Povedal, že patríme ku krajinám v EÚ, ktoré sa sťažujú, že cez dôchodkové úspory podporujeme Spojené štáty. Mal na mysli to, že peniaze v druhom pilieri spravujú dôchodkové správcovské spoločnosti, ktoré za ne nakupujú akcie rôznych firiem; medzi ne patria aj tie americké.
Čítajte viac Koniec montážnej dielne Európy? Slováci opúšťajú pilier našej ekonomiky, inde im platia viac
Tieto peniaze, hovorí Fico, by chcel využiť na výstavbu na Slovensku. „Pripravujeme určité produkty, ktoré by pomohli ministerstvu dopravy získať ďalšie zdroje. Pán minister povedal, získajme 500 miliónov eur a dostaneme peniaze aj na dokončenie projektov, ktoré sú mimoriadne dôležité,“ dodal Fico.
Tento nápad nie je nový, hovorilo sa o ňom už pred nástupom jednofarebnej a druhej vlády pod vedením Fica, no napokon z neho nič nebolo. V tom čase mali ľudia v druhom pilieri do päť miliárd eur. Tento nápad sa spomína bez väčších detailov aj v programovom vyhlásení štvrtej Ficovej vlády. V súčasnosti si v druhom pilieri sporí takmer 1,9 milióna ľudí, ktorí tam majú už vyše 15 miliárd eur.
Ako by celá schéma vyzerala, nie je známe. O detailoch ministerstvá hovoriť nechcú. Ministerstvo práce tvrdí, že „analyzuje efektívnosť všetkých troch pilierov dôchodkového systému a v súčasnosti nepripravuje žiadne legislatívne zmeny“.
Čítajte viac Od 18 eur zhruba po 36 eur mesačne. Prečo sú dôchodky z druhého piliera také nízke
Ministerstvo dopravy detaily neprezradilo, iba povedalo, že „vzhľadom na výšku investičného dlhu rezort privíta akékoľvek zdroje navyše, ktoré urýchlia prípravu a výstavbu cestnej aj železničnej infraštruktúry".
Dôchodkové úspory zastrešuje na Slovensku Asociácia dôchodkových správcovských spoločností. Predseda jej predstavenstva Miroslav Kotov, ktorý je zároveň aj predseda predstavenstva dôchodkovej správcovskej spoločnosti Allianz, pre Pravdu hovorí, že aktuálne s nimi nikto o tejto téme nekomunikuje.
V minulosti však o téme alternatívnych investícií komunikovali s ministerstvom práce. Ficov náčrt zatiaľ Kotov nechce predčasne hodnotiť, keďže nepozná detaily. Vo všeobecnosti však nemá námietky proti vytvoreniu podmienok do alternatívnych investícií, ako sú napríklad aj spomínané infraštruktúrne projekty. „Naďalej však platí, že akákoľvek investícia musí byť robená primárne v záujme sporiteľa,“ tvrdí Kotov.
Experti chcú viac detailov
Ani denníkom Pravda oslovení experti nápad nepovažujú za úplný nezmysel. Chcú však vedieť detaily. Odborník na financie Pavel Škriniar zo spoločnosti Swiss Life Select hovorí, že dôležité bude, či to bude povinné, alebo dobrovoľné. „Pokiaľ to bude na báze dobrovoľnosti, tak určite dobrý nápad. Každý nový doplnok do portfólia vie byť prínosom. Dôchodkové fondy tak budú mať pravdepodobne výnosnejšiu alternatívu k slovenským štátnym dlhopisom a bezpečnejšiu alternatívu ku korporátnym dlhopisom,“ myslí si.
Čítajte viac Koniec Matovičovho balíka? Nezastavil ho Sulík ani Čaputová, Ficov kabinet chce zmeny
V praxi by to mohlo fungovať tak, že by Národná diaľničná spoločnosť na financovanie nejakej výstavby vydala dlhopisy, teda cenné papiere, a tie by dôchodkové správcovské spoločnosti nakúpili. Tieto dlhopisy by mali priniesť sporiteľom niekoľkopercentné výnosy. Otázne je, aké a či by prekonali napríklad indexové fondy, ktoré investujú peniaze do mnohých firiem po celom svete, čím nielen rozkladajú riziko, ale prinášajú slovenských budúcim dôchodcom relatívne dobré výnosy.
