Dohodu so slovenským lídrom vo výrobe elektriny vyrokoval ešte exminister hospodárstva Richard Sulík spolu s ministrom financií Igorom Matovičom. Dodatok k memorandu neskôr ešte schválil rezort hospodárstva, na ktorého čele stál Karel Hirman.
V súčasnosti memorandum zaručuje domácnostiam cenu silovej elektriny na úrovni 61,2 eura za megawatthodinu. Táto cena však platí len do konca roka. V nasledujúcich troch rokoch bude cena silovej zložky postupne rásť nahor, až sa v roku 2027 dostane k 80 eurám.
Čítajte viac Vojna ho dostala medzi najbohatších. Ako sa darí zbrojovkám Čecha, ktorý robí veľký biznis aj na Slovensku
Takýto postupný nárast ceny sa však nepozdáva rezortu hospodárstva. Ten má ambíciu zastropovať cenu silovej elektriny na budúci rok na súčasných hodnotách, čím by sa muselo zmeniť aj memorandum. Šéf Slovenských elektrární Branislav Strýček vyhlásil, že za memorandom stoja a nevidia žiadny dôvod, prečo by memorandum nemali dodržať. „Jednania nie sú o tom, že by boli nejaké nezhody medzi Slovenskými elektrárňami a ministerstvom. Je to skôr o tom, aby sme našli formu, akou to domácnostiam dáme,“ vyhlásil.
Upozornil však na to, že dodanie lacnej elektriny pre domácnosti ešte musia schváliť v Bruseli. „Máme elektrinu pre domácnosti odloženú. Očakávam, že domácnosti budú mať dodržanú nízku cenu elektriny,“ dodal s tým, že zároveň platí, že lacnú elektrinu neposkytnú vtedy, ak by štát nedodržal dohodu a dodatočne ich zdanil. To bola ešte pôvodná dohoda, že Slovenské elektrárne poskytnú lacnú elektrinu len vtedy, ak ich štát dodadočne nebude zdaňovať.
Cena na trhu je o 60 % vyššia
Pripomeňme, že podľa memoranda bude cena silovej zložky elektriny každým rokom mierne rásť. V budúcom roku by mala cena vzrásť o deväť percent zo súčasných 61,2 eura za megawatthodinu na 66,7 eura. O rok neskôr by medziročne mala cena vzrásť rovnako o deväť percent, teda na takmer 73 eur za megawatthodinu. Posledné zvýšenie podľa memoranda nastane v roku 2027 taktiež o deväť percent, čím sa cena dostane na vyše 79 eur.
To je však stále o desiatky percent menej v porovnaní s trhovými cenami. Priemer ceny elektriny, ktorý vstúpi do výpočtu cien na budúci rok, vychádza v súčasnosti podľa referenčného obdobia na takmer 99 eur za megawatthodinu. Takže momentálne je trhová cena zhruba o 60 percent vyššia, než dohodnutá zlacnená elektrina vďaka memorandu. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že trhová cena elektriny tvorí len menej ako polovicu celkovej ceny elektriny. Počítajú sa do nej aj iné, napríklad distribučné poplatky či tarifa za prevádzkovanie systému. Konečné ceny poplatkov budú jasné až na konci roka.
Ministerka Denisa Saková (Hlas) sa však postavila aj proti deväťpercentnému zvýšeniu ceny silovej elektriny v budúcom roku. „Rokujeme so Slovenskými elektrárňami, aby sme zvyšovanie nemuseli uskutočniť. Dúfam, že budeme úspešní,“ povedala pre Hospodárske noviny. Rezort rokuje aj s Európskou komisiou, ktorej sa dotovanie cien energií nepozdáva.
Rozhodnutie príde o mesiace
Energetická kríza skončila, preto by sa malo s plošným dotovaním cien energií skončiť. Takéto odporúčanie dala ešte vlani na jar Európska komisia členským štátom na nasledujúce obdobie. Vyzvala členské krajiny k šetreniu a postupnému ukončeniu energetickej pomoci domácnostiam.
