Čínsku dominanciu vidieť aj v oblasti zelených technológií. Zahraničné médiá upozorňujú na množstvo príkladov, keď čínske firmy predstavujú veľkú konkurenčnú hrozbu pre výrobné odvetvia v Európe. Pre mnohých je konkurovanie čínskym výrobkom pre ich nízku cenu veľmi komplikované. Najnovšie sa to ukazuje aj pri solárnych paneloch.
Čínski výrobcovia vyrábajú toľko panelov, že to spôsobuje celosvetový prebytok. Až 80 percent z ich celosvetovej produkcie sa vyrába práve v Číne. Množstvo vyrobených panelov a slabší dopyt spôsobili, že sa ich cena prudko prepadla. V súčasnosti zaplavili trh a sú také lacné, že ich niektorí ľudia v Holandsku či Nemecku používajú na obloženie plotov, informuje ekonomický portál Financial Times.
Čítajte viac Z Nitry do Bratislavy za 15 minút. Príbeh lietajúceho auta pokračuje, mieri k sériovej výrobe
Lepšia dostupnosť panelov a ich nízke ceny motivujú aj slovenské domácnosti, aby si na strechu svojho domu inštalovali malú slnečnú elektráreň. „Celkovo sa fotovoltika stala dostupnejšou a atraktívnejšou voľbou pre domácnosti, čo vedie k rastúcemu záujmu o jej inštaláciu,“ hovorí pre Pravdu Michaela Krivá, hovorkyňa Stredoslovenskej energetiky.
Denník Pravda pripravil sériu otázok a odpovedí, ktoré môžu domácnostiam pomôcť rozhodnúť sa, či si solárne panely obstarajú.
1. Prečo ide cena solárnych panelov nadol?
Rozmach solárnej energie sa nezačal náhodne. V časoch energetickej krízy sa mnoho domácnosti začalo obzerať po možnostiach, ktoré by im vedeli skresať drahé účty za energie. Inštalovať solárne panely pre nich bola jedna z hlavných možností. Nárast cien energií bol stimulom pre mnohé európske domácnosti, aby inštalovali panely na strechách svojich domov, čím ušetrili na účtoch a predávali zelenú elektrinu späť do siete.
Veľký záujem Európanov vlastniť malú slnečnú elektráreň spôsobil rozmach výrobných kapacít. To sa postupne prejavilo aj pri znižovaní cien komponentov, najmä fotovoltických panelov. Masívny dopyt ľudí po paneloch postupne utíchol, ale výrobcovia ďalej pokračovali vo zvýšenej výrobe. Zvýšená ponuka a nižší dopyt znamenali jedine to, že cena šla nadol. Lacné solárne panely tak postupne zaplavili trh. Podľa odhadov Medzinárodnej energetickej agentúry dosiahne do konca roka celosvetovo dodávka solárnych panelov 1 100 gigawattov, čo je trojnásobok súčasnej prognózy dopytu.
Čítajte viac Máme najdrahší benzín v okolí. Koľko sa dá ušetriť za hranicami?
Na ilustráciu aktuálnej ceny solárnych panelov uvedieme ich cenu za inštalovaný výkon. Solárny panel stál na konci marca 11 amerických centov za jeden inštalovaný watt. To bola polovica ceny v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Na porovnanie, v roku 2011 bola cena za jeden inštalovaný watt na úrovni viac ako 1,2 dolára, uvádza agentúra Bloomberg. Ak sa pozrieme ďalej do minulosti, ceny boli omnoho vyššie. Kým v roku 1987 bola cena na úrovni 10 dolárov, tak v roku 1977 bola dokonca na úrovni 76 dolárov. Očakáva sa, že cena bude ďalej klesať.
2. Je o energiu zo slnka na Slovensku záujem?
Inštalovaný výkon solárnych elektrární sa vlani zvýšil takmer o polovicu a dosiahol 840 megawattov. „V sektore fotovoltiky sme v roku 2023 zaznamenali pomerne výrazný nárast inštalovanej kapacity, ktorý je spôsobený predovšetkým záujmom zo strany firiem, ktoré motivuje potreba energetickej transformácie,“ hovorí Ján Karaba, riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).
Asociácia zverejnila správu o stave rozvoja obnoviteľných zdrojov energie v slovenskej energetike. Vedúci autor správy Boris Valachy upozorňuje, že ani sľubný nárast kapacít fotovoltiky však na naplnenie klimatických cieľov stačiť nebude.
