, že k takýmto dramatickým opatreniam v prvom kole neprichádza. Budeme sa však musieť pozerať na situáciu v iných krajinách a pravdepodobne neskôr prijať možno aj odvážnejšie opatrenia. Slovenská ekonomika je oproti iným krajinám na tom lepšie, má ešte určitý časový priestor, ktorý však nie je neobmedzený.

Kedy by sa podľa vás mala znížiť daň z pridanej hodnoty?

To ukáže čas. Bude to závisieť od toho, ako sa bude spomaľovať tempo rastu ekonomiky. Na druhej strane analyzovať tieto možnosti by sme mali už teraz. Čas hrá veľmi dôležitú úlohu, správne načasovanie môže znamenať zásadnú úsporu.

Chcete do Zákonníka práce presadiť napríklad možnosť opakovane zamestnať ľudí na dobu určitú. Prečo chcete otvárať tento citlivý zákon?

Existujúci zákonník nám však zväzuje ruky. Napríklad práca na dohodu by sa mala posunúť z 350 na 550 hodín. Vláda má prioritnú úlohu – udržať zamestnanosť. Myslím si však, že napríklad zákon o extenziách bude v tomto prípade brzdiaci. Malí a strední podnikatelia v odľahlých regiónoch, ktorí majú menšiu produktivitu práce, predsa nemôžu v zmysle zákona vyplácať rovnaké mzdy ako veľké podniky pôsobiace v rovnakom sektore.

Máte od vlády prísľub, že návrhy uspejú?

Premiér Robert Fico pristúpil veľmi razantne k riešeniu situácie. Hovorili sme o určitých mantineloch a časovom období. Premiér povedal, že je ústretový k diskusii pre akýkoľvek návrh zamestnávateľov.

Kde cítiť krízu najvýraznejšie?

V posledných piatich až desiatich rokoch smerovali zahraničné investície do automobilového a elektrotechnického priemyslu. Je to šťastie, pomohlo to ekonomiku posunúť skokovo o niekoľko kategórií vyššie. Nešťastie je to však v tom, že obe tieto oblasti sú závislé od exportu, pričom tvoria takmer 30 % slovenského exportu. Export je základný konštrukčný prvok slovenského HDP.

Súhlasíte s tým, že kríza prišla preto, že doteraz sa žilo na úkor budúcnosti?

Celosvetovo sa v posledných desaťročiach žilo vo virtuálnom svete. Preferovali sa investície do rôznych fondov a nie do reálnych odvetví. Každého očarili sľuby veľkých výnosov ponúkané v snahe získať peniaze bez reálneho ekonomického základu. Fondy sú zväčša spravované teoreticky vzdelanými ekonómami, ale bez praktických skúseností, ktoré by im pomohli zhodnotiť reálne možnosti a silu podnikov. Preto investovali na základe burzových úvah a očakávaní ktoré sa riadia dopytom a ponukou, žiaľ nie však reálnymi možnosťami ekonomiky a priemyslu. Peniaze sa hľadali tam, kde v skutočnosti nie sú. Slovensku môže kríza pomôcť v tom, že najmä mladí ľudia si uvedomia, že nemôžu žiť len z úverov. Keď dáte človeku k dispozícii ľahko dostupnú úverovú kartu, tak je logické, že po nej siahne, ako sa to deje v Amerike. Nedá sa to vyčítať spotrebiteľovi. Je na každej vláde, aby vytvorila investičné pravidlá držiace každého z nás v reálnom svete.

Ako je na tom chemický priemysel, ktorý vlani zamestnával 30-tisíc ľudí?

Chemický a farmaceutický priemysel je tiež orientovaný na vývoz a dosahy krízy sa tu významne prejavujú. Sektor pociťuje pokles tržieb, ale na druhej strane už v nedávnej minulosti prešiel značnou modernizáciou. Kríza priniesla v sektore prepúšťanie rádovo v stovkách zamestnancov. Mnoho podnikov zastavilo rozvojové investície. Čakáme na ďalšie opatrenia vlády, ktoré by nám pomohli.

Prepúšťa aj jeden z najväčších chemických podnikov Duslo Šaľa, ktorého hnojivá vraj nejdú na odbyt tak ako v minulosti?

Duslo prešlo pred troma rokmi zásadnou reštrukturali­záciou. Je to zdravá a silná spoločnosť. Nemám informácie o tom, že by posledné dva až tri mesiace prepúšťala. Na druhej strane je ako drvivá väčšina slovenských chemičiek významným exportérom.

Čo by pomohlo exportérom, ktorých vlani ničila silná koruna a teraz zase silné euro?

Viete, že slovenská koruna sa posilnila za posledného jeden a pol roka o viac ako pätinu. Priemyselné odvetvia, ktoré pracujú s maržami v percentách a nie desiatkach percent, sa s tým za pár mesiacov nemôžu vyrovnať cez nejakú rýchlu modernizáciu. Exportéri sú súčasťou priemyslu, ktorému by pomohli úpravy odvodového zaťaženia a daní. Oceňujeme, že vláda sa v prvých balíčkoch zamerala na zamestnancov. Pre pracovníkov je však najlepšie, aby pracovali vo výkonnom podniku. Postupne bude nevyhnutné ďalej slovenské strategické podniky podporovať. Či už to bude plošným, alebo selektívnym prístupom v oblasti fiškálnej politiky, alebo zlepšením exportných podmienok prostredníctvom lacných a dostupných úverov cez Slovenskú záručnú a rozvojovú banku, Exportno-importnú banku SR, či garanciou poistenia exportných pohľadávok štátom.

Roman Karlubík (59)
V minulosti pracoval v zahraničnom obchode pre spoločnosť Petrimex a ako obchodný radca, v súčasnosti vedie spoločnosť Precolor – Agrofert holding, šéfuje Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu SR.

debata chyba