Podľa eurokomisie treba začať znižovať verejné výdavky predovšetkým postupným rušením energetickej pomoci, ktoré prijali krajiny EÚ s cieľom ochrániť svojich občanov pred skokovým nárastom cien energií po začiatku vojny na Ukrajine. „Ako prvý krok to znamená, že členské štáty by mali zrušiť podporné opatrenia súvisiace s cenovým šokom v cenách energie,“ povedal podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis. „A aby bolo jasné: tieto úspory by sa mali použiť na zníženie deficitov, nie na ďalšie výdavky,“ dodal.
Šéf Slovenských elektrární Branislav Strýček tvrdí, že rokovania ohľadom dodávania lacnej silovej elektriny pre domácnosti s Bruselom prebiehajú a neočakáva, že to bude v priebehu týždňov vyriešené. Skôr očakáva, že sa to vyrieši behom niekoľkých mesiacov aj vzhľadom na to, že budú európske voľby.
Mochovce vyhnali elektrárňam zisky
Spoločnosť v utorok aj oznámila, ako sa jej vlani darilo. Z predvlaňajšej straty 255 miliónov eur sa Slovenské elektrárne dostali do zisku vyše pol miliardy eur. „Rok 2023 sme uzavreli s historickým ziskom 559 miliónov eur,“ povedal Strýček. Dobré hospodárske výsledky boli spôsobené hneď niekoľkými faktormi. Prvým bol ten, že ich jadrové zariadenia v Mochovciach a Bohuniciach vyrobili oveľa viac elektriny. Prispela tiež skutočnosť, že na jar 2023 úspešne zapojili tretí blok Mochoviec, vďaka čomu pritieklo do siete množstvo elektriny. Tiež to bol jeden z najlepších rokov za posledné obdobie pre výroby elektriny z vody.
„Tieto hospodárske výsledky sú unikátne a jedinečné. Predovšetkým sme mali rekordnú výrobu z jadra. Naše existujúce bloky vygenerovali vďaka optimálnej prevádzke historické objemy enegie. Výrazne k tomu prispelo aj pripojenie 3. bloku jadrovej elektrárne Mochovce do siete. Mimoriadny rok majú za sebou aj vodné elektrárne, ich výroba bola najvyššia od roku 2010,“ zosumarizoval rok 2023 Strýček. Koncom vlaňajška skončila výroba v uhoľnej elektrárni Nováky a na jar tohto roka skončila výroba v poslednej uhoľnej elektrárni vo Vojanoch. Vďaka ukončeniu výroby elektriny z uhlia vyrobia Slovenské elektrárne 100 percent elektriny bez priamych emisií oxidu uhličitého. V súčasnosti produkujú z jadra asi 87 percent elektriny, z vody skoro 10 percent a z tepelných elektrární zvyšok.
Podľa Strýčka budú teraz investovať do dokončenia štvrtého bloku Mochoviec a predĺženia životnosti jadrových elektrární. „Chceme prevádzkovať jadrové elektrárne 80 rokov,“ povedal. „Mali sme super výsledok, ale stále máme astronomický dlh na úrovni 4 miliárd. Všetky prostriedky budú použité na redukciu dlhu, ktorý je nezdravý a príliš veľký na spoločnosť,“ dodal. Podľa neho sa firma dostáva sa do stavu, že je opäť dôveryhodná, aj keď je stále veľmi zadlžená.
Negatívom vlaňajška boli odchody zamestnancov do predčasných dôchodkov. Problém môže pretrvávať aj v tomto roku a očakávajú, že tento rok môžu do predčasného dôchodky ísť stovky ďalších ľudí. Ďalším negatívnym javom bol nárast ceny jadrového paliva. Spoločnosť mala až trojnásobné náklady na jadrové palivo. Prerátané na jednu megawatthodnu je to nárast z 5,5 eura na 16 eur. V posledné obdobie došlo k obrovskému nárast cien uránu, ktorý je kotovaný na burze. Nárast súvisí aj s vyššími cenami uránu, ktoré reagujú na renesanciu jadrovej energie.