„Toto obdobie je mimoriadne, tým výnosom sa ani nechce veriť, aj klienti sa pýtajú, či sme neurobili chybu vo výpise,“ hovorí analytik brokerskej spoločnosti Colosseum Štěpán Pírko.
Ako sa vám darí?
Ani mi nebudete veriť, keď vám to budem rozprávať. Vlani sme pre klientov zarobili v čistom po odpočítaní všetkých poplatkov 38 percent, teraz je to za dva mesiace cez 40 percent.
Ako reagujú klienti?
Keď vidia, že niečo dobre vynáša, smerujú tam ďalšie peniaze, pretože z iných investícií sú dosť sklamaní. Akcie išli dolu, ale ani nehnuteľnosti v Česku už neprinášajú toľko, čo predtým. Ešte pred rokom, dvoma ceny bytov výrazne rástli a okrem toho sa im cez 10 percent vložených peňazí vracalo ročne na nájme. Teraz ceny nehnuteľností stagnujú a nájmy klesli na päť až šesť percent, čo ťažko stačí držať krok s infláciou. Keď sa potom pozriete na komodity, ktoré narástli o desiatky percent za niekoľko týždňov, koho by to nelákalo?
Ako je to v rámci celého sveta?
Peniaze sa preklápajú do komodít vo veľkom štýle. Zaujímavý výnos je len jedným dôvodom, druhým je bezpečnosť. Prepukla finančná kríza, banky si nedôverujú, odmietajú jedna druhej požičiavať, pretože sa nevie, kto má koľko kostier v skrini. Suroviny sú atraktívne lebo nemôžu spadnúť na nulu a takisto chránia pred infláciou. A v súčasnosti nepoznám krajinu, kde by inflácia prudko nerástla.
Do čoho by mal človek v čase rastúcej inflácie investovať?
Do niečoho hmatateľného. Nehnuteľnosť, vo forme bytu, domu, pozemku, pôdy. Do komodít. Stále napríklad odporúčam ísť do zlata.
Zlato láme historické rekordy, naozaj je najvhodnejší čas?
To, že je príliš vysoko, mi argumentovali známi pred pár rokmi, už keď to bolo na 400 – 500 dolároch za uncu. Teraz je to vyše 1000 a stále sa to oplatí. Nehovorím, že to krátkodobo nemôže klesnúť, ale nedôvera v ničím nekryté peniaze sa len tak ľahko nevytratí a zlato je overenou alternatívou.
Kam máte investované vy?
Dlhodobo na pokles dolára a vzostup komoditného indexu. Teraz sa mi páčia akcie. Investormi sú takmer pochované, myslím, že nastal čas zvážiť, či niečo nekúpiť. Index indických akcií je zaujímavý, dosť výrazne klesol a indické firmy sú len minimálne napojené na americkú ekonomiku. Atraktívne však môžu byť aj americké firmy pôsobiace globálne. Príjmy majú v iných menách, ale výsledky vykazujú v dolároch, čo im pomáha. Napríklad Nike, IBM, McDonald's.
Prečo sú stále zaujímavé komodity?
Ľudia z rozvojových krajín od Číny po Brazíliu bohatnú a potrebujú práčky, televízory, ale zároveň aj cesty, železnice, telekomunikácie. Ohromne to vysáva a bude vysávať zásoby surovín. Historicky sa komodity vo vzostupnom trende držali vždy pomerne dlho – 15 a niekedy až 25 rokov. Teraz máme za sebou sedem až osem rokov rastu, ale ťažba komodít vo všeobecnosti nerastie. Dokonca ťažba zlata je nižšia ako pred piatimi rokmi a odvtedy jeho cena narástla na niekoľkonásobok. Ťažba sa nezvyšuje preto, že je ťažké nájsť suroviny a potrebné zariadenia. Nezvyšuje sa aj preto, že veľa komodít je v politicky nestabilných krajinách, kde nijaký kapitalista nemôže prísť a jednoducho kúpiť pozemok, pretože mu ho nikto nepredá.
Rastu predchádzalo obdobie dlhého pádu cien surovín, prečo nezareagovali firmy vyššou ťažbou skôr?
Sú veľmi opatrné. Ceny medzi rokmi 1980 až 1999 totiž nepadali rovnomerne, ale napríklad tri až päť rokov rástli. Všetci verili, že to pôjde hore, ale keď nové vrty či bane dokončili, tak ceny padli a oni prerobili neuveriteľné peniaze. Takže prvých päť rokov súčasného rastu tomu už nikto neveril a nad novými kapacitami ani nerozmýšľal.
