Vláda plánuje vydávať dlhopisy, o ktorých dúfa, že budú pre ľudí dostatočne atraktívne na to, aby svoje peniaze nevložili na bežný účet. V prípade druhého piliera to bude pravdepodobne tak, že dôchodkové správcovské spoločnosti dostanú od štátu ďalšiu investičnú príležitosť. Či ju využijú, bude na nich.
„Nikomu sa nebude nič brať,“ povedal Fico. Dôchodkové správcovské spoločnosti by podľa neho mohli okrem investovania na amerických trhoch financovať aj niektoré infraštruktúrne projekty na Slovensku. „To bude na výbere DSS. Nech si zhodnotí, či projekt slovenskej vlády nebude ponúkať vyššie zhodnotenie,“ povedal minulý týždeň.
Zatiaľ nie je jasné, aký výnos bude štát ľuďom ponúkať, no bude to menej ako výnosy štátnych dlhopisov, načrtol minister financií Ladislav Kamenický (Smer). Pre vládu má teda tento program zmysel v prípade, že od bežných ľudí získa peniaze lacnejšie ako na medzinárodných finančných trhoch. Na porovnanie, výnosy desaťročných slovenských dlhopisov sa v čase uzávierky textu pohybovali okolo úrovne 3,6 percenta.
Analytici, ktorých oslovil denník Pravda, upozorňujú na to, že štát bude musieť nastavovať garantovaný výnos obozretne. „Štát bude musieť občanov motivovať dostatočne vysokým výnosom, resp. kupónom, pričom otázkou z pohľadu štátu ostáva efektivita v porovnaní s medzinárodnými finančnými trhmi. Na výsledný ponúkaný výnos bude mať vplyv viacero faktorov, a to napríklad: doba splatnosti dlhopisu, riziková prirážka Slovenska, a teda požadovaný výnos, za ktorý sa štát bude vedieť alternatívne financovať na finančných trhoch, ale aj domáce konkurenčné prostredie,“ hovorí Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne. „Štát môže, samozrejme, svoje dlhopisy pre retailových klientov daňovo zvýhodniť oproti iným porovnateľným finančným nástrojom, ktoré sú dostupne pre retailových klientov,“ hovorí.
Dvojročné dlhopisy štát naposledy predával s výnosom 3,4 percenta. Bežný človek od štátu pravdepodobne dostane horšiu ponuku. „Samozrejme, možno predpokladať, že výnos ponúknutý retailovým klientom bude nižší ako výnos, ktorý si dokážu kvôli objemu vypýtať finančné trhy, ale v porovnaní s bezrizikovým termínovaným vkladom by mal štátny dlhopis niesť výnos, ktorý sa bude blížiť k očakávanej úrovni inflácie,“ dodáva Kočiš.
Štát v ťažkej situácii
Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster upozorňuje, že štát v tomto prípade nemá optimálnu východiskovú pozíciu. Vláda musí vybudovať celú infraštruktúru, aby bola schopná spravovať systém potenciálne tisícov ľudí, voči ktorým bude mať vláda drobný dlh. To získavanie prostriedkov predražuje.
Šuster upozorňuje na to, že štát si na finančných trhoch požičiava obrovské objemy a nie sú s tým spojené žiadne veľké náklady. Naopak, pri dlhopisoch pre bežných ľudí vznikajú veľké transakčné náklady a náročná administratíva. Bude potrebné vytvoriť celý systém, ktorý bude drobných investorov obsluhovať. „Toto sú veľké dodatočné administratívne náklady a to bude musieť štát ušetriť na úrokoch, aby sa mu to oplatilo,“ dopĺňa Martin Šuster.
„Treba sa pozrieť na to, že či vôbec je to z hľadiska nákladov pre štát výhodné. Jedna možnosť je, že sa urobí nejaký elektronický systém, ako funguje v USA. To by asi bolo nákladovo najlepšie, lenže potom oslovíte iba časť obyvateľov. Ak chcete, aby to bolo prístupné pre každého, tak sa do toho pravdepodobne musia zapojiť veľké komerčné banky, a potom to nebude lacné. Budete potrebovať ľudí, ktorí to budú investorom predávať, a v tom prípade administratívne náklady výrazne rastú,“ dodáva. Problém vidí aj v tom, koľko môže štát pomocou týchto dlhopisov získať.
