„Plynová katastrofa nastala,“ zhrnula v stredu ruská agentura Interfax situáciu. Skončenie „druhej plynovej vojny“ medzi Ruskom a Ukrajinou sa mrznúci Európania nedočkali a čo je horšie, „je úplne jasné, že obyčajný hospodársky spor sa premenil v technologickú katastrofu nového typu“.
Interfax vidí príčinu v tom, že ukrajinský prepravný systém bol po zastavení dodávok z Ruska prepnutý na zásobovanie domácich spotrebiteľov ateraz nemôže prepravovať plyn do Európy bez odpojenia ukrajinských odberateľov. Západ krajiny dostáva plyn zo zásobníkov a východ z potrubia.
Gazprom odmietol využiť trasu ponúknutú Ukrajincami s tým, že púšťa plyn do exportného plynovodu na Balkán a že plynovody ponúknuté Ukrajincami slúžia na zásobovanie domáceho trhu, čo však nie je zaplatené.
„Nikto nedokáže predvídať, čo ďalej bude s dodávkami plynu. Jané je jedno: rusko-ukrajinské vzťahy v energetike nemajú budúcnosť,“ dodal Interfax.
Denník Izvestija, považovaný za blízky Kremľu, vyšiel v stredu s tvrdením na titulnej strane, že „Kyjev chce sieť plynovodov odovzdať USA“. O tom vraj svedčí decembrová dohoda ministrov zahraničných vecí oboch krajín o strategickom partnerstve.
Ruský premiér Vladimir Putin v ostatnom čase dával najavo záujem Moskvy podieľať sa na privatizácii či prenájme ukrajinských plynovodov.
Médiá píšu aj o plynovej zápche
Situáciu charakterizujú aj titulky ďalších novín: „Plyn uviazol na hranici“ (Trud), „Plynová nepreniknuteľnosť“ (Kommersant), „Plynová zápcha“ (Vedomosti). „Moskva a Kyjev znovu pripravili Európu o plyn,“ píše Nezavisimaja gazeta.
„Bez ohľadu na to, kto bude uznaný vinným v rusko-ukrajiskom spore o plyn, následky budú pre Moskvu negatívne,“ predpovedajú Vedomosti. „Už je nevyhnutné prehodnotenie stratégie Európskej únie, aby sa znížila závislosť na Rusku,“ dodávaju a uvádzajú, že konflikt zamieša s plánmi Gazpromu zvýšiť podíl na európskom trhu z 26 na 33 percent.
„Plynová vojna medzi Ruskom a Ukrajinou sa iba vyhrotila,“ domnieva sa Kommersant a dodáva, že vyhliadky na obnovenie dodávok zostávajú nejasné. EÚ síce zostáva v rusko-ukrajinskom spore neutrálne, ale Rusko už podporilo Taliansko a Rumunsko.
Vedomosti poukazujú aj na odlišné predstavy Ruska a Ukrajiny na riešenie krízy; ukrajinský prezident Viktor Juščenko podozrieva Moskvu, že sa snaží ovládnuť ukrajinské plynovody.
RBK Daily naopak poukazuje na to, že podľa člena vedenia Gazpromu môžu byť kroky kroky Kyjeva riadené z USA. O údajnom zámere Ukrajiny odovzdať sieť plynovodov Spojeným štátom píše aj Izvestija.
Slovensko je ôsmy deň bez plynu, podniky stoja
Slovensko už ôsmy deň po sebe nedostáva plyn z Ruska. Krajine sa zatiaľ darí zásobovať obyvateľstvo bez obmedzení, pre podniky naďalej platia limity odberu. Podľa ministra Ľubomíra Jahnátka je Slovensko v oblasti priemyslu najviac postihnutou krajinou EÚ plynovou krízou. Podniky strácajú denne desiatky miliónov eur na vyrobenej produkcii (viac v článku Firmy: Dosť bolo ťahaníc o plyn, čo bude s januárovými výsledkami?).
