Zaujímavý je pohľad na ceny potravín a nealkoholických nápojov. Ich rast sa v priemere prvýkrát po rokoch v podstate zastavil. Niektoré vybrané potraviny dokonca za rok zlacneli. Ide o mlieko, syry a vajcia, ktoré klesli o 5,7 percenta. Klesali tiež ceny zeleniny, olejov a tukov, tiež kávy, čajov a kakaa. „Dobrou správou je, že veľká časť potravín u nás už lacnie. Na Slovensku narástli ceny od júna 2021 do marca 2023 o takmer 40 percent, pričom za posledný rok sa rast spomalil na 0,6 percenta. Nie je to ešte celkový pokles cien potravín, no do konca marca už zlacnelo medziročne 40 percent kategórií potravín. To je viac ako priemer EÚ,“ tvrdia analytici Národnej banky Slovenska (NBS).
Naopak, niektoré potraviny zase zdraželi, napríklad ceny čokolády a iných cukroviniek stúpli o 4,2 percenta. Rast nad hranicou štyroch percent sa týka aj ovocia. Rástli ceny minerálnych vôd, chleba, ďalších nealkoholických nápojov a ďalších položiek.
V minulosti práve potraviny ťahali celkovú infláciu nahor. To je mimoriadne nepríjemné, keďže spotreba potravín sa týka úplne každého a veľmi ťažko sa nahrádza. Priemerná domácnosť dáva za potraviny každé štvrté až piate zarobené euro.
Čítajte viac Ľudia s minimálnou mzdou v Luxembursku by patrili k najlepšie zarábajúcim na Slovensku. Minimálne zárobky u nás patria k najnižším v EÚ
Rast cien potravín prichádza pre dôvody súvisiace so zahraničím. „V medziročnom porovnaní ceny potravín už stagnujú. Zatiaľ čo v predchádzajúcich mesiacoch boli jedným z hlavných ťahúňov medziročnej inflácie a prispievali až niekoľko percentuálnych bodov, upokojenie situácie na svetových burzách utlmilo aj inflačné tlaky, čo sa postupne prenáša aj na pulty slovenských obchodov,“ hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Zlacňovanie cien potravín by mohlo pokračovať aj naďalej. Prispieva k tomu situácia v celej EÚ. „Ceny potravín už prestali v celej Európe prudko rásť a dokonca začínajú klesať. Ich rast vrcholil v marci 2023, keď všetky potravinárske položky medziročne rástli minimálne o šesť percent. Odvtedy sa však cenový vývoj začal zmierňovať a podiel rýchlo rastúcich položiek sa podstatne znížil. Cena približne pätiny potravinových položiek v EÚ už klesá,“ upozorňujú analytici Národnej banky.
To sa prejavuje aj na Slovensku. Dobrým príkladom sú práve jedlé oleje. Analytici Národnej banky upozorňujú, že ceny v EÚ sú synchronizované a klesajú naprieč Európou. „Je to spôsobené poklesom cien relevantných agrokomodít a poľnohospodárskych produktov na svetových trhoch. Opačným smerom sa však momentálne vyvíja cena olivového oleja, ktorý je drahší nielen na Slovensku, ale úplne všade,“ hovoria analytici.
Ceny potravín klesajú aj bez sľubovaných zásahov
Aj tento epizódny obrázok naznačuje, že vývoj cien jednotlivých potravinových komodít je zmiešaný. Potraviny tak, našťastie aj pre slovenských spotrebiteľov, môžu prirodzene klesať aj naďalej.
„Dôvodov, prečo by ceny potravín už nemuseli rásť, je niekoľko. Náklady poľnohospodárov v EÚ začali klesať. Odráža to aj desaťpercentný medziročný pokles farmárskych a veľkoobchodných cien. Rovnako ceny hnojív ako významný náklad v poľnohospodárskej výrobe, medziročne klesli o štyridsať percent. Výrazne sa zmiernil aj rast výrobných cien potravín a nižšie náklady sa prenášajú aj do spotrebiteľských cien,“ tvrdia analytici NBS.