Čítajte viac Fico chce použiť na stavbu ciest peniaze z druhého piliera a z bankových účtov ľudí. Aké má možnosti?
„Podľa mňa je realistická miliarda eur v najbližších rokoch. Možno, keď naučíme obyvateľstvo, že je potrebné investovať do dlhodobých nástrojov, a nielen držať krátkodobé vklady v bankách, tak to perspektívne môže byť viac. Nepredpokladám ale, že v najbližších troch až piatich rokoch to bude viac ako miliarda eur,“ hovorí Šuster. Aj keby sa vláde podarilo mobilizovať ľudí, tak výsledok podľa neho nebude lepší ako niekoľko málo miliárd.
Pavel Škriniar z Ekonomickej univerzity v Bratislave upozorňuje na to, že táto emisia môže mať aj iné efekty. „Umožniť obyvateľstvu nakupovať štátne dlhopisy považujem skôr za edukatívny krok štátu, než za spôsob financovania štátneho dlhu. Preto na prvý pohľad nie výrazne vysoká suma nemusí znamenať, že je emisia neúspešná. Pre financovanie štátneho dlhu sú totiž iné spôsoby podstatne efektívnejšie – dlhopisy pre obyvateľstvo sú administratívne náročnejšie ako dlhopisy pre inštitucionálnych investorov,“ hovorí.
Slovensko už dlhopisy pre ľudí vydávalo
Nápad vydávať štátne dlhopisy pre bežných ľudí nie je nový. Podobnú možnosť už ľudia mali aj na Slovensku, tento nástroj využívajú aj iné krajiny, napríklad Belgicko, Chorvátsko, no aj susedné Česko.
Skúsenosť Slovákov s týmto nástrojom je rozporná. Možnosť kupovať slovenské dlhopisy dostali občania ešte v roku 1998 od vlády Vladimíra Mečiara. Štát vtedy pripravil emisiu, z ktorej chcel získať dve miliardy slovenských korún, po prepočítaní konverzným kurzom je to zhruba 33,2 milióna eur. Z pohľadu sľubovaného výnosu sa zdá, že ide o dávnu minulosť. Štát vtedy ponúkal výnos na úrovni 17 percent. Z dnešnej perspektívy je to obrovské číslo, no vtedy to tak nebolo. Za podobné úrokové sadzby ponúkali banky aj úvery.
Štát nevybral cieľovú sumu, ľudia kúpili cenné papiere zhruba za jednu miliardu slovenských korún. V súvislosti s touto emisiou vyvolal škandál vtedajší premiér Mečiar. Počas prípravy emisie totiž v podstate vyhlásil, že táto emisia bude šanca aj pre tých ľudí, ktorí by chceli zlegalizovať nakradnuté peniaze. „Tieto štátne dlhopisy si môže kúpiť každý, aj ten, kto má peniaze načierno schované a nevie ich zdaniť. Teraz mu týmto dávame šancu,“ povedal v apríli 1998 pre štátnu tlačovú agentúru. Samotný predaj sa uskutočnil o niekoľko mesiacov neskôr.
Dlhopis mal splatnosť jeden rok. K dispozícii boli rôzne menovité hodnoty od tisíc korún až po 100-tisíc korún. Dlhopis nebol verejne obchodovateľný. Ešte boli aj ďalšie pokusy o emisiu takýchto dlhopisov, no samotný depozitár cenných papierov tieto pokusy považuje za politický marketing. Týka sa to najmä pokusu medzi rokmi 2013 a 2016. V tom čase už klesali výnosy dlhopisov, vydávanie týchto dlhopisov bolo teda neefektívne. Výnosy štandardných dlhopisov sa dostali na nulu, dokonca aj pod ňu.
Príklady aj v zahraničí
Takzvané retailové dlhopisy vydávajú aj iné krajiny. Skúsenosť s dlhopismi má napríklad Česko. Aktuálne sú medzi ľuďmi dlhopisy v hodnote 91,7 miliardy českých korún. Na začiatku tohto roka vlastnilo takýto dlhopis necelých 70-tisíc ľudí. Česko vydáva viacero druhov dlhopisov, niektoré ponúkajú nízky fixný výnos na úrovni napríklad 1,3 percenta, iné sú protiinflačné, ich výnos teda reaguje na výšku inflácie a tým chráni investora pred zdražovaním.
