Generálny riaditeľ Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP) Juraj Moravčík priblížil, že výzva, ktorá by mala byť vyhlásená do 30. júna, bude cielená do oblasti Banskobystrického samosprávneho kraja a Košického samosprávneho kraja. Práve v týchto oblastiach je totiž „podľa údajov Európskej komisie najvyššia miera znečistenia ovzdušia, čiže reagujeme aj na rozsudok Európskeho súdneho dvora", priblížil Moravčík.
V rámci tejto výzvy bude významnou novinkou to, že ľudia už nebudú musieť predkladať energetické certifikáty, ktoré boli predtým povinné. V skratke, energetický certifikát je dokladom o energetickej triede budovy, ktorý vyjadruje, aké množstvo energie je potrebné využiť na bežný chod domácnosti – ide najmä o energie potrebné na vykurovanie či prípravu teplej vody.
Čítajte viac Tisíce domácností môže využiť európske peniaze na obnovu domu. V novej výzve je vyčlenených 36 miliónov eur
Splní štát svoje ciele?
Program na rekonštrukciu domov, ktorý je súčasťou plánu obnovy, má za sebou doposiaľ už päť kôl výziev. Program si pritom kladie za cieľ do konca tohto roka obnoviť aspoň 13-tisíc rodinných domov a do roku 2026 by sa malo zrekonštruovať celkovo 25-tisíc domov. Vláda v súvislosti s plánom obnovy zdôrazňuje, že sa jeho plnenie posúvať nebude. Všetky míľniky a ciele plánu musia byť ukončené do polovice roka 2026.
Agentúra životného prostredia v tejto súvislosti pre Pravdu zdôraznila, že vyvíja maximálne úsilie o to, aby cieľ programu Obnov dom splnila. „Pre splnenie tohto cieľa je dôležitý počet predložených žiadostí o platbu, ktorý sa kontinuálne zvyšuje, pričom najväčší nárast očakávame po tohtoročnej stavebnej sezóne. K 2. máju 2024 sme evidovali 2 464 predložených žiadostí o platbu a vyplatili 450 prijímateľom vyše 5,92 milióna eur," priblížila agentúra.
Odborná organizácia Ministerstva životného prostredia SR tiež hovorí o tom, že pripravuje vyhlásenie v poradí šiestej výzvy, do ktorého plánuje spracovať všetky žiadosti zo štvrtej štandardnej výzvy. Piata mimoriadna výzva, ktorá je určená pre majiteľov domov postihnutých zemetrasením a krupobitím na východe Slovenska, bude otvorené do konca júla. „K 2. máju evidujeme viac než 3 200 otvorených výziev na doplnenie. V nasledujúcom období bude SAŽP v rámci tejto výzvy posudzovať doklady, ktoré žiadateľom chýbali a predložili ich v doplnení a následne budú finalizované zmluvy o poskytnutí prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti," informuje agentúra.
Čítajte viac Nevýhodné hypotéky, drahý stavebný materiál aj nedostupní remeselníci. V Česku sa stavia čoraz menej domov
Analytik energie-portal.sk Radovan Potočár je však v tomto smere skeptický. „Súčasné tempo čerpania financií z tohto programu nenasvedčuje tomu, že štát svoje ciele splní. Obnova rodinných domov je ,vlajkovou loďou‘ slovenského plánu obnovy, ale program naráža na veľmi zdĺhavé vyhodnocovanie žiadostí a vyplácanie príspevkov. Doposiaľ boli rádovo vyplatené iba stovky dotácií," povedal pre Pravdu odborník na problematiku.
Potočár pripomína, že pri predstavení programu v roku 2021 boli ambície štátu ešte vyššie a rezort životného prostredia deklaroval, že chce obnoviť celkovo až 40-tisíc rodinných domov. Podľa experta sa však aktuálne zdá, že sa štátu nepodarí naplniť ani súčasnú oklieštenú verziu. Problémy vidí najmä v tom, ako je samotná podpora nastavená, ale rovnako aj v zdĺhavosti procesov na strane Agentúry životného prostredia.
SAŽP v tejto súvislosti zdôrazňuje, že sa pri plnení opatrení v rámci programu „Obnov dom posunula z červenej rizikovej zóny hodnotiacich štatistických kritérií do zóny oranžovej".
Kto je „energeticky chudobný"?
Okrem toho, že v rámci výzvy Obnov dom mini už ľudia nebudú musieť predkladať spolu so žiadosťou o rekonštrukciu domu aj energetické certifikáty, je v tomto prípade v hre aj ďalší kľúčový faktor. Výzva je totiž zacielená na „sociálne slabšie, nízkopríjmové a zraniteľné skupiny obyvateľstva ohrozené energetickou chudobou".
