Viac ako polovica z nich by privítala aj kratšiu výpovednú a dlhšiu skúšobnú lehotu. Nemalá časť českých firiem pritom volá aj po spomínanej možnosti jednoduchšieho rozviazania pracovného pomeru – výpoveď bez udania dôvodu. V Česku, rovnako ako aj na Slovensku, totiž platí, že firma môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ktoré stanovuje zákon.
Tamojšie firmy by tieto zmeny v zákonníku práce privítali aj v prípade, ak by prepusteným zamestnancom museli platiť vyššie odstupné. „Tento administratívny proces sa jednoducho musí zjednodušiť. Zamestnanci, ktorí chodia do práce len preto, že musia, a nevykonajú adekvátnu prácu, pre zamestnávateľov predstavujú tvrdý oriešok,“ povedal pre spravodajský web iDnes.cz majiteľ spoločnosti Ruční tkaní Josef Fidler.
Čítajte viac V bratislavskom Volkswagene prudko vzrástli mzdy. Odtrhli sa od zvyšku Slovenska
Vlnu debát v Česku o tejto téme rozpútala takzvaná „flexibilná novela" zákonníka práce z dielne ministerstva práce na čele s Marianom Jurečkom (KDU-ČSL). Tá napríklad navrhuje predĺženie skúšobnej lehoty u nových zamestnancov zo súčasných troch na štyri mesiace. Pre vedúcich pracovníkov by sa podľa návrhu mala zvýšiť zo súčasných šiestich na osem mesiacov.
Čo sa týka výpovednej lehoty, tá by podľa nového návrhu mala začať „bežať" už dňom doručenia výpovede a pri porušení pracovnej disciplíny by sa mohla skrátiť na jeden mesiac. V Česku, rovnako ako na Slovensku, aktuálne platí, že výpovedná lehota začína plynúť prvý deň mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, keď bola výpoveď zamestnávateľovi doručená. Ak teda podáte výpoveď napríklad 20. apríla, výpovedná lehota začne plynúť 1. mája a v práci skončíte až k 30. júnu.
Napriek tomu, že návrh už nepočíta s možnosťou dať zamestnancovi výpoveď bez udania dôvodu, stále sa ozývajú aj silné politické hlasy, ktoré by podobnú možnosť predsa len presadiť chceli. Túto alternatívu presadzuje najmä stredopravá ODS, ktorá je súčasťou vládnej trojkoalície Spolu na čele s premiérom Petrom Fialom. „Potrebujeme uvoľniť výpovede a predĺžiť skúšobné lehoty, zarobí na tom nielen kapitalista, ale aj jeho zamestnanec… Nie som si istý, či ten, koho chránime boľševickým zákonníkom práce, je náš volič," povedal v polovici apríla v súvislosti s navrhovanými zmenami člen výkonnej rady ODS Pavel Drobil.
Analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana v tejto súvislosti pre Pravdu zdôrazňuje, že zákon je v Česku aktuálne len v medzirezortnom pripomienkovom konaní a zatiaľ hovoríme iba o možnosti, že by sa poslanci v parlamente mohli pomocou pozmeňovacieho návrhu pokúsiť zaviesť aj takúto zmenu. Zatiaľ tak nie je jasné, či sa môže podobný krok vôbec podariť zrealizovať aj v praxi.
Na Slovensku sa to stať nemôže
Odborári však už len možnosť podobného návrhu kritizujú. „Zásadne by to postavenie zamestnanca oslabilo, pritom zamestnanec je už dnes vo vzťahu k zamestnávateľovi slabšia strana. Vyhadzovanie bez dôvodov majú v Amerike a tam sú z toho ľudia nešťastní, pretože naozaj len preto, že nie ste šéfovi sympatický, môže vás poslať preč," povedal pre Pravdu zakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba Milan Kuruc.
Kuruc zároveň zdôrazňuje, že na Slovensku sa podobných zmien v našom Zákonníku práce obávať nemusíme. Na rozdiel od Českej republiky totiž máme ratifikovaný Dohovor medzinárodnej organizácie práce č. 158. Ten spresňuje, že firma môže zamestnanca prepustiť len vtedy, ak si zamestnanec v práci neplní svoje úlohy, alebo v prípade, ak zamestnávateľ ruší alebo mení organizáciu práce. „To znamená, že my ani nemôžeme schváliť novelu, ktorá by umožnila vyhodiť zamestnanca len tak, bezdôvodne, lebo niekomu je nesympatický. Česko tento dohovor neratifikovalo, tam o tejto zmene uvažovať môžu," dodáva odborník.
Ďurana z INESS v tejto súvislosti vysvetľuje, že pokiaľ je na trhu viac voľných pracovných miest ako voľných uchádzačov o prácu, tak je zamestnanec v silnejšej pozícii a potenciálneho zamestnávateľa si vyberá. To je podľa neho prípad českého a čiastočne už aj slovenského trhu práce. „Zmena jedného parametra – pravidla výpovede, formálne oslabí pozíciu zamestnancov, ale výpoveď bez udania dôvodu nebude možná bez odstupného. Výpovedná lehota predstavuje vo väčšine prípadov pre zamestnávateľa dodatočný náklad a pri existencii odstupného stratu času pre zamestnanca. Ak dôjde k výpovedi na trhu práce s previsom dopytu, zamestnanec, pokiaľ má schopnosti, zručnosti bude mať šancu nájsť si prácu," priblížil expert.
