Čo vláda zamýšľa, nekonkrétne naznačil v relácii RTVS O 5 minút 12 minister financií Ladislav Kamenický (Smer). „Ak by štát napríklad vydal dlhopisy pre retail, to znamená pre bežných ľudí, tak by bolo na nich, či sa rozhodnú investovať do takýchto dlhopisov za úrok, ktorý je oveľa lepší, ako dostávajú dnes na bežných účtoch. Urobili to veľmi úspešne v Belgicku, v Slovinsku aj v Chorvátsku,“ povedal Kamenický.
Zároveň dodal, že úrok, o ktorom sa v tomto prípade hovorí, nebude vyšší ako pri štátnych dlhopisoch. Pre vládu má teda tento program zmysel v prípade, že od bežných ľudí získa peniaze lacnejšie ako na medzinárodných finančných trhoch. Na porovnanie, výnosy desaťročných slovenských dlhopisov sa v čase uzávierky textu pohybovali okolo úrovne 3,6 percenta.
„Nemôžeme dať vyšší úrok, ako je na štátnych dlhopisoch, aby to bolo výhodné aj pre človeka, aj pre štát,“ povedal v diskusnej relácii telerozhlasu Kamenický s tým, že vláda tento dlhopisový program pripravuje. Zároveň tiež platí, že úroky na bežných účtoch sú v zásade blízko nuly.
Situácia na trhoch a v bankách tak dáva štátu určitý priestor na to, aby vytvoril dlhopisový program určený bežným ľuďom. „To nie je o tom, že štát bude ľudí nútiť, je to o tom, že ľudia si dlhopisy dobrovoľne kúpia,“ povedal Kamenický a špekuloval o tom, že ak si štát požičiava zhruba za 3,7 percenta, občanom by mohol ponúknuť tri percentá. Vzhľadom na situáciu na trhu by si ale štát teoreticky mohol skúsiť pýtať peniaze aj lacnejšie.
Čítajte viac Vláda plánuje zvyšovať dane a ušetriť štyri miliardy eur. Dotácie na elektrinu a plyn sa skončia
Vláda premiéra Roberta Fica (Smer) hľadá peniaze v čase, keď musí upratať verejné financie, a zároveň chce zainvestovať do výstavby. V druhom pilieri je pätnásť miliárd eur, ľudia majú v bankách vklady na požiadanie vo výške viac ako 31 miliárd eur. To je suma, ktorá je zhruba štvrtinou hrubého domáceho produktu, teda ročného výkonu ekonomiky. Dokopy majú ľudia v bankách vyše 43 miliárd eur vo forme vkladov.
„Urgentne potrebujeme nové zdroje, aby sme mohli robiť prípravu na výstavbu diaľnic a železníc, urgentne potrebujeme nové zdroje na ďalšie projekty, ktoré by ministerstvo dopravy mohlo realizovať,“ uviedol prednedávnom Fico svoj zámer. „Pripravujeme inovatívne myšlienky, ktoré by sa týkali využívania, nechcem povedať zamrznutých, ale málo využívaných súkromných vkladov a súkromného kapitálu na Slovensku,“ povedal Fico.
Vláda však má v tomto prípade dva základné problémy. Prvým je, že siahať na súkromné úspory ľudí je pomerne problematické, jednoducho je veľmi ťažké to urobiť. Druhým problémom je, že tie peniaze, ktoré napríklad banky evidujú na účte klientov, neležia na kope zamknuté v trezore. Každá komerčná banka má časť peňazí na to, aby bola schopná vyplácať vklady klientom, so zvyškom sa snaží pracovať tak, aby vytvorila vlastný zisk.
Vláda teda bude hľadať možnosti, ako presvedčiť ľudí, aby časť peňazí z bánk dobrovoľne vybrali a v budúcnosti ich tam nevložili.
Slovenská banková asociácia sa zatiaľ k vyhláseniam koaličných lídrov nevyjadruje, nepozná totiž dôležité okolnosti nástroja, o ktorom vláda hovorí.