Smerom hore tlačí ceny komodít slabý dolár, za ktorý sa obchodujú. Vy stále staviate na jeho oslabovanie, kedy by sa tento trend mohol obrátiť?
Trendy slabnutia a posilňovania mien sa striedajú po relatívne dlhom čase piatich až siedmich rokov. Dolár ide dolu od roku 2002, takže by sa to pomaly mohlo obracať, ale otázka znie prečo? Premýšľam nad tým často. Mohlo by to byť zmenou menovej politiky. Zvýšili by sa úroky, dolár by bol atraktívnejší a cez zníženie spotreby by sa znížil aj veľký previs dovozov nad vývozmi z USA. K takému niečomu však nedôjde, kým je šéfom centrálnej banky Ben Bernanke, ktorý robí pravý opak. Jedna pozitívna vec sa už začína diať: dolár je taký lacný, že pre investorov sú americké aktíva lacné, zatiaľ to však nelepší ani obchodnú bilanciu, ani prílev kapitálu.
Prečo vznikla súčasná kríza v USA?
Príčinou nie sú len veľmi benevolentne poskytované hypotéky v posledných rokoch, ale fakt, že Američan si už dlhší čas žije nad pomery. Historicky si sporil šesť až osem percent príjmov. Teraz si nesporí vôbec, dokonca spotrebúva viac, ako zarobí. Všetko len preto, že v ostatku sveta existujú ľudia, ktorí radi požičajú. Arabi, ktorí im dávajú ropu, Číňania zasa spotrebný tovar. Tak vzniká nerovnováha – viac sa dováža, ako sa z krajiny vyváža. USA importujú reálne tovary, ale neponúkajú za to nič, iba svoju menu. Všetci zatiaľ veria v to, že dolár, aj keď slabnúci, je pevná mena, pretože dve tretiny devízových rezerv sú v dolároch a všetko sa obchoduje v dolároch.
Reagujú na krízu USA správne?
Bernanke si myslí, že krízy možno riešiť tým, že peniaze, ktoré banky prerobili, keď príliš benevolentne požičiavali na nákup nehnuteľností, jednoducho dodá na trh. Ale to je veľký omyl, finančná kríza tu nie je bez príčiny, podobne ako v prírode bez príčiny neprichádza zima. Má vyhladiť niečo slabšie, aby to životaschopnejšie mohlo prežiť. Aj kríza má zmysel v tom, že ten, kto ľahkovážne požičiaval, o peniaze príde. Kto mal neefektívne projekty, skrachuje.
Bernanke navrhuje dosť radikálne opatrenia v rýchlom slede. Nemal by byť zdržanlivejší?
Asi áno. Bankám požičiava oproti menej kvalitným cenným papierom, dáva čím ďalej tým viac peňazí do obehu, čím ďalej tým viac znižuje úroky. Na úrokoch už pomaly nemá priestor. Počas víkendu už pomáhal zachraňovať banku Bear Stearns, ako ďaleko zájde, keď bude kríza pokračovať? Bude znárodňovať ako Briti? V tomto je svet bizarný. USA a západná Európa začínajú používať komunistické praktiky, zatiaľ čo reálny kapitalizmus nájdete v Číne. Tam sa tvrdo pracuje od rána do večera, soboty, nedele, za malé peniaze, v šialených podmienkach. Sociálny ani dôchodkový systém sa s vami nemazná, za lekárov platíte.
Američanov dostihla globalizácia, ktorú v 90. rokoch spustili…
Určite. Ak jedným veľkým hýbateľom vo svete sú peniaze, tak druhým sú demografické pohyby. Je veľa náznakov, že z USA odchádza veľa nadaných ľudí, predovšetkým Indovia a Číňania, vracajú sa domov. Po stáročia sa pritom odchádzalo do USA ako do najlepšej krajiny na svete, teraz sa to zmierňuje. Aj pre tieto vplyvy môže Amerika strácať typickú dravosť, podnikavosť.
Ako ich zasiahne starnutie populácie?
Vznikne extrémna záťaž na štátne rozpočty, ktoré tento problém vôbec neriešili. Vtedy sa bude reálne testovať pevnosť štátnych financií, v prípade USA dosť spochybňovaná. Najmä po tom, čo odstúpil hlavný kontrolór výdavkov štátneho rozpočtu, ktorý sa dostával do sporov s Bushom. Budúci rok to všetko začne a znovu doľahne aj na finančné trhy – na dôchodok pôjde prvý silný povojnový ročník a za ním ďalšie.
Hlasuj za tento článok na -->
