Ešte hrozivejšie zarezonovalo nedávne varovanie nemeckého generálporučíka Carstena Breuera, ktoré, zhodou okolností, odznelo na poľskej pôde. Podľa tohto vojenského predstaviteľa to vyzerá tak, že Rusko by za päť až osem rokov mohlo byť z vojenského hľadiska pripravené na útok proti členskému štátu Severoatlantickej aliancie, hoci momentálne je armáda Vladimira Putina zamestnaná agresiou proti Ukrajine.
"Na základe našej analýzy za takýto čas Rusko dokáže obnoviť vlastné sily do takej miery, aby existovala možnosť útoku na územie NATO. Nehovorím, že sa to stane, ale že by to mohlo byť možné,“ citovala agentúra Reuters Breuera.
Znepokojené Poľsko
"Varšava je veľmi znepokojená. Viete, za posledné dva roky som bol v Poľsku toľko ráz, že som si nemyslel, že sa mi to podarí za celý život. Rozprával som sa s mnohými vysokopostavenými predstaviteľmi. A sú hlboko znepokojení, pretože vedia, že ak bude Rusko na Ukrajine úspešné, nielenže bude mať skúsenejšiu a bojmi preverenú armádu, ale bude aj povzbudené pokračovať v agresii proti susedom,“ povedal pre Pravdu austrálsky generálmajor vo výslužbe Mick Ryan, ktorý sa nedávno vrátil z cesty po Ukrajine.
Podľa odborníka, ktorý pravidelne komentuje vojenské záležitosti pre veľké svetové médiá, Varšava vníma, že sa nemôže dať uchlácholiť tým, že Rusko by v tejto chvíli nedokázalo zaútočiť.
„Viete, že Poľsko či pobaltské štáty majú s Moskvou dlhoročné skúsenosti. Lepšie ako Austrálčania, Američania alebo Briti vedia, že potenciálna porážka Ukrajiny privedie Rusko k ich prahu, aj preto tak veľkoryso podporujú Kyjev,“ vysvetlil Ryan, ktorý slúžil v Afganistane, Iraku či na Východnom Timore.
Na jednej strane je jasné, že Rusko sa 24. februára 2022 absolútne rozhodlo prepísať pravidlá európskej i globálnej bezpečnosti, keď spustilo veľkú inváziu proti Ukrajine. Je preto pochopiteľné, že sa objavujú úvahy, že sa nedá vylúčiť ani väčší vojenský konflikt Západu s Moskvou. Najmä keby Putin dokázal na Ukrajine naplniť svoje imperialistické ambície.
Upozornenia pred možnou budúcou vojnou slúžia na to, aby si aliancia či Európska únia uvedomili, aké mimoriadne dôležité je investovať do obrany, a je potrebné, aby to chápala verejnosť. A objavujú sa aj preto, aby bolo jasné, že je nevyhnutné pokračovať vo vojenskej, finančnej, v politickej a humanitárnej podpore Ukrajiny.
No vidieť tiež reakcie, že ide o trochu zbytočné strašenie, respektíve, že nie je celkom jasné, ako v skutočnosti takéto vyhlásenia vníma Moskva. Kremeľ oficiálne hovorí, že nemá záujem o konflikt s alianciou a pri snahe okupovať Ukrajinu si zatiaľ dáva pomerne pozor, aby priamo neohrozil územie krajín NATO. Pravdou však je, že ruská raketa už narušila napríklad poľský vzdušný priestor a drony agresora zase ten rumunský. A kremeľskí propagandisti i predstavitelia Putinovho režimu sa pravidelne Západu vyhrážajú jadrovým zničením.
Nie sú však príliš časté varovania pred potenciálnym konfliktom takpovediac trochu inflačné? Môže sa stať, že Moskva ich bude vnímať tak, že sa jej Západ bojí a tým sa oslabuje odstrašenie Ruska?
"Je to zaujímavá otázka, ale nemôžeme len tak stáť a dívať sa, čo sa stane,“ reagoval Ryan. "Nemyslím si, že NATO sa bojí. Aliancia robí všetko, čo môže v rámci politického smerovania, ktoré prichádza aj z kľúčových krajín, či už sú to Spojené štáty, Nemecko, alebo Británia. Skôr by som povedal, že strach má Rusko, keďže neposunulo konflikt za hranice Ukrajiny. Moskva vie, že aliancia môže nasadiť väčšiu kolektívnu armádu. Je oveľa schopnejšia a má ekonomiku, ktorá je výrazne odolnejšia ako ruská,“ pripomenul Ryan.
Ukrajina a NATO
Nad tým všetkým však visí ako Damoklov meč otázka, nakoľko by boli spojenci skutočne ochotní bojovať s Ruskom napríklad za krajiny v Pobaltí. V prípade Ukrajiny to vyzerá tak, že Západ Kyjev síce podporuje, ale silou-mocou sa chce vyhnúť priamej konfrontácii s Ruskom. V súvislosti s tým, že Moskva vlastní jadrové zbrane, je to pochopiteľné. No Ukrajine to zásadným spôsobom komplikuje situáciu.
"Prečo sa Západ tak zameriava na teoretickú ruskú eskaláciu? Prečo sme nedostali sľúbené veci? Prečo všetko mešká? Stále nemáme stíhačky F-16. Vieme, že je to komplikované, všetci chápeme, že ľudia sa musia naučiť lietať a tie stroje sú veľmi drahé, ale aj tak to ide pomaly. Dlho to tiež trvalo so systémami Patriot a teraz ich potrebujeme ešte viac,“ zdôraznil pre Pravdu Volodymyr Dubovyk, riaditeľ Centra pre medzinárodné štúdie na Odeskej národnej univerzite I. I. Mečnikova.
Čítajte viac Môže sa stať, že NATO po 75 rokoch aj zanikne, varuje expert
Samozrejme, situácia Kyjeva je iná v porovnaní s Poľskom či pobaltskými krajinami. Na rozdiel od Ukrajiny sú tieto štáty v NATO a sú súčasťou kolektívnej obrany na základe aliančného článku 5. No keby ich mali spojenci chrániť pred Ruskom, tiež by si to vyžadovalo politickú vôľu konať.
"Netreba zabúdať ani na to, že krajiny v Pobaltí sú malé a strategicky nie je jednoduché ich brániť. Napriek tomu, že nepochybujem, že tamojšie armády by kládli hrdinský odpor, Rusi by možno dokázali rýchlo postúpiť. Pre alianciu by to nebolo jednoduché, keby musela tento región oslobodzovať. Preto NATO v oblasti rozmiestnilo prápory a posilňuje tu svoju prítomnosť. Môže to byť niečo, čo Rusov odstraší. Aspoň v to dúfam,“ povedal Ryan.