Čítajte viac Namiesto šetrenia veľká pokuta? Vláda chystá zmenu pravidiel, ktorá môže byť protiústavná. Podľa ministra nič nehrozí
Záležať bude na detailoch
Experti na financie hodnotia nápad na zriadenie dlhopisového programu pre retailových klientov relatívne rezervovane. Nie sú totiž známe dôležité okolnosti. Samotná schéma však môže byť užitočná a funguje aj v iných krajinách.
„Emitovanie dlhopisov pre obyvateľstvo je bežnou praxou vo väčšine vyspelých krajín, v ktorých ho vlády využívajú najmä na krátkodobé financovanie alebo ako doplnkový zdroj. Napríklad v susednom Česku je objem vydaných dlhopisov pre štát približne 90 miliárd českých korún, čo však tvorí iba tri percentá na celkovom objeme dlhu,“ hovorí Tomáš Boháček, analytik 365.bank.
Podľa jeho slov takéto dlhopisy poskytujú obyvateľom investičnú alternatívu k termínovaným a sporiacim produktom. „V ekonomike sa týmto spôsobom rozvíja aj kapitálový trh, finančná gramotnosť občanov a ich záujem o stav verejných financií, čo je veľmi prospešné aj v našej situácii,“ hovorí.
Štát sa takýmto spôsobom môže naozaj dostať k lacnejším peniazom. „Za určitých okolností môže síce štát získať zdroje i lacnejšie ako na primárnom trhu, kde sú banky a takzvaní kvalifikovaní investori, ale iba krátkodobo, a najmä v prípade dobrej stratégie a komunikácie. Ak sú napríklad úrokové sadzby na vkladoch a termínovaných produktoch nízke, ako teraz na Slovensku, môže štát prilákať investorov atraktívnejšou vyššou sadzbou, ktorá môže byť však stanovená nižšie ako trhová úroveň našich obchodovaných vládnych dlhopisov, ktoré dnes patria medzi tri najvyššie v eurozóne,“ hovorí Boháček.
Maroš Ovčarik, generálny riaditeľ Partners Investments, upozorňuje, že je dôležité, aby všetky schémy, ktoré štát pripraví, boli dobrovoľné. „Ak ide o dobrovoľné investovanie do budúcich dôchodkov, ktoré bude mať rozumné parametre, teda výnos, ktorý je bežný pri dlhopisoch v podobných krajinách, potom v tom nevidím problém,“ hovorí Ovčarik s tým, že je dôležité, aby mali ľudia voľbu.
Dobrovoľnosť je kľúčová aj podľa Radovana Ďuranu z inštitútu INESS. „Ak štát vydá dlhopisy a ľudia si ich budú môcť dobrovoľne kúpiť, proti tomu sa dá ťažko namietať,“ hovorí. Podľa neho je dôležitým nastavením práve to, že úrok bude nižší ako pri štátnych dlhopisoch. Ak by to tak nebolo, ľudia by podľa Ďuranu najprv zaplatili viac na daniach, aby im potom štát vyplácal vyššie výnosy.
„Ľudia budú veriteľmi sami sebe. Oni platia dane, z ktorých sa potom splácajú výnosy a tieto dlhopisy. Je ťažké predpokladať, na akej sume by štát mohol výnosy garantovať. Kľúčové budú parametre, teda splatnosť dlhopisov, a aj výška vstupnej sumy, spôsob distribúcie a výnosy porovnateľných dlhopisov,“ poznamenal Ovčarik. „Ak bude výnos korešpondovať s výnosom podobných dlhopisov krajín s podobným ratingom, tak potom problém nevidím. Ak by štát chcel ušetriť a ponúkne ľuďom menej, ako sú výnosy porovnateľných dlhopisov, v tom problém vidím,“ dodáva Ovčarik.
