Minister výstavby Marián Janušek a jeho úradníci naďalej budú na internete zverejňovať termíny, ktoré si obec alebo mesto musia rezervovať, ak chcú podať projekt na opravu školy.
„Dochádza však k zmene, od polovice marca sa priebežná výzva otvorí úplne. Obce si môžu zapísať termín nielen na pár týždňov, ale až do konca roka. Zverejníme tak do 300 termínov. Verím, že všetci, čo to nestihli v prvom kole, budú mať možnosť podať projekt,“ zdôraznil hovorca rezortu Miroslav Bátovský. Taký je výsledok hystérie a politických rokovaní po skúsenostiach z prvých dvoch týždňov podávania žiadostí o eurofondy v Regionálnom operačnom programe.
Ide o prvé projekty na Slovensku, ktoré sa registrujú do súťaže o peniaze z balíka takmer 400 miliárd korún. Koaličný Smer vyčítal nominantovi SNS Januškovi, že prijímanie projektov v 6týždňových cykloch zaváňa manipuláciou a že desiatky samospráv zatiaľzostali za bránami eurofondov bez možnosti podať projekt.
Združenie miest a obcí zasa potestovalo proti administratívnym novinkám aj tomu, že ministerstvo dalo len 54 termínov a tie sa rozchytali za pol hodiny. Nakoniec problém s časenkami riešil šéf poradcov premiéra Vladimír Faič a podpredseda vlády Dušan Čaplovič. Ministerstvo výstavby sa bránilo, že nový systém je pružnejšía umožní do sto dní rozhodnúť aj rýchlejšie posielať peniaze počas výstavby.
Za prvé dva týždne prijímania žiadostí predstavili samosprávy 36 projektov z celého Slovenska na opravy škôl. „Zatiaľ sme ich prijali 18. Len tri z toho boli v poriadku na prvý raz, hneď, ako ich predstavili. Ostatné boli prijaté až po doplnení podkladov v sedemdňovej lehote. To je jasný náznak, že nový systém vrátane osobnej konzultácie má význam,“ spresnil pre Pravdu Radoslav Behul z ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja.
Na rozdiel od predošlého obdobia v rokoch 2004 a 2006 starostovia podávajú žiadosti o euro peniaze osobne a úradníci s nimi nedebatujú o nedostatkoch. „Nevyplnené kolónky v žiadosti, nepresné projekty a chyby v rozpočte či vo finančnej analýze sa opakovali u mnohých,“ doplnil Bátovský.
Samosprávy nepochopili, že majú predložiť po novom podrobnejšie projekty ako v minulosti. „Prišli sme s projektom, ktorý bol pre fázu stavebného povolenia. Našťastie doma v šuplíku sme mali už aj podrobnejší vykonávací projekt, takže sme ho do sedem dní priniesli,“ doplnil Jozef Kálazi, starosta obce Dvory nad Žitavou.
Ich žiadosť je prvou zaevidovanou na Slovensku, ktorá ide do súperenia o eurofondy na Slovensku. Z 25-miliónového projektu chcú opraviť slovenskú školu, do ktorej dochádzajú deti z piatich obcí.
Podľa neho mnohé menšie obce nemajú vykonávacie projekty, lebo sú drahé. Niektoré samosprávy vykonávacie projekty nemali ešte spravené, pretože stoja niekoľko stotisíc korún.
„A najmä menšie obce zvažovali podrobný projekt, kým nemali potvrdené peniaze z eurofonov. Sú to až štyri percentá nákladov, ide o státisíce korún, ktoré treba daťz obecnej pokladnice. Ak projekt pre eurofondy neodklepnú, tak sú to vyhodené peniaze,“ spresnil Kálazi.
Časenkový systém prihlasovania projektov na eurofondy
- spustilo ho len ministerstvo výstavby a zatiaľ len na opravu základných škôl, postupne aj na iné ciele
- ministerstvo tvrdí, že to je najlepší systém pre programy, ktoré sú nachystané pre stovky záujemcov
- ide o školy nad 200 žiakov v približne 900 vybratých mestách a obciach
- projekty môžu byť od 8 do 100 miliónov korún, pričom sa zohľadňuje počet žiakov, na žiaka ma vyjsť od 30– do 70-tisíc
- novinkou je potreba podrobnejších aj omnoho drahších vykonávacích projektov (predtým stačili projekty k stavebnému povoleniu)
- veľký problém pre starostov aj poradenské firmy je finančná analýza
