Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 799 dní
- Macron: Keby Rusko prelomilo front, je možné vyslať na Ukrajinu vojakov
- Ruská taktika vojny – spálená zem. Zábery mesta Časiv Jar pripomínajú apokalyptické výjavy
- Varovaní pred vojnou s Ruskom pribúda. Myslí si Moskva, že sa jej Západ bojí?
Ruská taktika vojny - totálne spálená zem. Zábery mesta Časiv Jar pripomínajú apokalyptické výjavy.
Čítajte viac 798. deň: Rusi proti ukrajinskej armáde nasadili chlórpikrín, tvrdia USA
20:51 Rusko v tichosti dodáva do Severnej Kórey rafinovanú ropu v množstve, ktorým zrejme porušuje limit stanovený Bezpečnostnou radou OSN. Povedal to vo štvrtok hovorca Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby. Zároveň naznačil, že USA v tejto súvislosti zvažujú uvalenie nových sankcií, informuje agentúra Reuters.
K odhaleniu došlo deň po tom, ako bola v dôsledku marcového veta zo strany Ruska rozpustená skupina expertov OSN, ktorá monitorovala dodržiavanie sankcií OSN uvalených na Severnú Kóreu za jej jadrové zbrane a raketový program. Nemenovaný americký predstaviteľ označil ruské veto za vypočítavý krok, ktorým chcela Moskva zamaskovať svoje porušovanie rezolúcií BR OSN.
Čítajte viac Putin podal Kimovi pomocnú ruku: Zablokoval dohľad OSN nad sankciami voči KĽDR
„V rovnakom čase, keď Moskva vetovala obnovenie mandátu skupiny, Rusko posielalo rafinovanú ropu z prístavu Vostočnyj do KĽDR,“ povedal novinárom Kirby.
Ruská a severokórejská misia OSN v New Yorku sa k týmto tvrdeniam bezprostredne nevyjadrili. Na základe sankcií OSN má Pchjongjang dovoz rafinovaných produktov obmedzený na 500 000 barelov ročne, pripomína Reuters.
Vybrali sme 15 krajín, ktoré dovážajú najviac ropy, plynu či uhlia z Ruska.
Kirby teraz uviedol, že len v marci dodalo Rusko do KĽDR viac ako 165 000 barelov rafinovanej ropy, pričom vzhľadom na blízkosť ruských a severokórejských obchodných prístavov by Rusko podľa jeho slov mohlo s takýmito dodávkami pokračovať donekonečna.
**19:22 Ukrajinskí vojaci na frontovej línii podľa portálu Sky News tvrdia, že vzhľadom na nedostatok munície je pri nich „luxus“, ak vystrelia 30 delostreleckých granátov denne. Napríklad veliteľ obsluhy húfnice M777, ktorú Kyjivu dodali USA, uviedol, že niekedy denne vypália menej ako desať kusov munície. Oleksandr Kozačenko povedal, že na začiatku ruskej invázie denne vystrelil až sto delostreleckých granátov. „Teraz, keď vypálime 30 projektilov, je to luxus," dodal.
Ukrajinskí predstavitelia sa domnievajú, že Moskva sa chce do 9. mája zmocniť mesta Časiv Jar v Doneckej oblasti, ale Kozačenko a jeho jednotka ešte len čakajú na prísun novej munície z amerického balíka pomoci, ktorý Washington schválil minulý týždeň.
18:41 Osem detí utrpelo vo štvrtok zranenia v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, keď ruské navádzané bomby zasiahli prevádzku istej firmy nachádzajúcu sa pri športovom komplexe, v ktorom deti vtedy trénovali. Oznámili to miestni predstavitelia, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.
K incidentu prišlo v meste Derhači, ktoré je často cieľom ruských vzdušných útokov. Agentúra Ukrinform spresnila, že firmu zasiahli dve letecké bomby. Podľa polície v dôsledku útoku vypukol v priestoroch danej prevádzky požiar.
V športovom komplexe utrpeli stredne ťažké zranenia štyri deti, zvyšné deti sú zranené ľahšie, uviedol gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov na sociálnej sieti Telegram. Pri útoku okrem detí utrpel zranenia aj starší muž. „Následky mohli byť tragickejšie,“ upozornil Synehubov v štátnej televízii.