Čítajte viac Slovensko čaká masívne šetrenie. Musíme nájsť miliardy, ak chceme skutočne riešiť problémy
Skutočne bude záležať aj na tom, aký výnos sa vláda rozhodne garantovať. Ratingové hodnotenie v troch hlavných ratingových agentúrach má Slovensko podobné ako Lotyšsko a Litva, výnosy ich dlhopisov sa značne líšia. Desaťročný lotyšský dlhopis poskytoval v čase uzávierky textu výnos 0,5 percenta, výnos litovského dlhopisu sa pohyboval na úrovni okolo 3,6 percenta, teda podobne ako na Slovensku. Minister Kamenický spomínal ako príklad fungujúcej dlhopisovej schémy pre občanov Belgicko. Tam občania mali v marci tohto roku k dispozícii dlhopis so splatnosťou jeden a aj tri roky. Možnosti, ako štát môže výnos nastavovať, sú pomerne široké.
Podľa Ďuranu je veľmi dôležité aj to, v akom objeme štát tieto dlhopisy vydá. „Investori si dávajú veľký pozor na to, v akej kondícii sú verejné financie. Ak by vláda chcela získavať takto nejaké veľké prostriedky, tak by sa opierala o to, že bežný človek nerozumie tomu, čo je dlhodobá udržateľnosť verejných financií,“ hovorí Ďurana. „Štátu by mohol požičať napríklad na desať rokov a štát môže mať problémy s vyplácaním takýchto dlhopisov,“ ilustruje svoju úvahu.
Významné bude podľa Ďuranu aj to, do čoho sa budú takto získané prostriedky investovať. „Investovať by sa malo do projektov, ktoré majú nejakú prirodzenú návratnosť. To sa dá veľmi ťažko povedať o slovenských diaľniciach, ktoré si jednoducho na seba nezarobia,“ hovorí Ďurana.
Podľa neho by sa tak investor do dlhopisov dostal do paradoxnej situácie, keď na jednej strane by v jeho záujme boli vysoké poplatky za diaľnice, na druhej strane by to, samozrejme, nechcel, keďže tie diaľnice sám používa. „Ak by mali byť slovenské diaľnice finančne návratné, tak by muselo existovať mýto aj pre osobné vozidlá,“ dodáva ekonóm.
Čítajte viac Kamenický ukázal ochutnávku z ozdravných opatrení. Prichádzajú nové dane, Fico hovorí aj o prepúšťaní úradníkov
Koalícia hovorí aj o druhom pilieri
Kamenický v diskusii ale zároveň odmietol vylúčiť ďalšie zásahy do druhého piliera. V balíku opatrení, ktoré vláda zaviedla od roku 2024, bolo aj zníženie výšky príspevkov do druhého piliera z 5,5 percenta vymeriavacieho základu na štyri percentá. Kamenický sa vyhol odpovedi na otázku, či vláda bude chcieť podobný zásah urobiť opäť. Nevyjadril sa ani k otázke, ktorá smerovala k tomu, či vláda plánuje ďalšie otvorenie druhého piliera. V minulosti to už urobila niekoľkokrát a podľa kritikov ľudia prišli o miliardy eur v budúcich dôchodkoch.
O peniazoch z druhého piliera hovoril aj Fico. „Často peniaze, ktoré si ľudia odkladajú na dôchodkové zabezpečenie, končia v USA, my cez súkromné peniaze podporujeme USA a nepodporujeme rozvoj na Slovensku,“ povedal premiér. V tomto kontexte ďalej uviedol, že rezort dopravy by potreboval zo súkromných zdrojov na svoje projekty získať päťsto miliónov eur.
V prípade druhého piliera napríklad môže vláda vytvoriť produkt, ktorý bude alternatívou ku garantovaným a k negarantovaným fondom, ktoré v druhom pilieri existujú už dnes. Sporitelia by tak vedeli, že svoje peniaze vkladajú napríklad do stavby ciest. Podľa toho, čo zatiaľ predstavitelia koalície hovoria, išlo by o produkt s garantovaným výnosom.
