Index odráža názor 50-tich členov hodnotiacej komisie na kvalitu a dôležitosť vybraných realizovaných ekonomických a sociálnych opatrení zákonodarnej, výkonnej moci, ako aj rozhodnutí verejných inštitúcií.
Najprínosnejším opatrením druhého polroka 2007 pre spoločnosť bol podľa výsledkov projektu vstup Slovenskej republiky do Schengenského priestoru. Vysoké pozitívne hodnotenie komisie získali aj dve opatrenia, ktoré smerujú k väčšej elektronizácii a internetizácii služieb verejnej správy. Podľa respondentov zjednodušujú a zefektívňujú komunikáciu medzi občanmi a verejnými inštitúciami.
Sprístupnenie údajov katastra nehnuteľností bezplatne na internete umožní podľa Martina Kahanca z nemeckého výskumného Inštitútu pre štúdie o práci zefektívnenie trhu s nehnuteľnosťami a zvýšenie jeho transparentnosti". Spustenie poskytovania elektronických služieb obchodného registra od augusta 2007 znižuje podľa Richarda Ďuranu z ekonomického inštitútu INESS časové i finančné náklady podnikateľov.
Na druhej strane najškodlivejším opatrením z hľadiska miery prínosu k sociálno – ekonomickému rozvoju krajiny bol podľa výsledkov projektu zákon, ktorý umožňuje začať stavať určité úseky diaľnic aj na ešte neodkúpených, respektíve na nevyvlastnených súkromných pozemkoch aj bez súhlasu vlastníka. Právnik Radoslav Procházka v tejto súvislosti uviedol, že „vyššiu mieru opovážlivosti a neúcty k tým najzákladnejším pilierom slobodnej spoločnosti zákonodarca ešte v tomto volebnom období nepredviedol“.
Zákazom zisku zdravotných poisťovní sa podľa Richarda Ďuranu "odstránila hlavná hybná sila čo najefektívnejšie uspokojovať potreby pacientov, inovovať, a investovať kapitál nevyhnutný pre zvyšovanie produktivity v zdravotníctve“. Zavedenie dobrovoľnosti pre vstup a na obdobie pol roka i pre výstup z II. piliera dôchodkového zabezpečenia pre všetkých a predĺženie minimálnej doby sporenia z 10 na 15 rokov pre vznik nároku na dôchodok ohodnotil Róbert Kičina z Podnikateľskej aliancie Slovenska ako "krátkozrakú snahu súčasnej vlády o vyriešenie aktuálnych finančných problémov Sociálnej poisťovne bez ohľadu na to, aké dôsledky to prinesie o 30 – 40 rokov“.
Podľa Petra Gondu z Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika vláda návrhmi v dôchodkoch vnáša do systému neistotu, nedôveru v súkromné sporenie, zvyšuje odvodovú záťaž niektorých skupín občanov a zároveň nerieši systémové problémy a veľkú finančnú záťaž zadlženého priebežného systému v Sociálnej poisťovni, ktorá sa po vyčerpaní zdrojov z privatizácie v roku 2009 začne prehlbovať na úroveň niekoľkých desiatok miliárd korún ročne.
V rámci projektu HESO hodnotila sociálne a ekonomické opatrenia komisia 50-tich členov pozostávajúca zo zástupcov ekonómov, analytikov, právnikov, sociológov, politológov, odborných žurnalistov, podnikateľov, zástupcov stavovských organizácií, akademickej obce ako aj tretieho sektora.