17:59 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba zastáva názor, že Rusko bude možné zapojiť do mierových rokovaní, ale až po mierovom summite, ktorý sa v polovici júna uskutoční vo Švajčiarsku bez účasti delegácie z Moskvy, informuje TASR.
V rozhovore pre americký magazín Foreign Policy, z ktorého citovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), Kuleba uviedol, že cieľom medzinárodnej konferencie o mieri na Ukrajine je vytvorenie koalície krajín so spoločným prístupom k mierovému urovnaniu. „Potom je možné zapojiť Rusko do rokovaní,“ dodal Kuleba.
Pripustil, že podľa učebníc diplomacie musia rokovania zahŕňať obe strany. Podľa jeho názoru je však prípad s Ruskom špecifický, lebo rokovania s ním v rokoch 2014 – 2022 sa nakoniec skončili inváziou ruskej armády na Ukrajinu. Kuleba si preto myslí, že rokovaniam s Ruskom by mala predchádzať buď jeho porážka na bojisku alebo vytvorenie širokej medzinárodnej koalície, ktorá by mohla Rusku predložiť podmienky pre nastolenie mieru.
16:29 Hlavnými témami konferencie Globsec Forum, ktorá sa tento rok uskutoční v Prahe, budú priority Európskej komisie po voľbách do Európskeho parlamentu, pokračujúca podpora Ukrajiny či závery júlového summitu NATO vo Washingtone. Na príprave konferencie sa bude podieľať české ministerstvo zahraničných vecí, uviedlo vo štvrtok v tlačovej správe, informuje spravodajkyňa TASR.
„Ministerstvo zahraničných vecí a Globsec budú spolupracovať na prípravách 19. ročníka medzinárodnej konferencie Globsec Forum, ktorá sa bude konať v Prahe na prelome augusta a septembra. Za týmto účelom podpísali 2. mája 2024 námestník Jan Marian a prezident organizácie Globsec Róbert Vass memorandum o spolupráci,“ uviedol český rezort diplomacie.
Okrem priorít EK či pomoci Ukrajine budú hostia diskutovať aj o blížiacich sa prezidentských voľbách v Spojených štátoch a ich význame pre transatlantickú aj európsku bezpečnosť, o úlohe Európy v deeskalácii na Blízkom východe či geopolitickom a geoekonomickom vplyve nových technológií, priblížilo ministerstvo.
Čítajte aj Poliačik: GLOBSEC sa na Ukrajine pozerá do budúcnosti
16:20 Pri ruskom raketovom útoku v ukrajinskej Charkovskej oblasti dnes utrpelo zranenia sedem ľudí, z toho šesť detí. Informoval o tom šéf regiónu Oleh Syněhubov na svojom telegramovom kanáli. Rusi podľa neho riadenými leteckými bombami KAB útočili na civilnú infraštruktúru v meste Derhači ležiacim na severozápad od Charkova.
Dve deti majú podľa Synehubovho ľahké zranenia končatín, štyri utrpeli stredne závažné poranenia. Záchranári všetkých odviezli do nemocnice. 75-ročnému mužovi poskytli pomoc na mieste.
16:15 Ruská vojna proti Ukrajine doteraz poškodila alebo zničila 1 987 kultúrnych objektoch. Úplne zničených je 324 z nich. Uviedlo to vo štvrtok ukrajinské ministerstvo kultúry, informuje spravodajský web Kyiv Independent.
Zoznam poškodených objektov zahŕňa 958 kultúrnych a spoločenských klubov, 708 knižníc, 153 umeleckých škôl, 114 múzeí a galérií, 36 divadiel, kín a koncertných sál, 15 parkov, zoologických záhrad a prírodných rezervácií a tri cirkusy. Tento počet nezahŕňa poškodené alebo zničené pamiatky kultúrneho dedičstva, ktorých je 945.
