Záchranný plán pre ekonomiku amerického prezidenta Baracka Obamu za viac než 800 miliárd dolárov Snemovňa reprezentantov schválila v podobe, ktorá obsahuje klauzulu, že na projekty verejných stavieb sa bude využívať železo a oceľ výlučne z USA. Zákonodarcovia pritom nedbali na silnú kritiku zo strany Obchodnej komory USA a ďalších podnikateľských skupín.
Európa sa na tento trend pozerá so znepokojením. „Ak bude schválený zákon, ktorý na americkom území zakáže predaj alebo nákup európskeho tovaru, bude to niečo, na čo sa nebudeme nečinne pozerať a ignorovať to,“ povedal hovorca Európskej komisie Peter Power. Dodal, že komisia bude „pozorne študovať podrobnosti zákona, kým povie, že USA porušujú obchodné dohody“
Európska konfederácia oceliarov Eurofer už vyzvala Brusel, aby pohnal Washington pred rozhodcovské orgány Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Považuje schválené ustanovenie za porušenie záväzkov USA rámci WTO. Tvrdia tiež, že je to proti záujmom amerických spotrebiteľov, pretože USA majú v obchode s oceľou deficit a musia oceliarske produkty dovážať.
Kanadský premiér Stephen Harper tiež pohrozil, že poženie USA pred WTO, ak ustanovenie „Buy America“ nevyškrtnú zo stimulačného plánu. „Protekcionizmu je potrebné v tomto globálnom útlme čeliť,“ uviedol.
O protekcionizme, ktorý sa teraz spájaja najmä s krokmi Washingtonu, sa debatuje aj na stretnutí finančného sveta v davose. Bristký premiér Gordon Brown uviedol, že problémy vyvolané finančnou krízou nie sú dôvodom opustiť voľný obchod a medzinárodnú spoluprácu. „Nie je to ako v 30. rokoch. Svet môže postupovať spoločne,“ vyhlásil Brown.
Obchodní partneri USA majú totiž obavy, že sa cez Buy America použijú Spojené štáty stratégiu z Veľkej hospodárskej krízy 30. rokov, kedy zvýšili clá na tisíce položiek zahraničného obchodu. To vyvolalo podobné kroky v celom svete a globánu krízu výrazne zhoršilo.
Pred protekcionizmom varovali v Davose aj ďalší štátnici – japonský premiérTaró Aso, brazílsky minister zahraničných vecí Celso Amorim alebo kanadský minister financií Jim Flaherty. Dokonca aj Christine Lagardeová, francúzska ministerka financií a hospodárstva, čiže krajiny, známej silnými ochranárskymi tendenciami, zdôraznila, že pomoc slabnúcemu priemyslu nesmie poškodiť voľný obchod.
Za ochranárske opatrenia je však kritizovaná aj Európska únia, ktorá práve v sobotu uvalila antidumpingové clo až 85 percent na dovoz skrutiek z Číny. Podobné clá uplatnila aj na čínsku obuv a oceľové prúty. Únia taktiež nedávno obnovila subvencie na export mliečnych produktov.
Liberalizovať svetový obchod sa štáty sveta už osem rokov pokúšajú v rámci tzv. katarského kola rokovaní. Rokovania sa mali skončiť pred štyrmi rokmi, zostávajú však ešte rozpory, najmä v otázke obchodovania s poľnohospodárskmi produktami medzi vyspelým a rozvojovým svetom. Ministri obchodu dvadsiatky významných krajín sveta sľúbili v sobotu v Davose, že v tomto roku vyriešia zostávajúce problémy, ktoré bránia v ďalšej liberalizácii svetového obchodu. Zároveň sa zaviazali, že nebudú budovať nové obchodné bariéry.
Podľa ministrov je pozitívne, že proti americkým ochranárskym ustanoveniam „Buy America“ protestujú aj veľké americké podniky ako Caterpillar, ktorý sa bojí odvety v zahraničí. Úradujúci obchodný splnomocnenec USA Peter Allgeier v Davose pre agentúru Reuetrs uviedol, že USA pracujú na tom, aby sa pri príprave plánu na oživenie ekonomiky nedostali do rozporu s medzinárodnými obchodnými pravidlami.