Ak niekto vlastní pôdu – teda záhradu či vinicu – s rozlohou viac ako desať árov a bude chcieť na nej stavať, bude musieť zaplatiť štátu od 100 do 500 korún za každý štvorcový meter plochy. Výška poplatkov sa odvíja od kvality pôdy. Cieľom je zmenšiť zábery úrodnej zeme.
PREČÍTAJTE SI:Poplatky za zábery pôdy spôsobujú hystériu
„V poslednom čase sa rozbehli diskusie, či ide len o polia za mestami či obcami. Zákon sa však týka akékoľvek pôdy, teda aj vnútri miest a obcí,“ tvrdí Katarína Belická, hovorkyňa ministerky pôdohospodárstva Zdenky Kramplovej. Pritom poľnohospodári pri presadzovaní návrhu zákona tvrdili, že platenie sa nebude týkať pozemkov v zastavaných častiach obcí ani výstavby na pozemkoch označených v územných plánoch obcí.
V okolí Bratislavy či Košíc už niektorí investori oznámili stavebníkom, aby si pripravili peniaze navyše, lebo si budú priplácať za pozemok pod domom. Rovnako starostovia upozorňujú na nové poplatky ľudí, ktorí chcú tento rok stavať.
| Výška odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely* |
| *podľa bonity pôdno-ekologickej jednotky, MP SR |
Podľa Milana Mušku zo Združenia miest a obcí Slovenska takýto zákon zabrzdí rozvoj miest a obcí. „Hovorilo sa, že do návrhu sa zapracujú zmeny, aby šlo skutočne len o polia mimo obcí a miest. Zatiaľ sa tak však nestalo. Rokovali sme aj s premiérom. Či sa niečo zmení, nikto nevie,“ dodal Muška.
Podľa starostov je zákon návratom k minulosti, keď poplatky odrádzali investorov. „Zaujímavé je, že štát sa ochránil od platenia,“ doplnil Muška. ,,Za pôdu pod diaľnice, priehrady a ďalšiu výstavbu, napríklad pre potreby obrany štátu, platiť netreba. Ale mestá či obce, ak si budú chcieť postaviť napríklad nájomné byty či kultúrne zariadenia, budú musieť platiť," dodal.
Združenie miest a obcí už dalo ministerstvu množstvo pripomienok, ale len niektoré ministerskí úradníci do návrhu zapracovali.
„Nemá logiku chrániť pôdu tak, že ju štát spoplatní. Naďalej si ju možno bez problémov kúpiť, ibaže kupec si musí priplatiť,“ povedal Muška. Podľa neho sa zákon dotkne každého, pretože mestá a obce budú mať menej investorov a aj ľudia, ktorí chcú vo vlastnej záhrade postaviť deťom dom, budú mať vyššie náklady.
Návrh zákona zachoval hranicu, do akej veľkosti pozemku netreba platiť. Výnimkou, kedy sa vyňatie pôdy nespoplatňuje, je pozemok, ktorý má menej ako desať árov, čiže tisíc štvorcových metrov. Stále nie je jasné ani to, koľko sa bude vlastne platiť. Či len za skutočne zastavanú plochu, čo je v podstate pôda pod samotným domom, alebo za celý pozemok.
„Stále sa ešte vedú diskusie. Je možné, že vnútrajšky obcí a miest čiže intravilány zo zákona vypadnú,“ objasnil Pavol Ňuňuk, zástupca riaditeľa legislatívneho odboru ministerstva.
Poslanec za SMK Iván Farkaš, naopak, v parlamentnej diskusii uviedol, že zákon je diskriminačný voči obciam s najlepšou pôdou a ohrozí aj mestá či obce, ktoré by chceli na poľnohospodárskej pôde stavať školy či nájomné domy.
Podľa Martina Lazíka, generálneho sekretára Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska, bude mať zákon dosah najmä na chute investorov. „Dosah bude rôzny podľa lokality. Tam, kde sú pozemky lacné, ale ide o kvalitnú pôdu, môže dôjsť až k znásobeniu ich ceny,“ uviedol Lazík.
Dôsledkom zákona by podľa Lazíka mohlo byť aj to, že sa budú predávať menšie parcely. V snahe vyhnúť sa poplatkom budú ľudia kupovať najmä menšie parcely s rozlohou do 10 árov. „Poplatky za pôdu sa dotknú najmä veľkých investorov, ktorí pripravujú priemyselné parky či centrá. Nie je vylúčené, že to ovplyvní aj ceny bytov,“ dodal Lazík.