Aké parametre musí dom splniť, aby bol nízkoenergetický?
Dom treba zatepliť, dať mu kvalitné okná a tiež nútené vetranie so spätným získavaním tepla z odpadového vzduchu. V energeticky pasívnych domoch možno riadeným vetraním zároveň kúriť. Bez riadeného vetrania nemožno hovoriť o nízkoenergetickom dome. Na druhej strane pri nízkoenergetickom dome oproti bežnému domu nepotrebujete komín či klasické radiátory.
Koľko sa pri nízkoenergetickom dome investuje navyše?
Rozdiel v investičných nákladoch medzi bežným štandardným domom a nízkoenergetickým je asi pätnásť až dvadsať percent, čo pri trojmiliónovej investícii do nového rodinného domu nie je veľa. Nízkoenergetický dom pritom môže minúť až trojnásobne menej energie na kúrenie, keď spotreba na štvorcový meter vykurovanej plochy dosahuje 15 až 50 kilowatthodín energie a pri bežnom štandarde je to 70 až 120 kilowatthodín. Kilowatthodina plynu pritom napríklad vyjde od 1,30 koruny a elektriny na západe krajiny od 2,20 koruny. Na porovnanie, klasické staré neobnovené rodinné domy potrebujú ročne 150 až 200 kilowatthodín na m2. Takže nové nízkoenergetické domy míňajú aj desaťnásobne menej energie ako staré, 30–ročné domy. Špeciálnou kategóriou sú energeticky pasívne domy, kde sa spotreba energie na kúrenie pohybuje ročne od 5 do 15 kilowatthodín na m2.
Aké sú požiadavky na okná pre nízkoenergetický dom?
Sú potrebné okná s trojitým zasklením s lepšími tepelnoizolačnými vlastnosťami. Tieto okná sa špeciálne montujú, aby sa znížilo neriadené vetranie.
Možno aj zo starých domov spraviť nízkoenergetické či pasívne?
Dá sa priblížiť k pasívnemu domu, ale nie dosiahnuť jeho úroveň. Pri malých rodinných domoch sú isté tepelné mosty, kde vám uniká teplo a nie je to možné úplne odstrániť. Napríklad teplo uniká cez základy. Aj keď dáte izoláciu na podlahu, nezaizolujete základy, keďže ich nemožno nadvihnúť. Núteným vetraním potom nemožno vykúriť celý dom a niektoré jeho časti musia mať dodatočné vykurovanie.
Veľa starších ľudí však od obnovy domu odrádza návratnosť investície za viac ako desať rokov…
Treba však mať na zreteli aj to, kto zrekonštruovaný dom zdedí. Jeho hodnota totiž vzrastie.
Veľa ľudí však dáva do popredia otázku, ako kúriť, pred tým, ako ušetriť.
Nie je to správna cesta. Treba ísť v prvom rade cestou vyššej energetickej efektívnosti a až potom rozmýšľať nad zdrojom vykurovania. Mnoho ľudí prechádza na biomasu. Treba si ale uvedomiť, že aj tá má hranice. V Rakúsku začali kúriť vo veľkom peletami (zhutnený drevný a rastlinný odpad, pozn. red.), dopyt po nich stúpol a ceny sa dostali k úrovniam ostatných palív.