Pokles cien potravín bol jedným z hlavných predvolebných sľubov napríklad koaličnej strany Hlas. Tá sa na predvolebných plagátoch pýtala ľudí, či si želajú lacnejšie potraviny. Aktuálny vývoj cien naznačuje, že rast cien potravín sa zastavuje, skôr ako vláda zakročila.
Kabinet avizuje, že chce zriadiť monitorovací portál, ktorý bude pravdepodobne na dennej báze sledovať ceny potravín vo vybraných predajniach. Takýto systém už funguje napríklad v Maďarsku, na Slovensku monitorovací systém zatiaľ nefunguje.
Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) tiež hovorí o tom, že obchodné reťazce majú na Slovensku „klondike“. Výsledky reťazcov to nepotvrdzujú. Zatiaľ sú známe výsledky za rok 2022. Tie napríklad ukázali, že zisk spoločnosti Tesco medziročne klesol. Takáč ale v tejto súvislosti dlhodobo hovorí napríklad o mimoriadnom odvode pre reťazce. Ten zatiaľ tiež nevznikol.
Rast cien sa ešte úplne neskončil
Rast cien na úrovni dvoch percent ekonomiku v zásade nepoškodzuje a aj Európska centrálna banka, ktorá stráži úroveň cien aj na Slovensku, má za cieľ, aby miera inflácie dosahovala dve percentá. Aj ona sa snaží udržiavať mierny rast cien, pretože, naopak, cenový pokles je pre ekonomiku dlhodobo škodlivý. Ak sú firmy nútené znižovať ceny svojich tovarov a služieb, ohrozuje to ich stabilitu. Ak pokles cien trvá príliš dlho, firmy sú nútené prepúšťať, spotrebitelia cítia neistotu a míňajú ešte menej. To situáciu ďalej zhoršuje a ekonomika sa dostáva do takzvanej deflačnej špirály. Preto je dobré, ak ceny rastú tempom, ktoré sa v rozumnom čase dá vykompenzovať nárastom miezd.
Bohužiaľ, aktuálny vývoj cien môže byť do veľkej miery len matematické cvičenie. Aktuálny nižší rast cien je totiž ovplyvnený tým, že v minulom roku ceny rástli prudko. „Pokles inflácie bol do veľkej miery spôsobený tzv. bázickým efektom, teda rýchlym rastom cenovej úrovne v minulom roku a zároveň slabšími inflačnými tlakmi v tomto roku. Tento efekt sa však postupne úplne stráca, a preto musíme rátať s tým, že medziročná miera inflácie v nasledujúcich mesiacoch poskočí aj smerom nahor. Ovplyvňujú ju totiž do čoraz väčšej miery tradičné faktory, ako sú zmeny počasia, neistota na trhoch či vládne zásahy do cenotvorby,“ hovorí Horňák.
Podobne to vidí aj Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank. „V nasledujúcich mesiacoch preto očakávame opätovné jemné zrýchľovanie inflácie. Hranicu troch percent by už ale inflácia tento rok prekročiť nemala a mala by sa pohybovať skôr v pásme okolo 2,5 percenta,“ hovorí.
Podľa analytika Tomáša Boháčka z 365.bank sa spotrebiteľské ceny na Slovensku pohybujú na cenovom dne a tento rok sa výraznejšie poklesy očakávať nedajú. „Na druhej strane, ani rýchle obnovenie rastu nie je pravdepodobné, keďže až do leta budeme stále ťažiť z postupného medziročného poklesu najvyššie zastúpených položiek, najmä potravín. Vládne opatrenia budú v niektorých oblastiach skokovo navyšovať ceny, tak ako to je aktuálne u vybraných administratívnych poplatkov a DPH na alkohol a tabak,“ hovorí.
Rast cien podľa Boháčika nateraz nadmerne neohrozuje dôchodcov. „Druhá fáza rastu príde až na začiatku budúceho roka, keď sa datujú účinnosti zvýšenia ďalších poplatkov, presné odhady však nateraz nie sú dostupné. Rozdelenie rastu cien v spoločnosti je viac-menej rovnomerné, ale stále platí, že dôchodcovská inflácia je najnižšia, čo by malo udržiavať rast spotreby v tejto skupine obyvateľstva a pomáhať aj rastu ekonomiky,“ hovorí Boháčik.