Podobné prekvapenie zažijú stovky domácností vo Veľkom Krtíši či v Senici, ktoré spomedzi okresných miest najvýraznejšie zdvihli dane za byty. Podľa veľkosti bytu si tak domácnosti musia nachystať o sto až tristo korún viac ako pred rokom.
„Domácnosti v Krtíši zmenu daňovej politiky mesta pocítia, zaplatíme raz toľko ako vlani. Je to veľa,“ poznamenáva Marta Bernárová. Za byt s rozlohou 80 m2 totiž tento rok odvedie mestu 560 korún, vlani vystačila s polovicou tejto sumy.
Vyššie dane však čakajú na majiteľov bytov takmer v každom druhom okresnom meste Slovenska. Zvýšenie daní pocítia nielen majitelia bytov a rodinných domov, ale najmä podnikatelia. Svedčí o tom správa Podnikateľskej aliancie Slovenska o daniach z nehnuteľností na tento rok.
Mestské dane nepríjemne prekvapia rodiny
Rodiny bývajúce v panelákoch vo Veľkom Krtíši, v Senici, ale aj v Košiciach, Trebišove, Trnave či Trenčíne tento rok budú platiť mestu výrazne vyššie dane ako pred rokom. Sú to okresné mestá, ktoré vedú rebríček zvyšovania dane z bytov po novom roku. Samosprávy pritom zdôvodňujú zvyšovanie daní z nehnuteľností rôzne – potrebou získať viac peňazí pre služby mesta, drahšími energiami, príchodom eura alebo jednoducho tým, že niekoľko rokov na dane nesiahli.
Pre vyššie dane z bytov či rodinných domov sa pritom rozhodli veľké aj malé mestá, bez ohľadu na ekonomickú silu regiónu či sociálne problémy v meste a jeho okolí. O niečo menej – desiatky korún – však zaplatia aj rodiny v Banskej Bystrici, Myjave, Sabinove, Poprade, Stropkove a mnohých ďalších mestách.
Veľký Krtíš zvýšil dane obyvateľom o 100 percent napriek tomu, že ide o mesto a región, ktoré patria medzi najslabšie ohnivká slovenskej ekonomiky. Kým ešte vlani platili obyvatelia v bytoch 3,50 koruny za štvorcový meter, v tomto roku už zaplatia sedem korún. Menšie, len 33-percentné, zdraženie sa dotkne rodinných domov. Podľa Eriky Ľavčokovej, hovorkyne mestského úradu, mala samospráva tri dôvody na taký skok.
„Zrovnoprávnili sme daň pre byty v panelákoch a rodinné domy. Samotné zvýšenie u jedných či druhých sa schválilo z dôvodu, že viac ako desať rokov sa u nás dane nezvyšovali a je predpoklad, že najbližšie tri, štyri roky sa opäť nebudú zvyšovať. A v Krtíši stúpli v ostatnom čase ceny nehnuteľností, čo by sa malo prejaviť aj na výške daní. Trojizbový byt sa dal ešte pred rokom kúpiť za 250-tisíc korún, teraz stojí ten istý byt 400– až 450-tisíc korún,“ vysvetlila Ľavčoková.
Mesto Senica zdôvodňuje zdvojnásobenie bytovej dane faktom, že náklady na služby poskytované občanom rastú, takže mestská kasa si pýtala viac aj od obyvateľov. „Snažíme sa citlivo siahnuť na dane, ale rast nákladov nám nedal na výber. Upozorňujeme, že zvýšenie bytovej dane nám z milióna príjmov urobí dva. Je to však len zlomok nášho 380-miliónového rozpočtu,“ spresnil Peter Huta, zástupca primátora Senice.
Najvyššiu sumu v stovkách korún si priplatia majitelia väčších bytov v Košiciach, kde sa bytová daň zvýšila len o polovicu, ale Košice sa tak s 12 korunami za každý štvorcový meter dostali na úroveň najdrahšej zdaňovanej lokality na Slovensku – centrálnej Bratislavy.
„Zvyšovanie cien nastalo iba v katastrálnom území Stredné mesto (centrum). Ostatné časti ostali na rovnakej cene. Dôvod je jednoduchý, hodnota stavieb v centre mesta je rozdielna v porovnaní s ostatnými časťami mesta,“ vysvetlila Jana Geročová, hovorkyňa košického magistrátu. Košice si tak sľubujú, že 37-miliónová suma vybratá z bytovej dane tento rok narastie o niekoľko miliónov.
Prekvapením je, že takmer ojedinele pristúpili samosprávy aj k zníženiu dane. Rodiny bývajúce v rodinných domoch v Prievidzi či Martine budú na rozdiel od spoluobčanov v bytovkách platiť menej ako vlani.
„Výšku daní z nehnuteľností mesto Martin menilo s cieľom vyrovnať rozdiely v zaťažení rôznych foriem vlastníctva. V roku 2007 bola daň z nehnuteľnosti pre byty štyri koruny a pre rodinné domy šesť korún za každý štvorcový meter. Na tento rok je to v oboch prípadoch vyrovnané na 5 korún,“ spresnil Jozef Petráš, hovorca mesta Martin.
O miestnych daniach často chýbajú informácie
Výška dane z nehnuteľností je v rukách samospráv od roku 2005. Poslanci každého mesta či obce rozhodujú, akou daňou zaťažia byty, domy, záhrady či stavebné pozemky obyvateľov. Rovnako nastavujú aj podnikateľské dane platené za firemné haly, kancelárie alebo pôdu.
Dane z nehnuteľností tvoria súčasť príjmov do spoločnej kasy, z ktorých sa platia služby občanom, ako je osvetlenie, správa ciest alebo mestská sociálna politika.
Podľa analýzy Pravdy mnohé – najmä menšie – mestá však nemajú na svojich internetových stránkach zverejnené ani len všeobecne záväzné nariadenie o výške dane z nehnuteľností. Sadzby dane zverejňujú dôsledne väčšinou len krajské či okresné mestá.
Chýbajú aj prepočty dosahov zmien v daniach na firmy alebo obyvateľov. Len výnimočne je uvedené, koľko z konkrétnej dane tečie do spoločnej pokladnice mesta či obce.