16:00 Ruský vojenský súd odsúdil na 25 rokov väzenia ukrajinského občana Serhija Karmazina (podľa ruských zdrojov Sergeja Karmazina) ako agenta ukrajinskej tajnej služby SBU, ktorý sa dopustil špionáže, diverzie a prípravy teroristického útoku v okolí Moskvy. Oznámila to dnes ruská štátna tlačová agentúra TASS. Karmazin podľa serveru The New Voice of Ukraine zapálil železničné zariadenie v okolí Moskvy, ale SBU spoluprácu s ním poprela a upozornila, že tento muž bol na zozname vojnových zajatcov. Samotná SBU dnes podľa portálu Ukrajinska pravda ohlásila doladenie kolaboranta s ruskými okupantmi, ktorému teraz hrozí desať rokov väzenia a zhabanie majetku.
Proces so štyridsaťšesťročným Karmazínom sa začal 1. marca a odohral sa s vylúčením médií a verejnosti, pretože sa podľa súdu pojednávali aj „prísne tajné“ informácie. Z trestu si má šesť rokov odpykať vo väzení a 19 rokov v trestaneckej kolónii s najprísnejším režimom. Okrem toho mu súd uložil pokutu vo výške 700-tisíc rubľov. Proti rozsudku sa ešte môže odvolať.
Podľa ruskej tajnej služby sa na zverbovaní Ukrajinca a jeho vyslaní do Ruska podieľali tiež tajné služby Poľska a Lotyšska. Počas výsluchu muž údajne uviedol, že sa v novembri 2022 rozhodol odísť do Poľska, kde ho zverbovali spolupracovníci poľskej tajnej služby a SBU, vraj tým, že vyhrážali likvidáciou jeho dcéry. Bol tak nútený plniť pokyny SBU, ktorá ho najprv poslala do Lotyšska a potom do Ruska, aby si tu vybavil doklady a získal ruské občianstvo a prácu. V Rusku potom na pokyn svojho nadriadeného zo SBU zapálil dve signalizačné zariadenia na trati Podolsk-grivno v Moskovskej oblasti, napísal TASS.
Karmazin bol podľa stanice Radio Svobodna najprv obvinený zo sabotáže a uväznený vo vyšetrovacej väzbe, pričom nedostal obhajcu.
Čítajte aj Sabotéri poškodili most v Rusku. Armáda tadiaľ preváža muníciu
15:20 Členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii (EÚ) a Severoatlantickej aliancii (NATO) podporuje približne 70 percent Slovákov. Podpora oproti roku 2023 vzrástla. Vyplýva to z prieskumu, o ktorom informovala organizácia Globsec. Realizovaný bol na prelome marca a apríla na reprezentatívnej vzorke 1000 respondentov.
Čítajte viac Podpora členstva SR v EÚ a NATO oproti vlaňajšku vzrástla
15:00 Počet ruských delostreleckých, raketových a leteckých úderov na Doneckú oblasť na východe Ukrajiny v stredu stúpol na takmer 2-tisíc, a to na 1 967 z utorkových 1 686. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent s odvolaním sa na štvrtkovú správu regionálnej polície.
Ukrajinské úrady v stredu z Doneckej oblasti evakuovali 338 civilistov vrátane 42 detí. Podľa miestnej polície od začiatku ruskej invázie z regiónu evakuovali takmer 159-tisíc civilistov vrátane 18 722 detí a 6 499 zdravotne postihnutých ľudí.
14:40 Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW) obvinila ruské jednotky z mimosúdnych popráv ukrajinských vojakov, ktorí zložili zbrane a chceli sa vzdať do zajatia.
Britská stanica BBC s odvolaním sa na správu HRW vo štvrtok uviedla, že od začiatku decembra 2023 ruskí vojaci pri pokuse o kapituláciu popravili najmenej 15 ukrajinských vojakov.
HRW objasnila, že analyzovala tri možné mimosúdne popravy najmenej 12 ukrajinských vojakov na základe videí, ktoré sa na sociálnych sieťach objavili v decembri minulého a vo februári tohto roku.
Vo všetkých prípadoch ukrajinskí vojaci preukázali jasný úmysel vzdať sa do zajatia. Podľa medzinárodného humanitárneho práva a zákonov vedenia vojny mali byť považovaní za osoby mimo bojovej akcie, tvrdí HRW. HRW preverovala niekoľko ďalších podobných prípadov. V jednom z nich dvaja ruskí vojaci zrejme popravili troch neozbrojených ukrajinských vojakov, ktorí sa im predtým vzdali.