Čítajte viac O koľko hlbšie budeme musieť siahnuť do vreciek? Prichádza nová daň z cukru. Pozrite sa, čoho sa týka
Ak aj vláda hovorí o tom, že v druhom pilieri a na bežných účtoch sú miliardy, rozhodne nehovorí o tom, že nejaká veľká časť týchto súm by bola k dispozícii na to, aby ju vláda použila podľa vlastného uváženia.
V relácii Sobotné dialógy však poslanec Roman Michelko (SNS) hovoril o dlhopisovom programe pre bežných ľudí, ktorý by vyťahoval peniaze sporiteľov z druhého piliera. Michelko ale hovoril o tom, že takýto program bude určite ponúkať vyššie výnosy ako štátne dlhopisy. To je v rozpore s princípom, o ktorom hovoril minister Kamenický v prípade dlhopisového programu zacieleného na peniaze na bežných účtoch.
Zníženie príspevkov do druhého piliera znamená, že sporitelia v druhom pilieri budú mať nižšie dôchodky z tohto nástroja. Napríklad človek, ktorý má 25 rokov a príjem 1 400 eur, môže po tejto zmene očakávať z druhého piliera 358 eur mesačne. Tento údaj je vyjadrený v dnešných cenách. Ak by zmena neprišla, získal by tento pilier z druhého piliera 494 eur.
Opozičná SaS v pondelok spustila petíciu na ochranu druhého piliera. Dôvodom je obava, že by ho vláda mohla opäť otvoriť. Vyhlásil to v pondelok predseda SaS Branislav Gröhling na tlačovej konferencii s tým, že ak petícia získa 100-tisíc podpisov, bude sa musieť prerokovať v Národnej rade SR. Reagoval tak na Ladislava Kamenického ktorý podľa predsedu SaS nevylúčil otvorenie druhého piliera. V minulosti sa už druhý pilier štyrikrát otváral.
Gröhling tiež upozornil na to, že vlády Smeru už v minulosti opakovane vyberali peniaze z úspor Slovákov na dôchodok. Druhý pilier podľa neho otvorili v minulosti štyrikrát a získali z neho celkovo viac ako 1,1 miliardy eur. Za veľký problém považuje aj presun týchto peňazí z výnosných fondov do nevýnosných, čo sa stalo tiež počas vlády Smeru v roku 2013.
Čítajte viac Veľká analýza komisie. Slovensku vystavila vysvedčenie, stav verejných financií je katastrofálny
V prípade druhého piliera je situácia tiež pomerne komplikovaná. Takéto dlhopisy by boli vhodné pre sporiteľov, ktorí sú pred dôchodkom, a za cenu zníženého rizika klesá aj výnos, ktorý môžeme dosiahnuť. Väčšina prostriedkov v druhom pilieri je v súčasnosti už v negarantovaných fondoch. Tie sú určené pre ľudí, ktorí majú pred sebou dlhší investičný horizont. Predvolená investičná stratégia automaticky zaraďuje sporiteľov do indexových fondov, tie dlhopisy nekupujú. Objem prostriedkov, ktorý by teda pripadal do úvahy, je menší. V garantovaných fondoch momentálne je necelých šesť miliárd eur. Ďurana vidí problém aj v tom, že ak by správcovské spoločnosti masívne kupovali takéto dlhopisy, úspešnosť dôchodkového sporenia by závisela aj od odolnosti domácej ekonomiky.
„DSS majú už teraz možnosť nakupovať niektoré slovenské štátne dlhopisy, no zákon limituje, aký objem môžu nakúpiť. Je to tak správne, lebo úspory nie sú závislé od slovenskej ekonomiky. Druhý pilier rozkladá riziko do viacerých košíkov,“ hovorí. Vyšší podiel slovenských dlhopisov by túto poistku do určitej miery podľa neho rozoberal. „V celom prvom pilieri sme všetci závislí od slovenskej ekonomiky, investícia dôchodkových úspor do slovenských dlhopisov by závislosť ešte zvýšila,“ dodáva. Napokon bude teda veľmi závisieť od toho, ako sa systém štátnych dlhopisov určených bežným ľuďom nastaví.