V pretlaku emócií aj slovenskí politici kreslili čierne scenáre. Padali slová ako „politická vojna“, „občianska vojna“ či „toto je vaša robota“. Autormi týchto výrokov boli podpredseda parlamentu Ľuboš Blaha (Smer) a líder SNS Andrej Danko.
Ak by niečo také ako politická a občianska vojna skutočne nastalo, Slovensko by to pocítilo aj na finančných trhoch. Krajina, ktorá sa zmieta v kríze, má skutočne problémy aj v tejto oblasti. Prejavom problémov býva rast výnosov na dlhopisoch, ktoré štát na trhoch predáva.
Čítajte viac Politológovia: Atentát spoločnosť ešte viac radikalizuje. Politici sa musia zomknúť, nie tancovať na Ficovom lôžku
Jednotlivé krajiny predávajú na finančných trhoch dlhopisy preto, aby financovali svoje potreby. Ak má verejná správa vyššie výdavky ako príjmy, rozdiel, teda deficit, si musí na finančných trhoch požičať. Ak je v konkrétnej krajine politická nestabilita, potenciálni veritelia môžu váhať s tým, aby konkrétnej vláde požičali, teda dlhopis kúpili. Dôvodom môžu byť obavy o to, či krajina bude svoj záväzok schopná splatiť. Jedným z prejavov toho, že konkrétna krajina stráca dôveru trhov, je, že začne stúpať výnos z dlhopisov, ktoré krajina na trhu predáva.
Krajina, ktorá má nejaké problémy, sa snaží preto potenciálnych záujemcov presvedčiť, aby dlhopis kúpili, tak, že ponúkne atraktívnejší, teda vyšší výnos. Zjednodušene povedané, horší dlžník má vyšší úrok. Podobne to funguje aj v bežnom živote. Napríklad banky zvyšujú záujem o termínované vklady aj tým, že bežným ľuďom ponúkajú vyššie zhodnotenie ich prostriedkov.
Trhy ostali pokojné
Pohľad na finančné trhy ukazuje, že katastrofálny útok na predsedu vlády zatiaľ nemal negatívny vplyv na pozíciu Slovenska na finančných trhoch. „Dá sa povedať, že trhy nepredpokladajú, že by Slovensko v dôsledku viacnásobného postrelenia slovenského premiéra Roberta Fica malo upadnúť do akokoľvek vyhrotenejšej a vleklejšej politickej krízy. Už vôbec si trhy nemyslia, že by Slovensko malo stáť na prahu občianskej vojny, pred čím v reakcii na pokus o atentát emotívne varovali niektorí slovenskí politici,“ hovorí Lukáš Kovanda, analytik Trinity Bank.
Výnosy slovenských dlhopisov v reakcii na útok nestúpli, práve naopak. Výnosy päťročných dlhopisov klesli počas štvrtkového dopoludnia na necelé tri percentá. Pokles výnosov slovenských dlhopisov bol najvýraznejší zo všetkých krajín EÚ.
Ako ďalší ukazovateľ sa používa rozdiel vo výnosoch dlhopisov jednotlivých krajín v porovnaní s Nemeckom. Nemecké cenné papiere sa totiž považujú za veľmi kvalitné a prakticky bezrizikové. Aj v tomto prípade sa ukazuje, že atentát na Roberta Fica paniku na trhoch nevyvolal. Počas štvrtka sa rozdiel medzi slovenskými a nemeckými päťročnými dlhopismi znížil najvýraznejšie spomedzi všetkých krajín EÚ. Medzinárodná komunita teda skutočne nepredpokladá, že by Slovensko v reakcii na útok na premiéra smerovalo do politickej krízy.
Analytik 365.bank Tomáš Boháček upozorňuje, že udalosti tohto druhu nezvyknú mať v prípade Slovenska negatívny dosah na pozíciu na finančných trhoch. „Stabilný vývoj výnosov domácich dlhopisov po tragických udalostiach naznačuje, že investori zatiaľ nevnímajú situáciu ako hrozbu pre makroekonomickú stabilitu, ani ako širšiu negatívnu konzekvenciu, ktorá by ovplyvnila ekonomické a politické smerovanie Slovenska. Politické šoky lokálneho charakteru u nás historicky v podstate málokedy viedli k výrazným výkyvom na dlhopisových trhoch, pokiaľ nemali širšie makroekonomické dosahy. Nebolo tomu inak ani pri predčasnom páde vlád, alebo v časoch iných tragických udalostí, napríklad spojených s vraždou novinára Jána Kuciaka z roku 2018, ktorá mala podstatný celospoločenský vplyv,“ hovorí.
Zároveň upozorňuje, že vývoj na trhoch je vzhľadom na ekonomickú otvorenosť Slovenska skôr štandardne odrazom trendov na západoeurópskych a svetových trhoch, najmä na nemeckých vládnych dlhopisoch a z domácich faktorov sú reakcie obmedzené na vývoj verejných financií.
Podľa neho to súvisí aj s tým, že finančné trhy na Slovensku sú málo rozvinuté. „Treba si uvedomiť, že domáci dlhopisový, podobne ako kapitálový – akciový, trh je z pohľadu likvidity a zobchodovaného objemu veľmi koncentrovaný medzi niekoľkými účastníkmi trhu, takže reakcie na podobné udalosti sú obmedzené a pohyby nebývajú veľké,“ hovorí Boháček.
