Nepredstavoval som si, že budem manažérom

Pred dvadsiatimi rokmi naprogramoval s kamarátom prvý antivírusový program NOD, ktorý sa dnes predáva vo viac ako 160 krajinách sveta. Pred pätnástimi rokmi založili spoločnosť Eset, ktorá dnes patrí k najrýchlejšie rastúcim technologickým firmám v regióne Európy, Blízkeho východu a Afriky. O tom, ako sa z programátora stal manažér, hovorí v rozhovore pre Pravdu nový generálny riaditeľ Esetu Miroslav Trnka.

04.02.2008 08:38
Miroslav Trnka Foto:
Miroslav Trnka, generálny riaditeľ spoločnosti Eset.
debata

Vraj máte piatok vyčlenený na rozhovory pre médiá. Stal sa z vás mediálne známy muž?

Nuž. Dosť ma ten záujem prekvapuje. Dokonca ma čoraz viac pozývajú na rôzne spoločenské akcie. Ak by som mal každý deň chodiť na nejaké podujatie a ešte k tomu v smokingu… neviem si to dosť dobre predstaviť. Nemám správne predpoklady na takéto veci.

Aké sú to?

Netancujem, nemám široký okruh známych. Nebaví ma to. Ako sa hovorí, nie som "party animal”.

Ako znášate záujem médií?

Zatiaľ dobre. Aj keď je to niekedy únavné. Najmä, ak si človek naplánuje čas a do toho vpadne novinár, že potrebuje niečo rýchlo do zajtrajšieho vydania. Potom odsúvam ostatné veci a sú z toho stresy. Ale zatiaľ to zvládam a teší ma, že aj novinári sú ku mne zatiaľ veľmi korektní.

Od Nového roka ste generálnym riaditeľom firmy. Niečo sa tým pre vás zmenilo?

Určite. Fungovali sme v starom modeli riadenia, ktorý bol od založenia firmy zabehnutý a fungoval, keď nás bolo málo. Teraz nás je viac ako sto a už to nejde. Žiadala sa iná organizácia firmy. Pre mňa osobne to znamená viac roboty aj zodpovednosti. Pre niekoho je to výzva, ja som si však nepredstavoval, že život prežijem ako "topmanažér“. Lenže, zase, keď je to potrebné, rád to pre firmu urobím.

Nemáte pocit, že je to už seriózna funkcia?

Nepochybne. Eset je už dosť seriózna firma, a tak byť na jej čele je určite seriózna, a najmä veľmi zodpovedná funkcia. Nemyslím si, že by som bol archetyp dokonalého manažéra, ale niekto musí previesť firmu týmto obdobím. Prišli s tým za mnou ostatní majitelia, nemohol som odmietnuť. Keď firma vyrastie z „garáže či obývačky“ na celosvetovú spoločnosť, ktorá predáva produkty v 160 krajinách sveta, totálne všetko sa zmení. Aj to, prečo sme firmu zakladali, je už o niečom inom. Dá sa tým podmienkam prispôsobiť, ale minimálne sa musí chcieť. A keď niekto nemá predstavu, že by chcel život prežiť ako manažér, tak to nebude robiť. Alebo keď je do toho násilne vtlačený, tak to bude robiť zle. Najlepšie riešenie je dať funkciu tým, ktorí to chcú, vedia robiť a navyše ich to aj baví. Chlapci by napríklad mali chodiť na vojnu, keď majú osem alebo desať rokov, lebo vtedy ich to baví. Aj my sme sa dostali do stavu, že to robíme, ale už to nie je to, čo sme kedysi robiť chceli. Manažovanie ľudí je úplne niečo iné ako programovanie.

Cítite sa byť do funkcie navlečený?

Prišlo to prirodzene s vývojom firmy, aj keď mi je to trošku ľúto. Chcel som byť programátorom, bavia ma počítače a funkcia ma trošku posúva do inej oblasti. K práci s ľuďmi. Mal som pred ňou ostych, pretože podľa mňa je to jedna z najťažších prác. Počítače sú stroje, správanie majú celkom jasne nalinkované, môžete ho predvídať, ak sa zoznámite s faktami. U ľudí to tak nie je. Nikdy neviete, čo si človek naozaj myslí, ako sa naozaj zachová, čo ovplyvňuje jeho správanie. Dá sa to len odhadovať. Je veľmi nepríjemné, že nepoznáte presné fakty a neviete výsledok presne modelovať.