Moskva v utorok obnovila tok plynu cez Ukrajinu, po niekoľkých hodinách sa však dodávky opäť skomplikovali a boli zastavené. Rusko a Ukrajina sa navzájom obviňujú. Gazprom tvrdí, že nemôže dodávať plyn na Ukrajinu, lebo tá ho neodoberá. Zároveň obvinil Kyjev, že „ukradol“ plyn, ktorý bol po odstavení dodávok v rúrach na ukrajinskom území, čím znemožnil transport. „Vinu“ Ukrajiny vraj potvrdili aj medzinárodní pozorovatelia (viac v článku Vinu Ukrajiny potrdili pozorovatelia, tvrdí Gazprom)
Ukrajina zase tvrdí, že plyn prepraviť nemôže, lebo ho Rusko posiela málo. Aby ho mohla transportovať, musela by stiahnuť plyn z niektorých svojich oblastí a nechať ich tak bez plynu, argumentuje Kyjev (viac v článku Plyn opäť netečie, Ukrajina s Ruskom sa obviňujú).
Fico odišiel do Kyjeva a Moskvy
O chýbajúcich dodávkach plynu v stredu premiér Robert Fico v stredu rokuje v Kyjeve aj v Moskve. Fico sa skoro ráno stretol s ukrajinskou premiérkou Julijou Tymošenkovou. Výsledkom je, že z Ukrajiny plyn Slovensko nedostane, má si ho pýtať v Moskve (viac v článku Náš plyn vám nedáme, obráťte sa na Moskvu, tvrdila Ficovi Tymošenková).
Stretáva sa aj s ruským premiérom Vladimirom Putinom. (ďalšie informácie v článku Putin: Snažíme sa dostať plyn na Balkán a na Slovensko).
Pri súčasných obmedzeniach Slovensko dokáže zásobovať celé územie plynom ešte asi 11 dní. Výpadok dodávok suroviny z Ruska zatiaľ nepocítili domácnosti, školy, nemocnice ani teplárne, asi tisícka podnikov však má limitovaný jeho odber. Distribúciu plynu pomáhajú Slovenskému plynárenskému priemyslu udržať pomocné dodávky z rezerv zahraničných firiem.
Zapnutie Bohuníc zostáva otvorené
Slovensko zatiaľ nerozhodlo, či pre problémy s prísunom ruského plynu obnoví výrobu v jadrovej elektrárni v Jaslovských Bohuniciach (viac v článku Slovensko s Bohunicami ešte čaká, Kubiš vypočul Fica a zostane dlhšie).
Odstavený ruský plyn údajne ohrozil aj stabilitu dodávok elektriny. Podľa premiéra Roberta Fica by sa Slovensku malo dariť ešte niekoľko dní aj s výpomocou zo zahraničia udržať funkčnosť elektrizačnej sústavy. V prípade vzniku krízovej situácie však naďalej preferuje zapojenie reaktora v Bohuniciach, zatiaľ sa však o spustení elektrárne na nevyhnutný čas nerozhodlo.
„Opätovné zapnutie V1 považujem stále za mimoriadne, mimoriadne aktuálne a naliehavé, a keď nastane krízový moment, určite k tomu pristúpime,“ vyhlásil Fico pred novinármi.
Slovensko v prípade obnovenia výroby vo V1 poruší prístupovú zmluvu k Európskej únii, pred čím krajinu varovala aj Európska komisia. Stabilitu prenosovej sústavy mohlo ohroziť aj pondelňajšie odstavenie časti tepelnej elektrárne Nováky po požiari. V pondelok sa predpokladalo, že dva bloky zostanú mimo prevádzky 21 dní, generálny riaditeľ Slovenských elektrární Paolo Ruzzini dnes však povedal, že by ich mohli sprevádzkovať do konca budúceho týždňa.