Vláda v blízkej budúcnosti rozhodne o výstavbe novej atómovej elektrárne. Dlho sa nič nedialo a vlani vo februári Javys požiadal o umiestnenie jadrového zdroja na výstavbu. V akej fáze je aktuálny proces?
Musím vysvetliť, že nie je pravda, že sa 15 rokov nič nedialo. V roku 2010 sa začali práce takzvanej predprípravnej fázy. Tie zahŕňali v prvom rade výkup pozemkov. Dnes Slovensko vlastní prostredníctvom spoločnosti JESS 110 hektárov pôdy v areáli Jaslovských Bohuníc, ktorá je presne určená na výstavbu až dvoch blokov, ktoré tam bude niekto môcť postaviť.
Pre jeden blok, o ktorom sa teraz rozprávame, bola v roku 2012 až 2013 začatá štúdia pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie, ku ktorému sa vyjadrujú aj okolité štáty. V súčasnosti máme výsledok posudzovania z Poľska, pričom sme boli o tom hovoriť aj v Nemecku. Náklady sú v miliónoch eur. K tomu treba pripraviť rôzne štúdie. Iba dokumentácia k žiadosti o umiestnenie jadrového zdroja má 2-tisíc strán a 500 rôznych príloh. Táto štúdia stála niekoľko miliónov eur. Jej súčasťou je aj dvojročné pozorovanie geoseizmických vplyvov. Práce na tom sa od roku 2010 kontinuálne dejú podľa harmonogramu. Prvá fáza povoľovania by mala byť v blízkej dobe ukončená. Samotné rozhodnutie akcionárov a výber technológie je nastavený na rok 2027, s plánovaným začiatkom výstavby okolo roku 2030.
Čítajte viac Stane sa zo Slovenska krajina malých reaktorov? Saková volá po posilnení energie z jadra
Môže prísť k nejakému zastaveniu?
To si neviem ani predstaviť.
Nemali okolité krajiny problém s výstavbou atómky na Slovensku? Vieme, že Rakúšania sa k nim stavajú odmietavo.
Treba s nimi komunikovať. Dodnes s nimi komunikujeme, zastrešuje to Úrad jadrového dozoru. Rakúšania sú dostatočne informovaní o postupoch realizácie.
Nová atómka má ale kritikov aj na Slovensku. Napríklad Ján Karaba, šéf Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu, hovorí, že ide o politický projekt s otáznym financovaním a následným využitím. Otázna je aj spotreba elektriny, či jej budeme vôbec toľko potrebovať.
Ja by som sa na to opýtal: čím budú svietiť naše deti? Aké budeme mať zdroje po roku 2050? Dnes máme príkon 3– až 4-tisíc megawattov, teda toľko elektriny spotrebujeme. V roku 2050 odíde až 2-tisíc megawattov, lebo musíme vyradiť staré jadrové bloky s určitosťou na sto percent.
Uvediem taký príklad: večer 24. decembra, vo vianočnom čase, bolo celý deň zamračené. Obnoviteľné zdroje nám nevyrobili nič, ale Slovensko v danej chvíli potrebuje mať zdroje so základnou bázou okolo 3 000 až 3 500 megawattov. Odkiaľ zoženieme túto energiu?
Na Slovensku vznikajú aj iné a obnoviteľné zdroje energie. To nebude stačiť?
Možno to znie trúfalo, ale jedným z najväčších hráčov s obnoviteľnou energiou je práve naša spoločnosť JESS. Na konci tohto roka budeme mať spustené v prevádzke dve 10-megawattové fotovoltické elektrárne. Podieľame sa aj na tom, aby sa na Slovensku rozbehla výroba elektriny z vetra. Pripravujeme výstavbu stovky veterných elektrární. My sme JESS rozkročili na dve nohy. Jedna rieši výstavbu jadrovej elektrárne, druhá rieši obnoviteľné zdroje.
Vieme povedať, koľko elektriny bude Slovensko potrebovať o niekoľko desiatok rokov?
Žiaľ, nevieme predpovedať budúcnosť. Pozrime sa však napríklad na Južnú Kóreu, ktorá má 10-násobne viac obyvateľov ako Slovensko. Jej spotreba elektriny je 20-násobná. Ak zostaneme poľnohospodárskou zaostalou krajinou, možno spotreba elektriny klesne. No ak naša krajina má budúcnosť, budeme konkurencieschopnou ekonomikou, a to je cesta, ktorú iné krajiny už prešli, naša spotreba bude 40 až 50 terawatthodín elektriny. A na toto musíme myslieť a hlavne musíme myslieť na tisícky ľudí, ktorých do sektora energetiky musíme dostať. Čiže rozhodnutie postaviť novú jadrovú elektráreň stojí na racionálnom základe a je veľmi rozumné.