Čítajte viac Čaká nás obrat, Slovensko sa priblížilo k vyspelým ekonomikám. Ľudia odchádzajú pracovať tam, kde sa zarába viac
Podľa Ďuranu sa na trhu, kde je viac voľných pracovných miest ako uchádzačov, nedá predpokladať, že by dochádzalo k svojvoľnému prepúšťaniu zo strany firiem. Okrem toho pripomína poistenie v nezamestnanosti, vďaka ktorému majú prepustení zamestnanci k dispozícii polročnú náhradu príjmu.
Možnosť prepúšťania bez udania dôvodu však analytik z inštitútu INESS považuje za nástroj na zefektívnenie pracovného trhu. „Zamestnávatelia rýchlejšie obsadzujú pracovné pozície, zamestnanci sa rýchlejšie dostanú na pre nich vhodné pozície. Neviem si pri súčasnej vláde predstaviť, že by k takému návrhu prišlo. Súčasná vláda má tendenciu skôr viac regulovať trh práce, znižovať jeho efektivitu," povedal pre Pravdu Ďurana.
Inšpirácia z Dánska?
Spomínaný člen výkonnej rady českej ODS a exminister životného prostredia Drobil sa kvôli svojim výrokom o okresávaní zákonníka práce dostal do sporu s odborármi. „Musíme si povedať, že odbory nie sú náš partner, ale náš nepriateľ," vyhlásil. Predseda tamojšej vlády a strany ODS Petr Fiala odborom v súvislosti s avizovanými zmenami vyčíta, že namiesto rokovania „stále útočia na vládu" a „zvolávajú protivládne demonštrácie".
Spory došli až tak ďaleko, že začiatkom mája odborári opustili rokovanie tripartity, ktoré sa venovalo práve otázke spomínaných zmien. Šéf najväčšieho českého odborového zväzu KOVO Roman Ďurčo vládu varoval, aby sa do zákonníka práce nepokúšala presadiť možnosť výpovede bez udania dôvodu. Tamojšie odbory následne zvolali na 21. mája veľké protesty, ktoré sú zamerané proti zmenám v zákonníku práce, ale aj proti reforme, ktorá má priniesť predlžovanie veku odchodu do dôchodku. Nakoniec sa konať nebude, a to z dôvodu postrelenia slovenského premiéra Roberta Fica (Smer).
Čítajte viac Dobrá správa pre zamestnancov a pracujúcich. Platy po vyše dvoch rokoch porazili infláciu (+ grafy)
Poradcovia českej vlády z Národnej ekonomickej rady vlády sa pritom v súvislosti s navrhovanými zmenami odvolávajú na dánsky sociálny model pod názvom flexicurity. Tento model, jednoducho povedané, spája flexibilitu a istoty na trhu práce. Znamená to, že prepája napríklad krátke výpovedné lehoty (respektíve vyššiu flexibilitu firiem pri prijímaní či prepúšťaní ľudí) napríklad s vysokou náhradou mzdy v prípade nezamestnanosti.
Kuruc z Pracujúcej chudoby však odmieta, že by sa českí poradcovia týmto modelom inšpirovali. Tvrdí, že si len vybrali možnosť prepustiť zamestnanca s mierne vyšším odstupným. Pripomína tiež silu odborov Dánsku. „Odbory si dávajú do kolektívnych zmlúv, že zamestnávateľ musí konzultovať výpoveď a dôvody výpovedí s odbormi vrátane odstupného v dĺžke 6 až 12 mesiacov. Dánsko vám dá finančnú podporu v nezamestnanosti počas dvoch rokov vo výške 90 percent predchádzajúceho príjmu, majú tam aktívnu politiku zamestnanosti vrátane vysokej úrovne rekvalifikácií a vzdelávania. To je Dánsko. Týmto sa Česi neinšpirovali vôbec," hovorí expert a dodáva, že Česko sa podľa neho rozhodlo poškodiť zamestnancov a nazýva to modernizáciou zákonníka práce.
V prospech Dánska tak hrajú silné odbory. Ak by sa hoci aj teoreticky niektorá z budúcich slovenských vlád rozhodla okresávať Zákonník práce, Slováci by z tohto hľadiska mali problém – nemal by za nich kto vyjednávať. V rámci zoskupenia najbohatších krajín na svete OECD z tohto hľadiska totiž patríme ku krajinám, ktoré majú jeden z najnižších podielov odborových organizácií. Na Slovensku je odborová organizovanosť na úrovni 11,3 percenta, zatiaľ čo v spomínanom Dánsku je to až 67 percent.
Podľa Ďuranu z inštitútu INESS je však dánsky model preceňovaný. „Výplata odstupného a šesť mesačné poistenie v nezamestnanosti je svojím spôsobom ekvivalent dánskej flexicurity, akurát nemáme možnosť výpovede bez udania dôvodu," uzatvoril analytik.