Výdavkové limity sú nástroj, ktorý určuje, koľko peňazí môže vláda v rozpočte maximálne minúť. Ak náhodou v rozpočte bude viac peňazí, suma, ktorá je navyše, sa musí použiť na konsolidáciu verejných financií a štát ju nesmie minúť. Výdavkovými limitmi sa tak dá relatívne efektívne nastavovať postupné ozdravovanie verejných financií. To Slovensko skutočne potrebuje. Ak by sme neznižovali veľký rozdiel medzi výdavkami a príjmami štátu, v dlhodobom horizonte by krajine hrozil bankrot. Ak by sa to stalo, hrozilo by, že krajina nebude mať peniaze na vyplácanie dôchodkov, platy učiteľov a policajtov, prípadne napríklad na prídavky na deti.
Limity byť musia
O vzniku výdavkových limitov sa hovorí už roky, no skutočne vznikli až v roku 2023. Je to jedna z reforiem, ktorá sa dostala do Plánu obnovy a odolnosti. Tým pádom máme povinnosť ich skutočne mať, inak môžeme prísť o európske peniaze.
V roku 2023 ich vypočítala na niekoľko rokov dopredu Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Štvrtá vláda Roberta Fica (Smer) je presvedčená, že existujúce výdavkové limity nie sú pre ňu záväzné. Na pôde EÚ pritom vzniká európska podoba výdavkových limitov. Vláda sa teda chystá zrušiť národné výdavkové limity a má ich nahradiť mechanizmus, ktorý kopíruje európske pravidlá.
Novela zákona o rozpočtových pravidlách, ktorá sa výdavkových limitov týka, prešla medzirezortným pripomienkovým konaním a vláda sa bude musieť vyrovnať napríklad aj s tým, že zákon tak, ako ho vláda pripravuje, môže byť protiústavný. Upozornila na to práve RRZ, strážca dlhodobej udržateľnosti verejných financií. „RRZ nesúhlasí s konštatovaním, že návrh zákona je v súlade s Ústavou SR a ústavnými zákonmi,“ upozornili experti na verejné financie.
Minister Ladislav Kamenický je presvedčený, že Slovensko o peniaze z Plánu obnovy a odolnosti nepríde. V pondelkovej relácii Braňo Závodský Naživo Rádia Expres minister vyhlásil, že vláda je s Európskou komisiou na výdavkových limitoch dohodnutá. „Máme dohodu, teraz ju pretavujeme do legislatívneho textu, ktorý chceme čo najskôr prijať na vláde a potom v parlamente,“ povedal Kamenický.
Na hrozbu pokuty vo výške 450 miliónov eur upozornil aj opozičný poslanec Štefan Kišš (PS). Ten pripomína, že Slovensko sa zaviazalo ku krokom navyše, pričom európske rozpočtové pravidlá budú platiť pre každú členskú krajinu automaticky. „Zmyslom Plánu obnovy je zvýšiť kvalitu života. Preto odmeňuje reformy navyše, nielen dodržiavanie európskych pravidiel. Vláda navyše žiadnym spôsobom nerieši, že limity sme nedodržali, keď sme mali, teda v tohtoročnom rozpočte,“ vyhlásil Kišš. Naozaj platí, upozorňuje RRZ, že rozpočet na rok 2024 nie je v súlade s výdavkovými limitmi.
Čítajte viac Tlak na Ficovu vládu sa zväčšuje. Nové čísla ju potešili, Kamenický sa ale chystá niekomu zobrať
V čom môže byť problém?
Zjednodušene sa dá povedať, že európske pravidlá sú jednoducho dizajnované inak, ako vyžaduje Ústava SR. „Nastavenie tempa rastu čistých výdavkov berie do úvahy oveľa kratší horizont, maximálne dvanásť rokov, ako je uvedený v zákone o rozpočtovej zodpovednosti, podľa ktorého sa dlhodobá udržateľnosť hospodárenia Slovenskej republiky sleduje na horizonte 50 rokov,“ hovorí RRZ.
Kľúčové je, že zásadné hrozby, ktorým Slovensko bude čeliť, na horizonte dvanástich rokov príliš nevidno. Posudzovanie v kratšom horizonte teda RRZ považuje za problém. „To by bolo krokom späť, nakoľko v menšej miere by sa zohľadňovali budúce riziká vyplývajúce napríklad v prípade Slovenska významných zmien v demografii, čím sa zvyšuje riziko budúcich negatívnych zásahov do životnej úrovne občanov,“ dodávajú predstavitelia rady.
Čítajte viac Slovensko čaká masívne šetrenie. Musíme nájsť miliardy, ak chceme skutočne riešiť problémy
„V porovnaní s platným stavom, kde je mechanizmus uplatňovania limitu výdavkov jasne opísaný v národnej legislatíve a je k tomu schválená Metodika výpočtu, aktualizácie a hodnotenia plnenia limitov verejných výdavkov, predstavuje navrhovaná právna úprava málo precízny a z vecného pohľadu menej vhodný až nedostatočný nástroj na ochranu dlhodobej udržateľnosti hospodárenia Slovenskej republiky,“ dodávajú.
Pod pojmom „málo precízny“ rada hovorí o tom, že EÚ vyhodnocuje napríklad konsolidačné úsilie inak ako národné pravidlá, ktoré by mala novela zákona o rozpočtových pravidlách nahradiť. Napríklad platí, že európske pravidlá nepovažujú energetickú pomoc za jednorazový výdavok a tým pádom táto pomoc ovplyvňuje výdavkové limity. Z toho vychádza, že ak sa bude energetická pomoc zvyšovať, pravidlá EÚ ju budú vyhodnocovať ako konsolidáciu.
Rovnaký problém sa prejavuje napríklad aj pri znižovaní príspevkov do druhého piliera. Európske pravidlá takýto krok môžu vyhodnotiť ako konsolidáciu. Národné pravidlá, ktoré vyhodnocujú horizont päťdesiatich rokov, ale vyhodnocujú oslabenie sporiaceho dôchodkového systému ako problém a preliatie budúcich dôchodkov do prvého piliera za konsolidáciu nepovažujú.
RRZ upozorňuje, že zvyšovanie príjmov znížením príspevkov do druhého piliera dôchodkového systému a ich presmerovanie do príjmov Sociálnej poisťovne je podľa navrhovaného pravidla príjmom, ktorým je možné navýšiť čisté výdavky, a to aj napriek tomu, že toto opatrenie zvyšuje výdavky v budúcnosti. Výsledkom je podľa RRZ „prejedenie“ takýchto príjmov znamenajúce zhoršenie dlhodobej udržateľnosti. Sama rada navyše považuje posudzovanie jednotlivých výdavkov za menej transparentné a zdĺhavé. Práve preto patrí k tým organizáciám, ktoré považujú nahradenie národných pravidiel európskymi za nedostatočné.