Dajú sa pri práci s ľuďmi využiť skúsenosti z práce s počítačmi?

Žeby nejaká algoritmizácia procesov? Každý priemerne inteligentný človek môže túto prácu robiť dobre, ak sa nad ňou trochu zamyslí. Nie je to zase nejaká veda.

Začnete študovať príručky pre manažérov?

Áno, kúpil som si nejaké. Dokonca mám poradcu. Keď niečo robím, tak to chcem robiť dobre a teraz nemám príliš času nazvyš, aby som študoval, ako na to. Poradca vám nepovie nič, čo by ste sami nevedeli, ale má skúsenosti. Napríklad, ako si rozdeliť úlohy. Čo je dôležitejšie a čo menej. Ušetrím vďaka tomu kopu času.

Dali ste si poradiť aj pri zmene štruktúry firmy?

Áno. Snažíme sa k všetkému pristupovať seriózne, vedecky (smiech).

Akým obdobím musíte Eset previesť?

Reštrukturali­záciou. Aby zvládol veľký rast a ustálil sa.

Ako sa dá zvládnuť rast na úrovni takmer 1500 percent za posledných päť rokov?

Rast sám osebe hovorí o vysokých ziskoch, a tie môžu byť nebezpečné. Ak necítite nad sebou tlak a nemusíte obracať každú korunu, hrozí, že nebudete robiť veci efektívne. Navyše, treba zvládnuť veľký počet ľudí, ktorí prichádzajú do zabehnutej firemnej kultúry. Musíte ich do nej začleniť, stále niekoho oboznamovať s vecami, ktoré vám pripadajú samozrejmé. Sme dosť špecifická firma a ľudia, ktorí k nám prídu pracovať, sú často prekvapení.

Špecifická v akom zmysle?

Robíme výskum a vývoj. Niekedy dokonca až základnú vedu. Veľa podobných firiem na Slovensku nie je. Špecifickou vzorkou je teda aj osadenstvo a kultúra firmy. Niektoré veci sú ešte pozostatkom z čias, keď sme boli iba partia kamarátov. Na druhej strane, máme relatívne dosť peňazí na bohatý sociálny program. Snažíme sa na zamestnancov myslieť možno viac ako inde, pretože obchodujeme s ideou a na myslenie im chceme pripraviť čo najlepšie podmienky.

Dá sa pri takom raste vôbec udržať akýsi rodinný charakter firmy?

Mám ostych používať také veľké slová. Predsa len, keď si to rozmeníme na drobné, nie je to tak. Matka alebo deti budú vždy viac ako práca či zamestnanci.

Myslím to skôr obrazne.

Iste. Súdržnosť a spolupatričnosť vo firme vznikajú aj bez toho, aby sme sa o to snažili. Keď je firma úspešná, aj zamestnanci sú radi a dokonca používajú slovíčko hrdí. Sú hrdí na to, že sú súčasťou a podieľajú sa na úspechu firmy. Odchádza od nás len málo zamestnancov.

Fluktuácia je v slovenských IT firmách skôr pravidlom. Ako to, že vás obchádza?

Ako každý, aj my máme problém zohnať šikovných ľudí. Až donedávna však od nás odchádzalo minimum ľudí. Minulý rok sme sa však po prvý raz stretli s tým, že sme sa s niekým dohodli na odchode. To, žeby od nás človek odišiel ku konkurencii, sa stáva výnimočne.

Máte nejaké špeciálne zmluvy so zamestnancami, ktorí robia priamo vo vývoji, aby v prípade odchodu ku konkurencii nevyniesli háklivé dáta?

Takúto snahu má hádam každá technologická firma. Na Slovensku to síce môžete mať, ale vymáhať to je veľmi ťažké. Účinnejšie je skôr odchodom ľudí predchádzať.