Zaujímavú skúsenosť má Maďarsko. Krajina vydáva relatívne veľký počet dlhopisov určených obyvateľom. V minulom roku platilo, že tvorili takmer pätinu dlhu krajiny. Tie dlhopisy predávajú v krajine napríklad banky, ale aj poštové pobočky. Maďarsko tiež vydáva dlhopisy s rôznym výnosom.
Hovoriť o tom, či sú tieto programy pre občanov výhodné, je pomerne náročné, závisí totiž od perspektívy. Chorvátsko relatívne nedávno vydalo dlhopisy s výnosom 3,75 percenta, v Slovinsku to bolo 3,4 percenta. A to všetko v čase, keď v oboch krajinách bola inflácia vyššia ako výnos. Znamená to, že tieto výnosy nedokázali plnohodnotne ochrániť investované peniaze pred infláciou.
Na druhej strane platí, že v minulom roku bola v Európe ešte stále vlna mimoriadne rýchleho rastu cien. Preto platí, že Chorvátsko ponúklo investorom výnos, ktorý prekonáva dlhodobú infláciu v krajine. Tá sa pohybuje pod úrovňou troch percent. V prípade Slovinska je výnos pod hranicou dlhodobej inflácie. V tejto krajine mala emisia dlhopisov ale aj zásadný humanitárny rozmer. Vláda totiž týmto spôsobom získavala peniaze na sanovanie škôd, ktoré v krajine spôsobili masívne záplavy v lete roku 2023.
Čítajte viac Kamenický ukázal ochutnávku z ozdravných opatrení. Prichádzajú nové dane, Fico hovorí aj o prepúšťaní úradníkov
Špecifický je príbeh Belgicka. Tam v septembri vyvolala emisia dlhopisov pre bežných ľudí obrovský záujem. Belgická vláda týmto spôsobom chcela zatlačiť na banky, aby zvyšovali úrokové sadzby na vkladoch. Štát získal týmto spôsobom 22 miliárd eur a ponúkol výnos na úrovni 3,3 percenta. To je výrazne viac ako tempo zdražovania. To bolo na úrovni 2,4 percenta.
Dôležitou okolnosťou je, že štát výnosy z týchto dlhopisov zdaňoval výhodnejšou sadzbou vo výške pätnásť percent. Štandardom je sadzba vo výške tridsať percent. Význam tohto zvýhodnenia sa ukázal v marci 2024. Vtedy vláda urobila ďalšie kolo predaja dlhopisov, no týmto spôsobom získala len necelú polmiliardu eur. Štát v tomto prípade už neposkytoval dňové zvýhodnenie, výnos dlhopisov tiež už neporážal aktuálnu mieru inflácie, na dlhodobý priemer však stačil.
Čítajte viac Dôchodkový systém nevládze už teraz a bude horšie. Ako to vidí prestížna organizácia?
Poraziť infláciu nie je kľúčové
Dôležité je tiež dívať sa nie na aktuálnu mieru inflácie, ale na tú budúcu. „Výnos dlhopisov by nemal zohľadňovať minulú, ale očakávanú infláciu,“ hovorí Pavel Škriniar. V praxi to znamená, že garantovaný dlhopis nemusí byť zlý nástroj ani v prípade, že v konkrétnej chvíli dlhopis neporáža tempo zdražovania.
„Nepozerajme sa na uplynulé dva roky, keď bola vysoká inflácia, viac-menej žiadne dlhopisy ju nedokázali poraziť. Pozerajme sa do budúcna, keď očakávame infláciu okolo 2,5 percenta. Teraz štát na svojich dlhopisoch platí zhruba 3,5 percenta. Na retailových by určite platil menej, lebo má s nimi obrovské administratívne náklady. Realisticky sa môžeme baviť, že tie dlhopisy by mohli mať úročenie okolo troch percent, to by už infláciu malo poraziť,“ hovorí Šuster.