Tomek má dobré miesto vo veľkej firme a sľučku na krku. Pred rokom si požičal 400-tisíc zlatých (3,66 milióna korún) na byt. Na 35 rokov, teda do sedemdesiatky. Nie je veľmi pravdepodobné, že sa dožije chvíľe, kedy hypotéku splatí, napísala Gazeta Wyborcza.
„Pred tromi rokmi som prišiel do Varšavy z Elblagu. Tak veľmi som sa tam dusil, hovorí Tomek. "Najskôr som tu žil sám. Potom sa nám narodila dcérka a presťahovali sme sa. Prenajali sme si garsónku, za ktorú sme platili polovicu môjho platu. Ale v práci ma povýšili a poriadne mi pridali. Prvýkrát som si povedal, že chcem žiť ako človek.“
Hypotéky si v Poľsku zobralo pol milióna ľudí a rastú ako lavína. Pred desiatimi rokmi Poliaci dlžili 14 miliárd zlotých pri spotrebných úveroch a približne 1,5 miliardy pri hypotékach. Dnes sú spotrebné dlhy päťkrát väčšie, ale hypoték je sedemdesiatkrát viac, za 109 miliárd zlotých.
Banky zápolia o klientov, aj o tých, ktorí sú „na okraji raja“, ako hovorí Aleksander Lukasiewicz z firmy Open Finance. Majú peniaze, ale nemajú na bývanie. Nedosiahnu ani na 30-ročnú hypotéku. Pretože podľa banky splátky nemôžu prekračovať 50 percent čistého príjmu.
Priemerná hypotéka v Poľsku je 300-tisíc zlotých (viac ako 2,7 milióna Sk) a mesačná splátka sa pohybuje okolo 1800 zlotých (asi 16 400 Sk) počas 30 rokov. Ale už sú tu aj dlhšie pôžičky, aj na 50 rokov. Splátka je asi 1600 zlotých (približne 14 600 Sk).
Je to bezpečné? Michal Wydra zo Zväzu poľských bánk odpovedá jednoznačne „Máme silnú, stabilnú ekonomiku. Ale tak dlhodobé úvery sú riskantné. Banky by ich mali naviazať na životné poistenie a poistenie proti nezamestnanosti“.
„Začali sme premýšľať o tom, či sa vrátime do Elblagu, alebo či si kúpime byt vo Varšave,“ pokračuje Tomek. „Dohodli sme sa s finančným poradcom. Na tretie stretnutie priniesol zmluvu s bankou, hrubú ako knižka. Na prvej strane vypočítal našu schopnosť splácať a zvyšok bol malým písmom. Ani som to nečítal. Bral som to ako injekciu – mať to čo najskôr za sebou. Iba žena sa pýtala na skoršie splatenie.“
„Mal som pochybnosti, ale všetci ma presvedčovali, aby som to zobral. Hodinu som sa radil s kolegom, o koľko narastie hodnota môjho bytu a o koľko viac platím za prenájom. Prezreli sme asi 30 bytov, kým sme nenašli trojizbový byt na sídlisku z 90. rokov, meter štvorcový za 6000 zlotých (55-tisíc Sk)… Bol som tak vystresovaný, že som začal mať problémy s dýchaním. Doktor mi predpísal lieky,“ vraví Tomek.
„Klient prichádza kvôli úveru, ktorý má byťčo najlacnejší, s najnižším úrokom,“ hovorí poradca Lukasiewicz. „Ale po porade sa polovica rozhodne pre investíciu. Výhodnejšie než splácať hypotéku na 30 rokov je vziať si ju na 50 rokov a zaplatiť ju po 20 rokoch.“
V žargóne bankárov sa tomu hovorí „pôžička s kasičkou“. Pri pôžičke na 50 rokov sa platí nižšia splátka, než pri pôžičke na 30 rokov – a rozdiel sa sporí na investičnom účte. Po 25 rokoch sa našetrí toľko, že možno zvyšok pôžičky splatiť jednorazovo.
Čo ak dlžník medzitým zomrie? Riaditeľ Tadeusz Holyński z poisťovne Europa zverejnil šokujúcu štatistiku – pravdepodobnosť, že sa tridsiatnik nefajčiar dožije poslednej splátky 30-ročného úveru, dosahuje 84,7 percenta, ale v prípade tridsiatnika fajčiara to klesá na 64,38 percenta. Teda tretina dlžníkov zomrie zadlžená.
„Poistiť svoj život si môže každý. Ale po dovŕšení 45 rokov sadzba tak stúpa, že poistka je nepredajná,“ vraví Holyński.
„Keď sme vstúpili do prázdneho bytu, dcérka po ňom jazdila celá nadšena ná bicykli. Konečne máme životný priestor,“ hovorí Tomek. „Ale po troch mesiacoch sa nám minuli peniaze, práve pri pokladni supermarketu. Jedna karta odmietnutá, druhá tiež, peňaženka prázdna. Ľudia stáli a čumeli. Ospravedlnili sme sa a dali vozík nabok.“
„Trochu utrácame na nákupoch, ale nerozhadzujeme. Toht roku sme boli na dovolenke v Elbagu, na jeden deň sme si odskočili k moru. Nežijeme nad pomery. Neviem, ako si so všetkým poradím. Matke sme kúpili trúbu do kuchyne. Aby som utíšil výčitky svedomia, že neviem, či sa o ňu budem môcť postarať. Dcéru zatioaľ stráži babička, ale o rok budeem potrebovať škôlku. Do štátnej ju nepríjmu, príliš veľa zarábame. A čo keď bude potrebovať kurzy angličtiny, gitary, plávania? Na ďalšie dieťa môžeme zabudnúť,“ vraví.
Riaditeľ Holyński presviedča, že na život spôžičkou si musia Poliaci zvyknúť. „Naše zadĺženie je minimálne, do piatich percent hrubého domáceho produktu. Na západe Európy je to okolo 60 percent,“ tvrdí.
Ibaže poľský bankový systém má ďaleko od západoeurópskeho. Hrozí zvýšenie úrokov a to by zabrzdilo dopyt po bytoch a tiež znížilo hodnotu nehnuteľností.
"Presviedčame klientov, aby si vytvárali finančný vankúš a systematicky šetrili v investičných fondoch. To im umožní bezpečne zaplatiť úver aj v penzii, vraví Lukasiewicz.
So ženou zarobíme 7000 zlotých čistého (asi 64-tisíc slovenských korún), ale 2000 zlotých sú splátky a ďalších 2000 ide na stále platby. Na živobytie nám zostanú tri tisícky (27 500 Sk). A tak to bude až do smrti," hovorí Tomek. „Dcéra zdedí byt aj s dlhom. Zatiaľ všetko ide. Ale čo keď sa súkolie zastaví? Keď som bol malý, snívalo sa mi o voje. Teraz sa mi zdá o exekútorovi“.