Podľa BBC všetko nasvedčuje tomu, že tieto údajné mimosúdne popravy nie sú ojedinelými javmi. Organizácia HRW totiž preskúmala aj zábery z dronu zverejnené 5. februára 2024, ktoré zachytávajú mužský hlas, ako v ruštine vojakom na bojisku v Doneckej oblasti prikazuje: „Žiadnych (ukrajinských) zajatcov nebrať. Zastreliť“. Podľa analýzy HRW ide o zábery z ruského dronu. O pravosti videa nie sú pochybnosti.
13:38 Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok oznámilo, že jeho jednotky prevzali kontrolu nad dedinou Berdyči na východe Ukrajiny, píše TASR podľa agentúr AFP a Reuters.
Ruská armáda zintenzívnila boj proti ukrajinským jednotkám pred očakávaným príchodom väčšiny amerických zbraní určených pre Ukrajinu.
Ukrajinské velenie pritom ešte cez víkend uviedlo, že jeho jednotky sa stiahli z dediny Berdyči ležiacej severozápadne od Moskvou ovládaného mesta Avdijivka.
Hlavný veliteľ ukrajinskej armády Olexandr Syrskyj objasnil, že rozkaz stiahnuť sa z Berdyči a dvoch ďalších dedín v okolí bol vydaný v snahe chrániť životy a zdravie ukrajinských vojakov. Danú oblasť označil za najkomplikovanejšiu časť frontu a pripustil, že Rusko tam dosiahlo „nejaké taktické úspechy“.
13:35 Ukrajinské ministerstvo zahraničia predstavilo svoju hovorkyňu vytvorenú umelou inteligenciou (AI), ktorá bude v mene ministerstva oznamovať konzulárne novinky. Informoval o tom spravodajský server Kyiv Post.
Virtuálna hovorkyňa, ktorá dostala meno Viktórija Šiová, bola vytvorená podľa podoby Rosalie Nombreovej, ukrajinskej speváčky a mediálnej osobnosti pravdepodobne zmiešaného pôvodu narodenej v Donecku.
Nombreová, ktorá si získala popularitu medzi Ukrajincami ako účastníčka Holostjaku, ukrajinskej verzie západnej reality šou The Bachelor, súhlasila s použitím svojho hlasu a podobizne „pre bono“, uviedlo ministerstvo v tlačovej správe.
Na svojom oficiálnom účte na sieti X ministerstvo zverejnilo krátke video, v ktorom jeho virtuálna zástupkyňa opisuje svoju úlohu a funkcie. „Moje meno symbolizuje náš hlavný cieľ – víťazstvo Ukrajiny, a moje priezvisko – umelú inteligenciu, ktorá ma vytvorila,“ povedala hovorkyňa. ŠI – štučnyj intelekt – je ukrajinská skratka umelej inteligencie.
„Moja práca bude spočívať v podávaní operatívnych a overených informácií konzulárneho oddelenia MZV Ukrajiny verejnosti. Budem informovať novinárov o novinkách v práci konzulov pri ochrane práv a záujmov ukrajinských občanov v zahraničí, reakcii na incidenty alebo mimoriadne situácie a ďalších novinkách,“ dodala virtuálna hovorkyňa.
13:30 Pri aprílových útokoch na Ukrajinu použilo Rusko viac ako 300 rakiet, približne 300 dronov iránskej výroby Šáhid a viac ako 3200 navádzaných bômb. Uviedol to vo štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, píše TASR podľa správy agentúry Reuters.
„Tento teror môže zastaviť len sila – sila našich ľudí, sila jednoty sveta, sila tlaku na Rusko, sila systémov protivzdušnej obrany poskytnutých Ukrajine, sila našich vojakov, ktorí držia frontovú líniu,“ napísal Zelenskyj na platforme Telegram.
13:13 Severoatlantická aliancia intenzívnejším financovaním vojny na Ukrajine robí míľové kroky smerom k tomu, aby prekročila predtým stanovené červené čiary. Podľa agentúry MTI to vo štvrtok vyhlásil šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó.
