V slovenčine sa podstatné mená ako pomenovania osôb, vecí či javov ohýbajú – skloňujú, a to nielen vtedy, ak ide o slová domáceho pôvodu, ale aj keď ide o slová prevzaté z iných jazykov, ak sú takéto slová zakončené tak ako domáce slová. Názov jednotnej meny Európskej únie euro je zakončený na samohlásku o, takéto podstatné mená sa skloňujú podľa vzoru mesto. Názov euro má v jednotnom čísle tieto tvary: nominatív euro, genitív eura, datív euru, akuzatív euro, lokál o eure, inštrumentál s eurom.
V množnom čísle má názov euro tieto tvary: nominatív eurá, genitív eur, datív eurám, akuzatív eurá, lokál o eurách, inštrumentál s eurami. Pozor si treba dať na tvar genitívu množného čísla eur, lebo v jazykovej praxi je možné sa stretnúť aj s nenáležitým tvarom genitívu v podobe eúr alebo éur. Správny tvar genitívu množného čísla je však iba eur podobne ako pri iných prevzatých slovách, napríklad depo – dep, dueto – duet, eso – es.
Od názvu euro sú utvorené aj prídavné meno eurový, ktoré sa používa napríklad v spojeniach eurová minca či eurová bankovka. Popri dvojslovných pomenovaniach eurová minca a eurová bankovka používajú sa aj skrátené jednoslovné pomenovania eurominca či eurobankovka. Sú to spisovné, štylisticky neutrálne pomenovania, ktoré sa v jazykovej praxi používajú oveľa častejšie než dvojslovné pomenovania.
Výslovnosť názvu jednotnej európskej meny je v rôznych krajinách rozličná. Výslovnosť [euro] je nielen v slovenčine, ale aj v češtine, v maďarčine s malou odchýlkou vo výslovnosti samohlásky e, v poľštine, v španielčine, v taliančine, ale v angličtine je to [juro], vo francúzštine [öro], v lotyštine [eiro], v nemčine [oiro] či v slovinčine [evro].
Niektorým predstaviteľom Európskej únie a Európskej centrálnej banky sa nepáčil rozdielny prístup k názvu euro a v roku 2004 sa pokúšali príkazom určiť jednotný spôsob nielen písania, ale aj výslovnosti tohto názvu a zakázať jeho ohýbanie. Takéto snahy nenašli porozumenie v krajinách únie a tak sa výslovnosť v jednotlivých jazykoch prispôsobuje vlastným pravidlám príslušného jazyka a gramatickým pravidlám.
Pri písaní názvu euro sa však postupuje jednotne v krajinách únie, v ktorých sa používa latinka a uplatňuje sa pravopisná podoba názvu euro, iba pri minciach vydaných v Grécku sa na lícnej strane uvádza názov v latinke a na rubovej národnej strane v gréckej abecede, na bankovkách sa na obidvoch stranách používa na prvom mieste názov v latinke a pod ním názov v gréckej abecede. Na minciach aj na bankovkách sa dôsledne používa názov euro v základnej podobe bez ohľadu na to, akú nominálnu hodnotu má minca či bankovka, pričom tento názov sa dôsledne uvádza verzálami (veľkými písmenami) v podobe EURO.