Súčasne by mal v porovnaní so skoršími očakávaniami stúpnuť aj deficit verejných financií, ktoré okrem štátneho rozpočtu zahŕňajú tiež hospodárenie napríklad Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a samosprávy.
V porovnaní s predpokladaným tohtoročným schodkom 2,3 percenta výkonu ekonomiky, by však mal klesnúť na 2,08 percenta hrubého domáceho produktu. Pôvodne vláda očakávala pokles deficitu až na 1,7 percenta HDP.
Príjmy vlády by sa mali zvýšiť o približne 46,4 miliardy korún (1,54 miliardy eur) na asi 394,6 miliardy Sk (13,1 miliardy eur). Výdavky dosiahnu zhruba 425 miliárd korún (14,1 miliardy eur).
Za návrh rozpočtu, ktorý je prvý raz vypracovaný v eurách, hlasovalo 82 zo 139 prítomných poslancov, 56 zákonodarcov bolo proti. Opozícia podľa očakávania predlohu nepodporila.
Krátka rozprava, málo pozmeňovacích návrhov
Po zrejme historicky najkratšom prerokúvaní návrhu v pléne parlamentu, keď poslancom na celú rozpravu stačilo jeden a pol dňa, sa pritom napokon odsúhlasili iba tri pozmeňujúceho návrhy. Dva s odporúčaním schváliť boli pritom zakotvené už v spoločnej správe parlamentných výborov. Jedným z nich bol aj výsledok dohody koaličných lídrov v reakcii na dopady finančnej krízy o navýšení deficitu.
Opoziční poslanci materiálu napríklad vyčítali, že nasmeroval údajne málo peňazí do vzdelávania. Kritizovali aj slabú účasť predstaviteľov vlády na približne dvojdňovej diskusii o návrhu rozpočtu. Zástupcovia koalície naopak tvrdili, že rozpočet je zostavený dobre a pomôže v oblasti zdravotníctva či sociálnych vecí.
Vláda pre finančnú krízu znížila odhad budúcoročného ekonomického rastu na 4,6 z pôvodných 6,5 percenta. Od rastu ekonomiky sa pritom odvíjajú príjmy verejných financií. Svetová finančná kríza by sa mohla prejaviť napríklad v znížení exportu automobilov či elektroniky, teda odvetví, ktoré sa v posledných rokoch stali ťahúňmi slovenskej ekonomiky.
Rokovanie o rozpočte tak tento rok z pohľadu záujmu poslancov prekryla kauza národnej lotériovej spoločnosti Tipos, pričom počas rozpravy k rozpočtu rokovacia sála väčšinou zívala prázdnotou. Odzrkadlilo sa to aj na aktivite opozičných poslancov. Kým minulý rok v pléne odznelo vyše 20 pozmeňujúcich návrhov, tentokrát ich z radov opozície prišlo iba osem. Medzi nimi boli napríklad na zvýšenie platov pracovníkov v regionálnom školstve či navýšenie prostriedkov na výstavbu diaľnic z eurofondov alebo na podporu bývania. Žiaden z týchto opozičných pozmeňujúcich návrhov však napokon neprešiel.
Fico: Rozpočet je sociálny
Podľa predsedu vlády Roberta Fica prichádzala opozícia s takými pozmeňovacími návrhmi, ktoré by Slovensku v čase finančnej krízy len viac poškodili. „Rozpočet, ktorý sme schválili, je absolútne sociálny,“ uviedol premiér bezprostredne po jeho schválení. Poukázal pri tom napríklad na valorizáciu dôchodkov od januára 2009.
„Je to rozpočet (…), ktorým chránime Slovenskú republiku a ľudí pred dopadmi hospodárskej a finančnej krízy,“ povedal novinárom Fico. Zároveň odmietol výčitky opozície, ktorá hodnotila rozpočet ako nehospodárny. „Len štyri krajiny v Európskej únii znižujú deficit a medzi týmito krajinami je aj Slovenská republika,“ oponoval premiér.
Štátny rozpočet na budúci rok stojí na vode aj z hľadiska príjmov a aj výdavkov a nevytvára predpoklady na udržanie vysokého ekonomického rastu Slovenska. Týmito slovami zhodnotil prvý eurorozpočet podpredseda SDKÚ a exminister financií Ivan Mikloš. Ako ďalej uviedol po skončení hlasovania, rozpočet taktiež podľa neho nedostatočne reaguje na svetovú finančnú krízu a nedostatočne napĺňa potreby strednej vrstvy, rodín a najmä rodín s deťmi.