„NATO chce teraz napumpovať ďalších sto miliárd dolárov do vojny na Ukrajine. Mier sa tak Európe čoraz viac vzďaľuje, keďže aj NATO rýchlo napreduje k prekročeniu predtým spoločne nakreslených červených čiar,“ podčiarkol Szijjártó.
Podľa jeho slov aliancia NATO chce intenzívnejšie koordinovať aj dodávky zbraní na Ukrajinu a výcvik ukrajinských vojakov.
„V zmysle návrhu generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga, ktorý dostali členské krajiny Aliancie v utorok, tých sto miliárd dolárov by sa malo vyzbierať za päť rokov, čo znamená, že NATO počíta s predĺžením vojny minimálne o päť rokov,“ zdôraznil maďarský minister.
Čítajte aj Szijjártó: Bude to ostrá diskusia, Brusel opäť chce financovať zbrane pre Kyjev
13:08 Francúzsky prezident Emmanuel Macron v rozhovore s týždenníkom The Economist opäť pripustil možnosť vyslania západných pozemných jednotiek na Ukrajinu. Stať by sa tak podľa neho mohlo v prípade, že by Rusko prelomilo frontovú líniu a Kyjev o pomoc požiadal. O rozhovore informuje agentúra AFP.
Čítajte viac Macron: Keby Rusko prelomilo front, je možné vyslať na Ukrajinu vojakov. Fico reaguje
12:33 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjiva Rusko stratilo 1 030 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 470 870, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 20 tankov, 29 obrnených bojových vozidiel pechoty a 20 delostreleckých systémov.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 7 332 tankov, 14 096 obrnených bojových vozidiel pechoty a 12 044 delostreleckých systémov.
12:16 Kremeľ vo štvrtok odmietol obvinenia USA, že ruské sily použili na Ukrajine chemickú zbraň v rozpore s medzinárodným dohovorom o zákaze tejto výzbroje.
„Videli sme o tom správy. Takéto obvinenia sú úplne nepodložené,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Moskva sa podľa jeho slov naďalej riadi záväzkami vyplývajúcimi z dohovoru, ktorý zakazuje chemické zbrane, povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Čítajte aj Zákop v plameňoch, nemali ani sekundu. Rusi nasadili zakázanú chemickú zbraň
11:50 Mesiace neochabujúceho ruského delostreleckého bombardovania zdevastovali Časiv Jar, strategické mesto na východe Ukrajiny. Napísala to agentúra AP, ktorá zverejnila zábery z dronov, na ktorých je vidieť takmer vyľudnené miesto, kde prakticky nemožno zahliadnuť nepoškodenú budovu. Rusi sa pokúšajú útočiť na Časiv Jar z viacerých smerov, napísala dnes ukrajinská agentúra Unian s odvolaním sa na aktualizovanú mapu vývoja bojov od portálu DeepState.
Časiv Jar, kde kedysi žilo vyše 12-tisíc obyvateľov, sa nachádza niekoľko kilometrov západne od Bachmutu a stal sa oporným bodom ukrajinských jednotiek po tom, ako sa Rusi po ťažkých a dlhých bojoch Bachmutu vlani v máji zmocnili. Vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj v polovici tohto apríla uviedol, že situácia na východnom fronte sa v poslednom čase „výrazne zhoršila“, a odhadol, že sa Moskva pokúsi Časiv Jar dobyť do 9. mája, keď si pripomína víťazstvo nad nacistickým Nemeckom v roku 1945. Chcela by podľa neho vytvoriť podmienky pre ďalší postup na Kramatorsk.
Zábery z mesta Časiv Jar, ktoré boli podľa AP vyhotovené tento pondelok, pripomínajú apokalyptické výjavy. Nie sú na nich vidieť žiadni vojaci ani civilisti okrem osamelého muža kráčajúceho stredom cesty medzi zničenými stavbami. Šéf oblastnej správy Vadym Filaškin v stredu uviedol, že v meste zostáva 682 obyvateľov, ktorí žijú vo veľmi ťažkých podmienkach, už vyše roka nemajú tečúcu vodu ani elektrinu a je pre nich čoraz ťažšie získať humanitárnu pomoc. Skaza podčiarkuje ruskú taktiku spálenej krajiny v tejto vojne, podotkla AP.