V inzerátoch lákate nových zamestnancov aj na polohu firmy v centre mesta. Chystáte sa však sťahovať do typického biznis centra v Aupark Tower. Nebude vám za centrom ľúto?

Ani nie. Nové priestory budú ďalším krokom k rozvoju firmy. Navyše nadšenie z úplného centra schladia vždy ráno možnosti parkovania.

V decembri bol NOD32 opäť vyhodnotený za najlepší antivírusový program na svete. Čím dokáže poraziť konkurentov?

V testoch sa nám síce darí dobre, ale kriticky musím povedať, že väčšina z nich nie je dostatočne odborná a testeri do výsledkov často vnášajú osobné sympatie. Napríklad podľa štatistík končia v nemeckých testoch oveľa lepšie nemecké antivírusové programy, ako v iných testoch. Nechcem tým nič naznačovať, ale je to štatistický fakt. Urobiť objektívny test antivírusových programov je neuveriteľne náročné. Po odbornej, ale aj po finančnej stránke. Testy majú síce svoje miesto v žurnalistike, ale ľudia by ich nemali preceňovať.

Podľa čoho by sa teda mali ľudia pri výbere antivírusov rozhodovať, keď nie podľa testov?

Prvé kritérium je, či firma, ktorá program vyrába, je toho vôbec schopná. Sú napríklad antivírusy, ktoré sú zadarmo. Podľa mňa je úplne nereálne, aby zopár nadšencov dokázalo mať prístup k množstvu infiltrácií, ktoré sa na svete objavia, a o schopnosti spracovať ich ani nehovoriac. Ťažko to zvládajú aj veľké firmy, ktoré majú stovky zamestnancov a vynakladajú na to obrovské peniaze. Je to, ako robiť génový výskum doma. Týmto je jedna kategória antivírusov vybavená. Všetky produkty zo svetovej špičky sú spoľahlivé. Medzi nimi sa treba rozhodovať podľa osobných preferencií. Či chcem program, ktorý bude rýchlejší a menej zaťaží počítač, alebo mám sympatie k nejakej značke, alebo sa mi páči ovládanie a dizajn produktu. A nakoniec, dôležitá je aj cena.

V posledných rokoch sa snažíte preraziť v USA. Je to ťažké?

Prienik do USA nám trval pomerne dlho. Vypracovať si pozíciu na americkom trhu chce čas. V našej brandži je to obchod s dôverou. Užívateľ nemá možnosť objektívne zmerať, nakoľko je jeden program lepší od druhého. Samozrejme, Američania majú dôveru najmä vo svoje produkty. Často sme počúvali, ja vám verím, že je váš program dobrý, aj testy máte fantastické, ale ja potrebujem firmu, ktorá je tu desať rokov, má kamennú budovu v USA a ďalších desať rokov tu ešte bude.

Objavili sa informácie, že v USA hľadáte partnera, ktorého by ste kúpili alebo sa s ním spojili. Je to pravda?

Bolo to nedorozumenie, ktoré vzniklo po rozhovore našich ľudí z americkej pobočky pre jedno tamojšie médium. Oni sa nevyjadrili celkom presne a úplne inak to naformuloval aj redaktor. Skrátka vyšla nezmyselná tlačová správa. Dokonca sa objavili správy, že švédska firma Eset ide fúzovať so Symantecom. Pravda je, že kupujeme jednu malú českú firmu, ktorá sa zameriava na sieťovú bezpečnosť. A pravdepodobne budeme v kupovaní ďalších menších firiem pokračovať, ale chceme sa držať stále na poli počítačovej bezpečnosti.

Hlasuj za tento článok na -->

Miroslav Trnka (46)
Vyštudoval odbor automatizované systémy riadenia na Slovenskej technickej univerzite v Trnave. V roku 1992 založil spolu s Petrom Paškom a Rudolfom Hrubým firmu Eset. Jej hlavný produkt – antivírusový program NOD32 sa predáva po celom svete. Od Nového roka je generálnym riaditeľom Esetu.

debata chyba