„Nedá sa to tak napríklad porovnať s reakciami v kapitálovo väčších trhoch ako v Nemecku, Spojenom kráľovstve a už vôbec nie v USA. Pozícia Slovenska na trhoch, teda vývoj výnosov, tak bude skôr výsledkom dôvery investorov v konsolidačné opatrenia vlády a obrazom ekonomickej kondície,“ dodáva.
Trhy už v minulosti atentáty ustáli
Zároveň ale platí, že atentát nie je udalosťou, ktorá dlhodobo vplýva aj na významné trhy. Napríklad americké akciové trhy zaznamenali v piatok 22. novembra 1963 pokles o takmer ti percentá. Práve v tento deň atentátnik Lee Harvey Oswald zabil úradujúceho amerického prezidenta Johna F. Kennedyho. Tento pokles sa ale trhom podarilo do dvoch dní úplne zmazať.
„Jeden z kľúčových indexov trhu – Dow Jones v okamihu streľby vzrástol o 0,5 percenta – o štyridsať minút neskôr, keď sa začali objavovať správy o Kennedyho smrti, už index klesol o 2,8 percenta pri veľkom zobchodovanom objeme, ale začiatkom nasledujúceho týždňa už trh rástol. Problémom interpretácie takýchto pohybov je aj množstvo iných trhových faktorov, ktoré ovplyvňujú vývoj. Môže ísť o zverejnenie dát, toky objednávok, exspirácie opcií a podobne, takže presné vyčíslenie pohybu je najmä modelový výpočet,“ vysvetľuje Boháček.
Šok spôsobený vraždou prezidenta Kennedyho pritom spôsobil jednu z najvýraznejších reakcií burzy na udalosť tohto druhu.
Obeťou pokusu o atentát sa v marci 1981 stal aj americký prezident Ronald Reagan. Šok z tejto udalosti spôsobil pokles trhu o 1,2 percenta.
Čítajte viac Sú nové 13. dôchodky spravodlivé? Prepočítali, ktorá rodina si najviac polepší
Výraznejší vplyv na trhy mali iné katastrofy v dejinách USA. Trhy výraznejšie klesli po útoku na Pearl Harbor v roku 1941, aj po útokoch na New York z 11. septembra 2001. Výraznejší ekonomický zásah mal aj kolaps mamutej banky Lehman Brothers z roku 2008.
História USA tak naznačuje, že útoky atentátnikov nezvyknú vyvolať trvalé negatívne ekonomické dôsledky. O to viac to platí pre Slovensko, teda malú a veľmi otvorenú ekonomiku. To, že ekonomika je otvorená, znamená, že pre Slovensko je veľmi dôležité, ako sa darí významným obchodným partnerom, najmä Nemecku a krajinám EÚ vo všeobecnosti.
„Reakcia finančných trhov na šoky sa líši v závislosti od závažnosti a kontextu udalosti. Všeobecne platí, že trhy negatívne reagujú na udalosti, ktoré vnímajú ako neistotu a hrozbu pre ekonomickú, alebo politickú stabilitu, prípadne môžu viesť k nejakej nepredvídateľnej eskalácii, ak sa napríklad ukáže, že išlo o teroristický čin,“ vysvetľuje Boháček.
Čítajte viac Ľudia s minimálnou mzdou v Luxembursku by patrili k najlepšie zarábajúcim na Slovensku. Minimálne zárobky u nás patria k najnižším v EÚ
„Ak sú udalosti rozsiahleho charakteru, typický príklad je 11. september, trhy sú častokrát regulátormi priamo obmedzované a obchodovanie je pozastavené aj na niekoľko dní v záujme predídenia nechcenej volatility. Reakcie na takéto náhle šoky sú prakticky na všetkých trhoch náhle a viditeľné, ale takmer vždy len krátkodobé,“ dodáva Boháček.
Najväčšie reakcie a prepady trhov tak podľa neho súvisia takmer vždy so zmenou ekonomického sentimentu, čo sme videli počas prepadov v období hospodárskych kríz napríklad po rokoch 1929 a 2008. Vtedy vývoj oprávnene súvisí so zmenou očakávaní, ktorých zapracovanie trvá účastníkom trhu oveľa dlhšie.
Negatívny vplyv na situáciu vlády na finančných trhoch môže byť skôr nepriamy. Udalosť ako je útok na premiéra totiž celkovo, samozrejme, zhoršuje obraz Slovenska v zahraničí. „Jeden z možných negatívnych vplyvov sa týka ratingového hodnotenia Slovenska, ktoré hovorí o spoľahlivosti krajiny ako dlžníka. Už v stredu 15. mája v podvečerných hodinách ratingová agentúra Moodys upozornila, že takéto vyostrenie situácie na Slovensku môže zvýšiť politické riziko pri ratingovom hodnotení krajiny, a to najmä v prípade, ak sa situácia bude naďalej stupňovať,“ dopĺňa analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Prípadné zhoršenie ratingu krajiny by sa následne priamo podpísalo pod to, že investori by Slovensku požičiavali drahšie.