Zábery z Časiv Jari pripomínajú tiež výjavy z Bachmutu a Avdijivky, ktorá ruským inváznym silám podľahla po mesiacoch bojov, bombardovania a podľa všetkého po obrovských stratách na oboch stranách. Na Časiv Jar Rusi útočia už niekoľko mesiacov a ukrajinské jednotky podľa AP čelia ich početnej prevahe a tiež nedostatkom vlastnej munície, zatiaľ čo Ruskom napadnutá Ukrajina čaká na novú vojenskú pomoc od spojencov.
Rusi by dobytím Časiv Jaru získali kontrolu nad vyvýšeným terénom, z ktorého by mohli útočiť na ďalšie mestá, ktoré tvoria chrbticu ukrajinskej obrany na východe krajiny, píše AP a dodáva, že by to pripravilo pôdu pre potenciálne širšiu ruskú ofenzívu, ktorá by podľa ukrajinských predstaviteľov mohla začať už tento mesiac.
Čítajte aj Oporný bod Doneckej oblasti - Časiv Jar. Rusom urýchli dobývanie mesta ukrajinský nedostatok munície
10:45 Švajčiarska vláda dnes potvrdila, že zatiaľ nepozvala Rusko na mierový summit o Ukrajine, ktorý sa v tejto alpskej krajine uskutoční v júni. Zároveň uviedla, že Rusko musí byť súčasťou mierového procesu. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sociálnej sieti X napísal, že na summit boli pozvané krajiny, ktoré sa stavajú za princípy Charty OSN a medzinárodného práva.
„Hlavy štátov a vlád zo všetkých kontinentov sú pozývané a očakáva sa ich účasť. Summit bude slúžiť ako platforma pre diskusiu o spôsoboch dosiahnutia komplexného, spravodlivého a trvalého mieru pre Ukrajinu, "uviedol Zelenskyj. "Som si istý, že každý mierumilovný národ na svete má záujem sa summitu zúčastniť, pretože jeho význam ďaleko presahuje hranice Ukrajiny,“ doplnil.
Konferencia o Ukrajine, ktorej cieľom je naštartovať mierový proces, sa vo švajčiarskom rezorte Bürgenstock, ktorý leží neďaleko Lucerny, uskutoční v dňoch 15. a 16. júna.
Alpská krajina, ktorá bude vrcholný summit hostiť práve na žiadosť ukrajinského prezidenta, dnes potvrdila, že sa s účasťou Ruska zatiaľ nepočíta. V akej fáze by sa na mierovom procese Moskva mala začať podieľať, Bern neuviedol. Kyjev si ako podmienku pre rokovania o mieri kladie odchod okupačných síl z celého ukrajinského územia, teda tiež z polostrova Krym, ktorý Rusko protiprávne anektovalo v roku 2014.
Rusko, ktoré už viac ako dva roky vedie proti Ukrajine vojnu, dalo dopredu najavo, že sa konferencie nezúčastní.
Čítajte aj Rusi takmer nepostupujú, na fronte je pat, je čas na mierové rokovania, vyhlásil Lukašenko
10:20 Spojené štáty obvinili v stredu Rusko z toho, že použilo proti ukrajinským silám chemickú zbraň v rozpore s medzinárodným dohovorom o zákaze tejto výzbroje.
Ministerstvo zahraničných vecí USA uviedlo, že ruské sily použili chemickú zbraň chlórpikrín, pričom na Ukrajine využívajú aj slzotvorný plyn ako „metódu vedenia boja“, čo je tiež porušením Dohovoru o chemických zbraniach.
„Použitie takýchto chemických látok nie je ojedinelým prípadom a je pravdepodobne motivované snahou ruských síl vytlačiť ukrajinské sily z opevnených pozícií a dosiahnuť taktickú výhodu na bojisku,“ napísalo ministerstvo vo vyhlásení.
Ruské veľvyslanectvo vo Washingtone sa zatiaľ k správe nevyjadrilo.
Čítajte aj Zákop v plameňoch, nemali ani sekundu. Rusi nasadili zakázanú chemickú zbraň
Chlórpikrín je na zozname zakázaných dusivých látok Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW), ktorá na zmienený dohovor dohliada. Nemecké sily tento plyn použili počas prvej svetovej vojny ako jednu z prvých chemických zbraní, píše Reuters.
