Slama z obilia či olejnín je pri výrobe tepla asi trikrát lacnejšia ako plyn a je jej dostatok. Každoročné poľnohospodárske prebytky slamy by postačovali na vykurovanie až tretiny slovenských bytov.
Rozdiely v nákladoch medzi plynom a slamou však neznamenajú, že aj výsledné teplo je trojnásobne lacnejšie. Palivové náklady sa naplno prejavia až po splatení vyššej investície do kotlov na spaľovanie slamy. Trenčianska spoločnosť Služby pre bývanie si za teplo zo slamy na sídlisku Juh účtuje 658 korún za gigajoule. Na opačnom konci mesta v časti Sihoť predáva firma gigajoule tepla z plynovej kotolne za 712 korún. Pre zdraženie plynu však má teplo na Sihoti zdražieť od augusta až na 872 korún za gigajoule.
Ceny tepla zo slamy chce firma udržať. „Po asi šiestich rokoch, keď sa investície odpíšu, môže ísť cena tepla dole,“ hovorí konateľ Služieb pre bývanie Jozef Greňo. Do prestavby bývalej uhoľnej kotolne na spaľovanie slamy firma investovala z vlastných peňazí a úveru zatiaľ 87 miliónov korún. Spoločnosť teplom zásobuje približne 12-tisíc bytov, čo je takmer polovica Trenčína. Z toho vyše 2-tisíc bytov na sídlisku Juh má už teplú vodu zo slamy. Do budúcnosti chce firma investovať do prestavby ďalších kotolní a súčasný pomer výroby tepla z plynu a slamy v meste otočiť.
Podobné plány si podľa šéfa Slovenského zväzu výrobcov tepla Miroslava Obšívaného môžu dovoliť len mestá na nížinách. „Náklady na prepravu biomasy sú vysoké,“ upozorňuje Obšívaný. Aj Greňo pripúšťa, že slamu možno vykupovať najviac po Považskú Bystricu. Poľnohospodári pôsobiaci severnejšie jej už majú sami nedostatok. Pre prípravu hnoja tak zháňajú slamu z juhu. Aj z toho dôvodu sa v Novej Dubnici medzi Trenčínom a Považskom Bystricou rozhodli v roku 2003 nahradiť plyn spaľovaním drevnej štiepky. Spoločnosť Termonova si sama spracúva drevo na štiepky a tento rok v Novej Dubnici predáva gigajoule tepla za niečo cez 600 korún.
Firma Služby pre bývanie mala v Trenčíne spočiatku problém nájsť výrobcu kotlov na slamu. Vhodnú firmu napokon našla v Dánsku. „Dodávali kotly aj do Hondurasu na spaľovanie kokosových orechov,“ hovorí Greňo.
Prvá kotolňa na slamu pri sídlisku Juh by mala ročne spáliť asi 10-tisíc ton slamy. Kúrenie je automatické. Spaliny sa zachytávajú a väčšinu dymu tak podľa Greňa tvorí vodná para. Do kotolne zavíta s čerstvou slamou asi jeden kamión denne. Spoločnosť pripravuje v blízkych Potvoriciach linku na zhutňovanie slamy do peliet, po spustení ktorej zoberie jeden kamión dvojnásobok paliva.