Bude nová atómka ekonomicky výhodná? Jej výstavba bude stáť zhruba 15 miliárd eur.
Najdrahšia je cena peňazí a od nej sa odvíja to, ako dlho to staviate. V Česku sa čaká, koľko bude stáť reaktor generácie 3+ s výkonom 1 200 megawattov. Očakávame, že to bude stáť menej ako 15 miliárd eur.
Čo si myslíte o malých modulárnych reaktoroch?
Táto téma je veľmi populárna. Keď budú na trhu, lebo v praxi ešte nefungujú, uvidíme, či budú výhodné. Je to podobné ako v otázke jadrovej fúzie – či a ako je výhodná, možno bude potenciálne ešte výhodnejšia ako malé modulárne reaktory. My dnes nevieme povedať, koľko stojí malý modulárny reaktor. Problém máme ale aj s novými ľuďmi – kde zoberieme stovky nových pracovníkov? Kde zoberieme tisícky ľudí, ktorí budú obsluhovať reaktory po slovenských krajoch?
Akých ľudí by ste potrebovali a o akých odborníkoch hovoríme?
Intenzívne túto otázku riešime so všetkými typmi univerzít. Nie je to len o odboroch aplikovanej fyziky, chémie či energetike. Máme podpísané memorandum s Ekonomickou univerzitou v Bratislave. Na projekt potrebujete projektantov, rozpočtárov a osoby, ktoré vedia cudzie jazyky a rozumejú číslam. Nemôžeme čakať na generáciu, ktorá vychádza zo škôl. Máme aj dvojročný kurz, pre záujemcov, ktorí prejavili záujem vstúpiť do sektora energetiky. Príjmová stránka v energetike je nadštandardná. Potrebujeme prijať mladých ľudí, ktorých by skúsenejší kolegovia zasvätili do problematiky.
Videli sme v zahraničí ústup od jadrovej energie, ale aj mnoho projektov na výstavbu nových jadrových elektrární. Ako to vnímate?
Je tu určitá myšlienka renesancie jadra. Práve jadro môžeme pokladať za nízkoemisný zdroj energie. Celková emisná stopa pri jadre je skutočne minimálna. Pri obnoviteľných zdrojoch ich nazývame aj občasné, pretože nevieme povedať, či napríklad na budúci týždeň bude z nich dostatok elektrickej energie. Nemáme nič lepšie ako jadro, keď nechceme fosílne palivá.
Nemecko odstavilo posledné jadrové reaktory a spolieha sa napríklad aj na výrobu elektriny z plynu. Čo si o tom myslíte?
Je to o sile ekonomiky. Ak si vie krajina zabezpečiť stabilné zdroje zemného plynu a myslí si, že plynová kríza nenastane a s pomocou LNG terminálov si zabezpečí dostatok dodávok plynu, tak šanca, že bude vedieť prežiť, je tam vyššia. Musíte nájsť balans medzi bezpečnosťou a ekonomickou efektívnosťou. Plus, samozrejme, treba myslieť na znižovanie emisií. Slovensko nie je taká ekonomicky vyspelá krajina ako Nemecko, ktoré si môže dostatok dodávok s plynom zabezpečiť. My v tejto polohe nie sme a musíme hrať svoju vlastnú hru. Možno sa prikláňať k modelu ako susedné krajiny, ktoré tiež nemajú vhodné podmienky na nástup obnoviteľných zdrojov.
Ako je to so závislosťou od jadrového paliva? Nehrozí prehlbovanie závislosti od ruského jadrového paliva?
To závisí od technológie, aká bude pri stavbe novej jadrovej elektrárne využitá. To ja neviem predpovedať. Je to úloha pre vládu. Tá bude robiť rozhodnutie o tom, kto bude náš partner na stavbu nového zdroja.
Ako zabezpečiť financovanie na takýto projekt? Nebudú ho splácať ešte aj mnohé ďalšie generácie?
Otázkou zabezpečenia financovania sa zaoberáme veľmi seriózne. V priebehu roka 2023 vznikla pracovná skupina, ktorá má týždenné stretnutia. Budú posudzované všetky modely financovania, ktoré sú dostupné vo svete. Musíme si zobrať to najlepšie, čo svet ponúka.
Na záver by som sa spýtal, dokedy by malo padnúť rozhodnutie o tom, či stavať novú jadrovú elektráreň?
V roku 2010 bol nastavený určitý harmonogram. My dnes stále v tom harmonograme sme a neodchýlili sme sa. Podľa neho bude nová jadrová elektráreň spustená niekedy v roku 2038. Výber technológie je nastavený na rok 2027. To bude kľúčový rok, keď Slovensko prijme rozhodnutie, podpíše zmluvu a pôjde do výstavby niekedy okolo roku 2030.