Regionálne rozdiely v cenách nehnuteľností pritom spôsobovali najmä rozdiely ekonomickej úrovne regiónov. „Je možné predpokladať, že v tých regiónoch, v ktorých ceny nehnuteľností na bývanie výrazne zaostávali, budú v budúcnosti rásť rýchlejšie, zväčša v nadväznosti na prílev investícií a rast ekonomickej úrovne,“ uvádza sa v správe centrálnej banky o stabilite finančného sektora v minulom roku. Táto skutočnosť sa pritom podľa NBS potvrdila napríklad aj vo vývoji cien nehnuteľností na bývanie v žilinskom kraji v období rokov 2006 až 2007.
Ako sa ďalej uvádza v správe, určité výkyvy vo vývoji cien nehnuteľností však možno badať, najmä pred vstupom krajiny do Európskej únie v roku 2004 a takisto v súčasnosti pred vstupom krajiny do eurozóny.
„Vo vývoji cien sa prejavujú určité prvky nestability, dané najmä náladami trhu, očakávaniami a obavami a preto rýchly rast cien bol následne modifikovaný korekciami. Optimistické nálady na trhu a očakávaný rast cien nehnuteľností sa prejavili prestrelením cien nad úroveň, ktorá je daná dosiahnutou ekonomickou úrovňou,“ konštatuje NBS.
Preto možno podľa centrálnej banky očakávať, že podobne ako v roku 2005 môže aj v súčasnosti prísť korekcia, vďaka ktorej sa ceny nehnuteľností opäť vrátia na výšku zodpovedajúcu ekonomickej úrovni. Nemusí to však nevyhnutne znamenať pokles cien, ale aj spomalenie ich rastu alebo stagnáciu, čím by vlastne „počkali“ na ekonomickú úroveň, pri ktorej by boli zodpovedajúce.