Čítajte viac Pracovali aj počas sobôt, nepomohli ani vyhrnuté rukávy. Tisíce ľudí čakajú na peniaze na obnovu domu
V praxi to znamená, že rezort životného prostredia zverejní hranicu ročného príjmu, ktorú ak domácnosti neprekročia, budú môcť o príspevok požiadať. Keďže však výzvu aktuálne pripomienkuje Národná implementačná a koordinačná autorita, táto hranica zatiaľ ešte nie je známa a neskôr o nej bude presnejšie informovať rezort životného prostredia.
Čo je energetická chudoba?
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví prišiel v priebehu minulého roka s konkrétnym návrhom, ako definovať domácnosti, ktorým hrozí energetická chudoba. Táto definícia vychádza podľa úradu z existujúcich prvkov sociálnej politiky, najmä zo životného minima. Do úvahy tiež berie porovnania príjmov a výdavkov domácností.
- Domácnosť je ohrozená energetickou chudobou vtedy, ak jej po úhrade nákladov na základnú úroveň spotreby energií a vody, ktorá zabezpečuje dôstojný štandard pre život a zdravie členov domácnosti, zostane menej než 1,5-násobok životného minima, a súčasne jej celkový čistý ročný ekvivalentný disponibilný príjem za predchádzajúci rok, prepočítaný na počet členov domácnosti, je menší ako národný medián.
- Domácnosť je ohrozená energetickou chudobou vtedy, ak jej ročné náklady na energie za predchádzajúci kalendárny rok sú pod polovicou národného mediánu a súčasne jej celkový čistý ročný ekvivalentný disponibilný príjem za predchádzajúci kalendárny rok je nižší ako 60 percent národného mediánu.
- Domácnosť bez fyzického prístupu k dodávke elektriny z dôvodov, ktoré sú taxatívne určené.
- Na základe predbežných odhadov by pod túto definíciu energetickej chudoby mohlo spadať zhruba 150-tisíc domácností na Slovensku, čo predstavuje približne 8,2 percenta zo všetkých domácností v SR na základe posledného sčítania obyvateľov, domov a bytov.
ZDROJ: ÚRSO
Viac nám však môže napovedať definícia energeticky chudobných domácností. „Energetická chudoba je najčastejšie definovaná ako stav, keď domácnosť nemá finančné prostriedky na úhradu výdavkov za energie alebo keď príjmy domácnosti nedostatočne kryjú jej výdavky na energie, čo znamená, že po úhrade nákladov za energie by jej zostalo nedostatočné množstvo finančných prostriedkov na pokrytie základných životných potrieb," píšu Dušana Dokoupilová a Daniel Gerbery v publikácii Prognostického ústavu SAV pod názvom Hĺbková štúdia energetickej chudoby.
Slovensko je pritom v rámci Európy krajnou s najvyšším podielom na energie k disponibilným príjmom – jednoducho povedané, ide o čisté príjmy, ktoré domácnosti používajú na platby všetkých výdavkov. Podľa štúdie za to môže výška príjmov, ale aj nedostatočná energetická efektívnosť obydlí. Práve s druhým menovaným problémom by mala pomôcť chystaná dotácia.
Ľudia s nižšími príjmami majú totiž vo viacerých prípadoch po zaplatení ostatných položiek, ako sú potraviny, oblečenie a podobne, problém s platením účtov za energie. Ide najmä o dôchodcov, jednorodičov, jednočlenné domácnosti či domácnosti s deťmi. Tieto skupiny sú neraz nútené pristupovať k šetreniu na energiách napríklad v podobe nedostatočného vykurovania svojho domu.
Čítajte viac Dosplácať hypotéku a potom predať dom banke? Dôchodcov pobúril Dzurindov návrh
To môže podľa odborníkov viesť k viacerým zdravotným problém, ale odzrkadliť sa to môže aj na psychickej pohode ľudí žijúcich v takejto domácnosti či na zníženej kvalite života. „V roku 2020 bolo na Slovensku 5,7 percenta domácností čeliacich tomuto typu deprivácie. V domácnostiach, nachádzajúcich sa pod hranicou chudoby, to bolo 19 percent," píšu autori štúdie.
Existujú však aj presnejšie definície toho, ktoré domácnosti sú ohrozené energetickou chudobou. Štúdia o energetickej chudobe uvádza, že ide o také domácnosti, ktorým po zaplatení celkových nákladov na energie (vrátane vodného a stočného) zostane 1,5-násobok životného minima. Celkový čistý ročný ekvivalentný disponibilný príjem takejto domácnosti je tiež menší ako národný medián. Ten bol v roku 2020 na úrovni 9 097 eur.
Vďaka týmto prepočtom si aspoň vo veľmi hrubých črtách môžeme priblížiť, ktoré domácnosti by mohli spĺňať podmienky na to, aby sa k dotácii zo štátneho rozpočtu na rekonštrukciu svojho domu dostali.