Za zvyšovaním inštalovaného výkonu fotovoltických zariadení stoja v prevažnej miere slovenské firmy. Na vlnu záujmu o slnečnú energiu však naskočili aj domácnosti. Znižovanie cien panelov podľa Stredoslovenskej energetiky motivuje čoraz viac ľudí rozmýšľať o investícii do fotovoltického systému. „Výrazný dopyt domácností ovplyvňuje aj avizované spustenie národného projektu Zelená domácnostiam, ktorý vyhlásila Slovenská inovačná a energetická agentúra ku koncu roka 2023,“ vysvetľuje Michaela Krivá. Domácnosti si tak podľa nej môžu svoju investíciu do fotovoltického zariadenia znížiť až o 4 025 eur, a to pri splnení podmienok stanovených agentúrou.
3. Komu sa fotovoltika oplatí?
Snaha byť čiastočne energeticky nezávislý či znižovanie účtov za energie. To sú hlavné dôvody domácností, ktoré sa rozhodli investovať do solárnych panelov či o tom uvažujú. Je niekoľko faktorov, ktoré treba mať na pamäti, ak sa domácnosť rozhodne do fotovoltiky investovať. V zásade platí, že čím je spotreba elektriny v domácnosti vyššia, tým sa fotovoltika viacej oplatí. „Domácnosti s vyššou spotrebou elektrickej energie sú vhodnejšie pre fotovoltické systémy, keďže majú tendenciu mať vyššie energetické nároky. Samozrejme, aj domácnosti s nižšou spotrebou môžu mať z fotovoltiky prínos, najmä pokiaľ sú efektívne v úsporách energie a chcú znížiť svoje účty za elektrinu. V tomto prípade však treba počítať s vyššou návratnosťou investície,“ hovorí hovorkyňa Stredoslovenskej energetiky.
Pre lepšiu predstavu môžeme použiť ilustračný príklad. Všeobecne sú vhodné fotovoltické systémy pre domácnosť, ktorá využíva elektrinu na vykurovanie, ohrev teplej vody či prevádzku spotrebičov. V takomto prípade je spotreba elektriny v tomto type domácnosti vyššia, to znamená, že aj návratnosť investície môže byť rýchlejšia. „Ideálne je tiež prispôsobiť režim svojej domácnosti výrobe elektriny z fotovoltiky, pokiaľ domácnosť nevyužíva fyzickú alebo virtuálnu batériu. Teda prispôsobiť svoju spotrebu výrobe z fotovoltického systému,“ vysvetľuje Michaela Krivá.
Takéto domácnosti majú podľa nej väčší potenciál pre úspory energie, finančné výhody z fotovoltiky a lepšiu návratnosť. Domácnosti, ktorá uvažuje nad investíciou do fotovoltiky, odporúča, aby si urobila dôkladnú analýzu návratnosti investície, zvážila individuálne potreby a podmienky domácnosti pred tým, ako sa rozhodne pre inštaláciu systému.
4. Ako je na tom prenosová sústava?
Na jednej strane síce cena samotných solárnych panelov prudko klesá, no na druhej strane mzdové náklady rastú, čo predraží inštaláciu panelov. Problémom môže byť aj zastaraná prenosová sústava, ktorá nápor nových zdrojov nemusí uniesť. Problémy s kapacitou siete ovplyvňujú väčšinu krajín a nedajú sa ľahko a rýchlo vyriešiť.
Natíska sa otázka, či je možné zapojiť menšiu fotovoltiku do sústavy a aké oznamovacie povinnosti voči prevádzkovateľovi prenosovej sústavy sú potrebné. „Domácnosti zvyknú mať inštalovaný výkon fotovoltickej elektrárne nižší ako päť megawattov, preto k takýmto zdrojom sa Slovenská elektrizačná a prenosová sústava nevyjadruje a ani nemajú oznamovaciu povinnosť voči prenosovej sústave,“ vysvetľuje pre Pravdu hovorkyňa spoločnosti Sandra Čičová Kotzigová.
Lokálne a malé zdroje fotovoltických či veterných elektrární majú výnimku z pravidiel pre pripájanie do sústavy. „Vždy však pripájanie týchto zdrojov musí byť v súlade s pravidlami pripájania, ktoré určuje prevádzkovateľ sústavy, do ktorej sa zdroj pripája,“ dodáva hovorkyňa Čičová Kotzigová.