Stalo sa to nenápadne za niekoľko minút pri schvaľovaní úplne iného zákona Roberta Kaliňáka – o bezpečnosti premávky. Ten nemal pôvodne nič spoločné so stavaním diaľnic. Poslanci však v balíku zmien napríklad o tom, že netreba mať celoročne zimné pneumatiky, rozšírili „mimoriadne opatrenia pre výstavbu“.
(kliknutím zväčšíte)
Vieme o tom, že na Ústavnom súde je podnet pre tento postup. Ak však chceme pokročiť v stavaní diaľnic pre slovenské regióny, je potrebné rozšírenie zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach aj na ďalšie úseky," uviedol minister dopravy Ľubomír Vážny.
Zákon o mimoriadnom režime pri stavaní diaľnic platí už od začiatku roka. Hneď ho napadli občianske združenia aj opozícia za jeho protiústavnosť. Napriek tomu od októbra parlament rozšíril jeho použitie na ďalšie cesty a bude sa môcť v praxi používať oveľa častejšie. Buldozéri stavebných firiem tak môžu stavať aj bez dohody s vlastníkom pôdy v ďalších šiestich regiónoch, napríklad na diaľnici D3 zo Žiliny cez Kysuce do Čiech.
Mimoriadny postup môže diaľničná spoločnosť využiť aj pri stavaní diaľnice za Jánovcami na ceste do Prešova. Do mimoriadneho režimu sa dostala rýchlostná cesta z Trenčína do Prievidza, skoro 50-kilometrový obchvat Bratislavy alebo dve úplné nové priority vlády – rýchlostné cesty, z Nitry do Topoľčian a z Banskej Bystrice do Ružomberka.
„Nie je jasné, prečo sa mimoriadne opatrenia rozširujú na stavanie tam, kde je na realizáciu ešte dosť času. A prečo ako pravidlo použiť na ďalších cestách zákon, ktorý výrazne uberá z práv občana majiteľa pôdy a, naopak, posilňuje postavenie štátu. Na mnohých zo schválených úsekov štát môže postupovať úplne korektne, mimo režimu mimoriadnych opatrení,“ doplnil Richard Drutarovský, ktorý stojí v čele občianskej iniciatívy Za spravodlivé vyvlastňovanie.
Vláda Roberta Fica presadila zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach vlani. Minister Vážny vtedy tvrdil, „že zákon sa bude používať len na tých úsekoch, ktoré sa budú stavať cez verejno-súkromné partnerstvá, teda cez PPP projekty.“ Išlo o 157 kilometrov na dvoch trasách z hlavného mesta – do Zvolena a Košíc. Pri jeho presadzovaní totiž premiér a minister Vážny zdôvodňovali takýto postup na hrane s ústavou preto, že ide len o mimoriadne opatrenia potrebné, aby sa mohli dokončiť najdôležitejšie diaľničné ťahy.
Minister Vážny sa už po niekoľkých mesiacoch pokúšal rozšíriť takýto postup na ďalšie cesty. Keď však nápad a novelu zákona zverejnil pred zopár týždňami, vyvolal znova búrku odporu občianskych združení.
Nakoniec poslanci rozšírenie presadili bez pripomienok a verejnej diskusie. Použili na to Kaliňákov nový zákon o bezpečnosti cestnej premávky. Poslanec Peter Pelegríny (Smer) k desiatkam zmien, ktoré odzneli na pôde parlamentu, pridal ďalšiu. Jeho pozmeňovací návrh poslanci schválili a zmenili tak zákon pre stavanie diaľnic.
Podľa Drutarovského rozšírenie je nekoncepčné. „Vláde zrejme vôbec nejde o prioritu o rýchle spojenie východu so západom dobrou diaľnicou, ale ide o spustenie čo najviac úsekov diaľnic na Slovensku a zazmluvnenie ich stavania s firmami,“ doplnil Drutarovský.