Centrálne banky v regióne, vrátane poľskej a českej, ktoré budú rozhodovať o úrokových sadzbách, pritom stoja pred dvomi otázkami: či zvýšiť úrokové sadzby a podporiť klesajúcu menu alebo ich znížiť a chrániť pracovné príležitosti.
Silná hospodárska expanzia z ostatných rokov priviedla autá Porsche na cesty lotyšskej Rigy a vyhnala do neba nad Varšavou lesklé mrakodrapy. „Počúvame však čím ďalej tým viac hlasy, že finančná kríza je tu,“ hovorí hlavná ekonómka varšavskej BHL Bank Maja Göttigová. „Je to naozaj búrlivá doba,“ dodáva nezávislý varšavský ekonomický analytik Ryszard Petru.
Pobaltské štáty sú v regióne možno v najhoršej kondícii. V stredu napríklad oznámilo lotyšské ministerstvo financií, že v tomto roku sa ekonomika krajiny prepadne o 12 percent. Krajina už pritom dostala rozsiahlu pomoc od Medzinárodného menového fondu, podobne ako Maďarsko a Ukrajina.
V susednom Estónsku sa v poslednom štvrťroku minulého roku znížil výkon ekonomiky medziročne o 9,4 percenta. Prepad je o to bolestivejší, že ešte v roku 2006 vyskočil estónsky HDP o 10,4 percenta.
Česká ekonomika si vo štvrtom štvrťroku udržala medziročný rast, a to o jedno percento. Hoci tým príjemne prekvapila, v nasledujúcom období ju podľa analytikov čaká prepad do recesie. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom aj česká ekonomika zasiahnutá krízou klesla o 0,6 percenta, čo je prvýkrát od roku 1998.
Brusel očakáva, že česká ekonomika sa z útlmu spamätá na budúci rok. Nie je však pravdepodobné, že sa vráti k rýchlemu rastu, ktorý zažívala pred krízou.
V Poľsku sa v tomto roku ešte očakáva hospodársky rast, hoci jeho odhad sa znížil z 3,7 na 1,7 percenta. Krajinu však postihol výrazný pokles kurzu meny. Klesol od začiatku roka o 15 percenta na 4,9 zlotého za euro.
Vďaka vzťahom s blízkou Škandináviou rástla najrýchlejšie v posledných rokoch ekonomika pobaltských štátov, pripomína AP. Hrubý domáci produkt na obyvateľa sa v Estónsku zvýšil medzi rokmi 1997 a 2008 zo 42 percent priemeru Európskej únie na 65 percent. Výkon Lotyšska sa zvýšil z 35 percent na 56 percent európskeho priemeru, Litv sa zlepšila na takmer 60 z 38 percent.
V Poľsku a Maďarsku nebol nárast taký razantný. Stačil však na to, aby si bežní občania mohli zájsť na dovolenku k moru alebo si kúpiť byt.
Namiesto toho teraz niektorí ekonómovia predpovedajú, že sa v tomto roku zníži produkcia regiónu až o desať percent. Rovnako ako Neil Shearing z Capital Economics sa pritom odvolávajú na zastavený prílev financií a odliv zahraničných investorov.
Od maďarskej a poľskej centrálnej banky sa očakáva, že ponechajú úroky na 9,5 percenta respektíve 4,25 percenta. V prípade Českej národnej banky však kvôli obavám z poklesu koruny silnejú špekulácie, že banka sadzby zvýši. Teraz je základný úrok v Česku 1,75 percenta, pripomenula AP.