Maroš Ovčarik zo spoločnosti Partners Investments sa pýta presne na schému, ako by sa to realizovalo. „Cez dlhopisy, prípadne fondy? Aké parametre budú tieto cenné papiere mať, teda aký výnos, aké riziko? Nápad sám osebe nemusí byť márny, kľúčová je samotná realizácia, až tá rozhodne o konečnom úspechu,“ konštatuje Ovčarik.
Marián Búlik z firmy OVB Allfinanz Slovensko sa zamýšľa nad tým, ako by to mohlo fungovať. „Ak by správcovia investovali úspory budúcich dôchodcov do infraštruktúry, musel by im štát garantovať výnos z týchto investícií napríklad v podobe štátnych dlhopisov s patričným výnosom. V tomto prípade by sa ale podmienky pre vládu nijako nelíšili od emisií dlhopisov na finančnom trhu, tak ako to vidíme bežne. Inak povedané, ak by správcovia mali dodržiavať pravidlá nastavené štátom a zároveň nepoškodzovať svojich sporiteľov, pre štát by tento spôsob investovania do slovenskej ekonomiky nebol o nič výhodnejší ako pri bežnom požičiavaní si na finančných trhoch,“ tvrdí Búlik.
Bojí sa, aby nové nápady zase nepoškodili sporiteľov a neobrali ich o peniaze. Ficovi pripomína, že presun dôchodkových úspor z relatívne výnosných negarantovaných do relatívne nevýnosných garantovaných fondov obral ľudí o 5 až 7 miliárd eur.
Čítajte viac Aký bude rok 2024 z pohľadu dôchodkového sporenia? Niektorí ľudia si dobre zarobili
„Aktuálny návrh, pri ktorom hrozí využitie úspor bez patričného výnosu, logicky vyvoláva obavy z podobného kroku, ktorý by išiel na úkor sporiteľov. Kým neuvidíme konkrétny návrh, ktorý by reálne priniesol sporiteľom výnosy porovnateľné s finančnými trhmi, som voči tomuto konceptu skôr skeptický a obávam sa jeho následkov,“ dodáva Búlik.
Vo svete existujú podľa Kotova podobné schémy, ktoré investujú aj do infraštruktúrnych projektov, no ide skôr o doplnkovú možnosť, nie nosný pilier.
Búlik súhlasí a spomína napríklad štátny penzijný fond na Novom Zélande, ktorý patrí medzi najvýkonnejšie penzijné fondy sveta, investuje popri rôznych finančných trhoch aj do infraštruktúry, napríklad do výstavby bytových domov Hobsonville Point v Aucklande alebo hotelov a reštauračných zariadení v tejto oblasti.
„V Británii zase penzijné fondy investujú do infraštruktúry v podobe veterných elektrární, batériových úložísk, ale aj privátne prevádzkovaných diaľničných úsekov či podielov v nákladných prístavoch. Nepoznám penzijný systém vo vyspelej krajine, ktorý by suploval štátne investície do infraštruktúry bez toho, aby mal v nejakej forme zabezpečený alebo vysoko pravdepodobne dosiahnuteľný výnos,“ zakončil odborník na peniaze a investície.
Fico to už raz presadzoval
Ako bolo spomenuté, Fico spomenul nápad, ktorý už raz avizoval. Bolo to okolo roku 2010, keď mali ľudia v druhom pilieri vyše tri miliardy eur. V roku 2012, keď sa o tom znova hovorilo, „déesesky“ boli ochotné z piatich miliárd úspor poskytnúť na výstavbu zhruba jednu miliardu. Nakoniec z toho nič nebolo.
Vtedajší šéf Asociácie dôchodkových správcovských spoločností Peter Socha o myšlienke využiť časť peňazí na výstavbu diaľnic v roku 2012 povedal: „Bolo by to asi vhodné pre všetkých, pre štát, pre systém, pre sporiteľov, pretože očakávame, že by sme tam mali dosiahnuť primerané prínosy. Základné podmienky sú tri – bezpečnosť, adekvátny výnos a stabilita systému.“