10:17 Washington vo štvrtok vyzval Peking a Moskvu na pripojenie sa k záväzku Spojených štátov a ďalších krajín, že o nasadení jadrových zbraní budú rozhodovať len ľudia a nikdy nie umelá inteligencia, informovala agentúra Reuters.
Čítajte viac USA žiadajú Čínu a Rusko, aby o nasadení jadrových zbraní rozhodovali ľudia, nie umelá inteligencia
10:14 Rusko je možné poraziť a Západ si môže vybrať, či to urobí na Ukrajine, alebo na poľskej hranici. Pred niekoľkými dňami to povedal poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski v rozhovore, ktorý zverejnil portál Onet.pl.
Čítajte viac Varovaní pred vojnou s Ruskom pribúda. Myslí si Moskva, že sa jej Západ bojí?
10:05 Česi patria v strednej a východnej Európe k krajinám, ktorých obyvatelia hlavnú zodpovednosť za konflikt na Ukrajine pripisujú Rusku. Z deviatich skúmaných krajín má naopak tento názor najnižšiu podporu na Slovensku, kde spolu s Maďarskom tiež prevažuje postoj obyvateľstva, že Ukrajina by mala zostať neutrálna a nevstupovať do Európskej únie ani NATO. Najnižší podiel zástancov členstva svojej krajiny v EÚ je v Česku, stále sú to ale takmer tri štvrtiny opýtaných. Vyplýva to z analýzy postojov obyvateľov regiónu, ktorú dnes zverejnila slovenská mimovládna organizácia Globsec. Na základe sondáží zisťovala postoje obyvateľov okrem Česka, Slovenska a Maďarska tiež v Poľsku, Rumunsku, Bulharsku a v troch pobaltských krajinách.
Hlavnú zodpovednosť za konflikt na Ukrajine má Rusko kvôli svojej predvlaňajšej invázii do susednej krajiny podľa 81 percent Poliakov, 76 percent Litovcov a 68 percent Čechov. Na Slovensku tento názor zastáva len 41 percent obyvateľov. Zhruba tretina obyvateľov Bulharska (34 percent) a Slovenska (31 percent) usudzuje, že za konflikt na Ukrajine nesie zodpovednosť Západ, ktorý provokoval Rusko. Na Slovensku, kde postoj západných krajín k vojne na Ukrajine kritizuje napríklad súčasný premiér Robert Fico, pripísala pätina respondentov zodpovednosť za konflikt Kyjevu.
Na Slovensku a v Bulharsku prevažujú zástancovia názoru, že poskytovaním vojenského materiálu vrátane zbraní Ukrajine je Rusko provokované a že ich krajina sa dostáva bližšie k vojne, nad tými, ktorí usudzujú, že spomínané dodávky pomáhajú Ukrajine brániť sa Rusku. Napríklad súčasná slovenská vláda po svojom nástupe do úradu vlani na jeseň zastavila vojenskú pomoc Kyjevu zo štátnych zásob.
Čítajte aj Viac ako dve tretiny Ukrajincov majú o Slovensku dobrú mienku. Prečo vidia Poľsko horšie a Maďarsko v ich očiach prepadlo?
8:05 Postoj západných partnerov Ukrajiny v tom, že by ich zbrane nemali používať mimo ukrajinského územia sa podľa lotyšskej ministerky zahraničných vecí môže zmeniť a už sa to deje. Baiba Braže v rozhovore pre Európsku pravdu povedala, že niektoré krajiny už poskytli Kyjevu zbrane bez podmienok.
Odvolanie obmedzení používania zbraní, ktoré zahŕňajú neútočenie na ruské územie, podľa jej slov v týchto krajinách verejne neoznámili. „Nie všetko sa hovorí nahlas a lepšie, ak sa to v určitých časoch nehovorí nahlas, má to vplyv na bojisko. Takže skutočne existujú rôzne možnosti, či povedať veci nahlas, alebo len urobiť správnu vec,“ povedala Braže.
Ministerka sa vyjadrila, že ak existujú zariadenia, z ktorých Rusko útočí na Ukrajinu, Kyjiv má právo na odvetu, aj keď sa tieto zariadenia nachádzajú na ruskom území. Zdôraznila, že takéto použitie zbraní povoľuje medzinárodné právo.
