Estónsko, Lotyšsko a pomaly aj Litva sa musia v súčasnosti vyrovnávať s prudkým zdražovaním, rastúcimi zástupmi nezamestnaných, ale aj s prepadom cien nehnuteľností, ktoré niekoľko rokov závratne stúpali. Ľudia aj firmy prestávajú dôverovať ekonomike, menej míňajú a investujú. Kedysi najrýchlejšie rastúci región, ktorý naštartoval vstup do Európskej únie v roku 2004, sa tak dostáva do útlmu a zaradí sa medzi najpomalšie napredujúce. K euru, ktoré Litve pred dvoma rokmi len tesne uniklo, sa pobaltské krajiny dostanú podľa ekonómov najskôr v roku 2013.
„Niektoré príznaky prehriatia ekonomiky – keď rastie rýchlejšie, ako by mala – vidieť aj na Slovensku. Nie sú však ani zďaleka také vypuklé ako v pobaltských krajinách. Prinajmenšom najbližšie dva až tri roky slovenské hospodárstvo výrazné spomalenie nečaká,“ myslí si Michal Mušák, analytik Slovenskej sporiteľne.
Ľudia si napríklad podľa neho na Slovensku síce odkladajú každý rok menej peňazí, úspory však stále rastú. V štátoch okolo Baltského mora však boli obdobia, keď úspor ubúdalo. Obyvatelia týchto krajín siahali na odložené rezervy a zároveň sa zadlžovali.
„Veľká časť z obrovských úverov od škandinávskych bánk však v krajine putovala na nehnuteľnosti a dovezený spotrebný tovar namiesto investícií do vývozných odvetví, výskumu a vývoja,“ skonštatoval denník Financial Times.
Diera v obchode medzi pobaltskými krajinami a svetom sa tak značne prehĺbila. V pomere k hrubému domácemu produktu, teda všetkému, čo sa v krajine za rok vyprodukuje, je v pobaltskom regióne päťnásobne väčšia ako na Slovensku.
Spomalenie estónskej, lotyšskej aj litovskej ekonomiky však alarmujúcemu schodku môže pomôcť. Dovozy by sa totiž mali spomaliť, kým vývoz z krajiny by mohol stúpať.
„Ekonomiky v regióne sú veľmi malé, otvorené a závislé od eurozóny. V krajinách s eurom, s ktorými pobaltské štáty najviac obchodujú, sa pritom tiež zhoršujú ekonomické vyhliadky. Pre firmy to však znamená šancu preorientovať vývozy zo západných trhov na východ – krajiny strednej a východnej Európy, Rusko alebo Čínu,“ uviedol pre Pravdu Gitanas Nauseda, hlavný ekonóm litovskej pobočky švédskej banky SEB.
Najväčší problém pre Pobaltie je podľa neho v súčasnosti prudké zdražovanie. V Lotyšsku rastú ceny takmer 20-percentným medziročným tempom, v Estónsku aj Litve je to vyše desať percent.
„Inflácia ničí vyhliadky na rast do budúcnosti. Vlády v jednotlivých krajinách pritom veľmi nemajú nástroje, aby situáciu zlepšili a zabránili zdražovaniu,“ dodal Nauseda.
Vzostup a pád ekonomík zatriasol firmami
Podniky v pobaltských krajinách museli za dva roky nájsť recept najskôr na dvojciferný rast hospodárstva, neskôr cien aj platov a následný pád. Fínska spoločnosť Elcoteq so sídlom v estónskom Tallinne napríklad presedlala z výroby súčiastok do mobilných telefónov na hotové výrobky pre komunikačné siete. Kým vlani musela do závodu voziť pracovníkov z Maďarska, tento rok tri stovky z 2 200 zamestnancov dostali výpoveď. Rýchly rast cien totiž tlačil na zvyšovanie miezd, ktoré si podnik nemohol dovoliť.
„Vlani sme nedokázali zvýšiť efektívnosť, ktorá by zodpovedala rastu platov. Tento rok by sme priepasť mohli zaplátať. Spomalenie ekonomiky vyčistí vzduch a dostane veci späť do normálnych koľají,“ povedal pre Financial Times Heikki Mäki, generálny manažér Elcotequ.
