Že by únia mohla svoj názor zmeniť naznačil pre BBC eurokomisár pre životné prostredie Stavros Dimas. „Problémy v životnom prostredí a sociálne problémy, ktoré spôsobujú biopalivá, sú väčšie ako sme si mysleli. Musíme sa preto pohybovať veľmi opatrne,“ uviedol. Dimasove slová prichádzajú práve vo chvíli, kedy Brusel pripravuje kľúčový balíček, v ktorom by mal konkretizovať boj so zmenami klímy a vypočítať, ako k nemu budú musieť prispieť jednotlivé členské štáty.
Podľa štúdie vedeckého tímu vedeného laureátom Nobelovej ceny Paulom J. Crutzenom majú biopalivá horší dopad na klímu ako ropa. Palivá z repky a kukurice môžu pri spaľovaní produkovať až o 70 percent viac skleníkových plynov než napríklad benzín alebo nafta. Je to kvôli tomu, že na ich pestovanie sú potrebné dusíkaté hnojivá – spaľovanie produktov z plodín tak vedie k tomu, že sa uvoľňuje oxid dusný, známy pod označením „rajský plyn“.
Ten má asi 300-krát vyšší skleníkový účinok než najnebezpečnejší skleníkový plyn – oxid uhličitý. Skleníkové plyny zo spaľovania fosílnych palív podľa celého radu vedcov vedú k otepľovaniu planéty a práve používanie biopalív by malo byť jednou z ciest k obmedzeniu ich emisií.
To však nie je jediná nevýhoda biopalív. Ich mohutná podpora európskymi dotáciami vraj značne prispieva k ničeniu krajiny. Podľa internetového servera EUobserver Dimas minulý týždeň obdržal varovný list od zástupcov 17-tich neziskových organizácií, ktoré ho varujú pred neuváženými krokmi. Európska legislatíva podľa nich musí myslieť na ochranu dôležitých ekosystémov, akými sú savany alebo lúky.
„Deštrukcia týchto prirodzených likvidátorov oxidu uhličitého by mohla viesť k vyšším emisiám, čo by nakoniec vymazalo všetky výhody navyšovania biopalív,“ uvádzajú v liste zástupcovia organizácií. Zároveň upozorňujú, že široká podpora biopalív môže viesť k rastu cien potravín a k problémom so zásobovaním vodou, čo by poškodilo predovšetkým chudobnejšie vrstvy.
Dimas v reakcii na varovanie pripúšťa, že by bolo ďaleko rozumnejšie nedodržať stanovený cieľ, než priťažiť najchudobnejším a zničiť životné prostredie. Ako bude však nakoniec európska legislatíva vyzerať, zostáva otázkou. Pravdepodobnosť, že únia od svojho cieľa upustí je ale podstatne vyššia.