7:40 Ukrajinské drony v noci na štvrtok poškodili energetickú infraštruktúru v západoruskej Orlovskej oblasti, uviedol na Telegrame tamojší gubernátor Andrej Klyčkov. Útok bezpilotných lietadiel z Ukrajiny, ktorá sa od februára 2022 bráni ruskej invázii, na energetické zariadenie oznámil aj šéf neďalekej Smolenskej oblasti Vasilij Anochin. Kyjev ich vyhlásenia nekomentoval.
Škody v Orlovskej oblasti spôsobili trosky zostrelených dronov, ktoré zachytila ruská protivzdušná obrana, uviedol Klyčkov. Poškodenie infraštruktúry podľa neho viedlo k čiastočnému prerušeniu dodávok elektriny do niektorých domácností. Možné obete nespomenul.
Záchranné zložky podľa Anochina zasahovali v Smolenskej oblasti, kde ukrajinské bezpilotné lietadlá rovnako zostrelila protivzdušná obrana.
„Nepriateľ sa pokúsil spôsobiť škody na zariadení civilnej energetickej infraštruktúry. Nie sú straty na životoch,“ uviedol gubernátor oblasti susediacej s Bieloruskom. Aké zariadenie sa stalo terčom útoku, nespresnil.
Ukrajina, ktorá sama denne čelí náletom ruských dronov či raketovým útokom, v posledných mesiacoch smerovala svoje dronové útoky na ruské ropné rafinérie a sklady, poznamenala agentúra Reuters. K niektorým úderom sa Kyjev prihlásil s tým, že ide o legitímne ciele na zariadenia poskytujúce palivo ruskému vojnovému úsiliu.
6:15 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odvolal vedúceho oddelenia kybernetickej bezpečnosti spravodajskej služby SBU Iľľu Viťuka. Ukrajinské médiá ho spájajú s obvineniami z korupcie. Informovala o tom agentúra DPA.
Výnos prezidenta o odvolaní predstaviteľa Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) zverejnili v stredu na jeho webovej stránke. Dôvod rozhodnutia sa v ňom neuvádza.
Podľa správ ukrajinských médií kúpila Viťukova manželka luxusný byt v centre Kyjeva a protikorupčné úrady v tejto súvislosti preverujú ich majetkové pomery. Samotného Viťuka už pred odvolaním postavili mimo službu.
Zelenskyj prisľúbil dôrazný boj proti korupcii a sprenevere štátnych financií. Ukrajina musí vo svojich snahách o vstup do EÚ preukázať pokrok aj v tejto oblasti.
Ukrajinského ministra poľnohospodárstva Mykolu Soľského nedávno vzali do väzby a následne prepustili na kauciu v prípade podozrenia z účasti na korupčnom škandále.
6:10 Najmenej 13 zranených si v stredu v Odese na juhu Ukrajiny vyžiadal ruský útok podniknutý balistickou raketou. Úder tiež na mieste vyvolal rozsiahly požiar, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na šéfa správy Odeskej oblasti Oleha Kipera.
Snímky a videá zverejnené na platforme Telegram ukazujú plamene na mieste a veľké oblaky dymu stúpajúce k nebu. Jeden z mediálnych kanálov uviedol, že bol zasiahnutý sklad veľkej poštovej a kuriérskej spoločnosti, a zverejnil video ukazujúce okamih nárazu. Potvrdila to aj spoločnosť.
Agentúra Reuters nemohla tieto správy nezávisle overiť. Kuriérska spoločnosť neskoro večer oznámila, že jej triediaci sklad v Odese zasiahla raketa, ale nikto zo zamestnancov podľa nej nebol zasiahnutý.
Odesa je častým terčom ruských útokov. Traja ľudia zahynuli a ďalší traja utrpeli zranenia pri ruskom vzdušnom útoku na toto prístavné mesto v noci na stredu. Rusi na Odese zaútočili tiež v pondelok, keď tam zomrelo päť ľudí a ďalších asi 30 utrpelo zranenia. Silne poškodená bola budova súkromnej právnickej akadémie.